Najvyšší súd Slovenskej republiky

5 Co 3/2012

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného K., so sídlom v B.,, proti povinnému 1/ S.so sídlom v Č., 2/ S. K., 3/ S. K., 4/ K. K., zastúpených JUDr. B. M., advokátom so sídlom v Č.,, o zaplatenie 10 486,62 €, o odvolaní povinných 2/ až 4/ proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z 13.

decembra 2011, č.k. E 5050004405, takto  

r o z h o d o l:

Odvolanie o d m i e t a .

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. decembra 2001, č.k. E 5050004405,

I. námietky povinného v IV. rade (teraz povinný 3/) proti upovedomeniu o začatí exekúcie

vydanému súdnym exekútorom Mgr. M. L., Exekútorský úrad B.a, pod sp.zn. Ex 459/2011

zamietol, II. exekúciu Krajského súdu v Bratislave, vedenú pod sp.zn. Er 5050004405/11

z 28. júla 2011 proti povinnému v III. rade (teraz povinný 2/) S. K. a v V. rade (teraz povinná

4/) K. K., zastavil,

III. oprávnenému náhradu trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie voči povinným

v III. rade a v V. rade (teraz povinní 2/ a 4/ ) nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali povinní 2/, 3/ a 4/ odvolanie, v ktorom

namietali vadnosť a nezákonnosť tohto rozhodnutia. Mali za to, že súd prvého stupňa

pochybil tým, že nedodržal procesný postup v konaní o nimi podaných námietkach v súlade

s § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, keď o podaných námietkach najskôr nerozhodol tak, či

im vyhovuje alebo nie, pretože takýto postup je v konaní o podaných námietkach jedine

prípustný a až potom, ako by v konaní o nich rozhodol tak, že im vyhovuje, po právoplatnosti tohto rozhodnutia je možné rozhodnúť o zastavení exekúcie a náhrade trov konania.

Namietali, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučný titul tak, ako je uvedený

v poverení na vykonanie exekúcie vydanom exekútorovi a tiež v ňom vydanom upovedomení

o začatí exekúcie vo vzťahu k povinným 2/ až 4/ neexistuje, a teda vedenie exekúcie

bez právneho dôvodu nie je zákonne dôvodné. Povinný 3/ namietal aj záver krajského súdu,

o tom, že zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého majetku, teda do výšky

1636,24 €. Uviedol, že on, ako aj ostatní   dedičia – povinní 2/ a 4/, pohľadávky veriteľov

prihlásené do dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní v celom rozsahu popreli, a teda

sa na tieto ďalej neprihliadalo. Mal za to, že ak dedičské rozhodnutie nikoho z dedičov

na vysporiadanie dlhov nezaväzovalo, nie je preukázané priame právne nástupníctvo

vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke oprávneného tak, aby už vedená exekúcia voči

poručiteľovi mohla voči nemu pokračovať. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po prejednaní

veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) skúmal, či je odvolanie povinných 2/,

3/ a 4/ je procesne prípustné.

Odvolací súd pri posudzovaní prípustnosti odvolania povinných vzal na zreteľ, že

v preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie súdnej pohľadávky z rozhodovacej

činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe

a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, pričom Krajský súd

v Bratislave, Justičná pokladnica bol súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným  

na konanie v danej veci (§ 7 ods. 1 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych

pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti

uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého odvolanie nie  

je prípustné (o.i.) proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa

osobitného zákona, odkazuje na § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Pokiaľ preto povinní 2/ až 4/ napadli

odvolaním takéto uznesenie, nie je ich opravný prostriedok procesne prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu odvolanie povinných 2/ až 4/

odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je odvolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti povinným 2/ až 4/, ktorí úspech v dovolacom konaní nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal oprávnenému

náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. januára 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová