Najvyšší súd Slovenskej republiky
5 Co 3/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného K., so sídlom v B.,, proti povinnému 1/ S.so sídlom v Č., 2/ S. K., 3/ S. K., 4/ K. K., zastúpených JUDr. B. M., advokátom so sídlom v Č.,, o zaplatenie 10 486,62 €, o odvolaní povinných 2/ až 4/ proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z 13.
decembra 2011, č.k. E 5050004405, takto
r o z h o d o l:
Odvolanie o d m i e t a .
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. decembra 2001, č.k. E 5050004405,
I. námietky povinného v IV. rade (teraz povinný 3/) proti upovedomeniu o začatí exekúcie
vydanému súdnym exekútorom Mgr. M. L., Exekútorský úrad B.a, pod sp.zn. Ex 459/2011
zamietol, II. exekúciu Krajského súdu v Bratislave, vedenú pod sp.zn. Er 5050004405/11
z 28. júla 2011 proti povinnému v III. rade (teraz povinný 2/) S. K. a v V. rade (teraz povinná
4/) K. K., zastavil,
III. oprávnenému náhradu trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie voči povinným
v III. rade a v V. rade (teraz povinní 2/ a 4/ ) nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali povinní 2/, 3/ a 4/ odvolanie, v ktorom
namietali vadnosť a nezákonnosť tohto rozhodnutia. Mali za to, že súd prvého stupňa
pochybil tým, že nedodržal procesný postup v konaní o nimi podaných námietkach v súlade
s § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, keď o podaných námietkach najskôr nerozhodol tak, či
im vyhovuje alebo nie, pretože takýto postup je v konaní o podaných námietkach jedine
prípustný a až potom, ako by v konaní o nich rozhodol tak, že im vyhovuje, po právoplatnosti tohto rozhodnutia je možné rozhodnúť o zastavení exekúcie a náhrade trov konania.
Namietali, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučný titul tak, ako je uvedený
v poverení na vykonanie exekúcie vydanom exekútorovi a tiež v ňom vydanom upovedomení
o začatí exekúcie vo vzťahu k povinným 2/ až 4/ neexistuje, a teda vedenie exekúcie
bez právneho dôvodu nie je zákonne dôvodné. Povinný 3/ namietal aj záver krajského súdu,
o tom, že zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého majetku, teda do výšky
1636,24 €. Uviedol, že on, ako aj ostatní dedičia – povinní 2/ a 4/, pohľadávky veriteľov
prihlásené do dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní v celom rozsahu popreli, a teda
sa na tieto ďalej neprihliadalo. Mal za to, že ak dedičské rozhodnutie nikoho z dedičov
na vysporiadanie dlhov nezaväzovalo, nie je preukázané priame právne nástupníctvo
vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke oprávneného tak, aby už vedená exekúcia voči
poručiteľovi mohla voči nemu pokračovať. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po prejednaní
veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) skúmal, či je odvolanie povinných 2/,
3/ a 4/ je procesne prípustné.
Odvolací súd pri posudzovaní prípustnosti odvolania povinných vzal na zreteľ, že
v preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie súdnej pohľadávky z rozhodovacej
činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe
a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, pričom Krajský súd
v Bratislave, Justičná pokladnica bol súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným
na konanie v danej veci (§ 7 ods. 1 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych
pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého odvolanie nie
je prípustné (o.i.) proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa
osobitného zákona, odkazuje na § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Pokiaľ preto povinní 2/ až 4/ napadli
odvolaním takéto uznesenie, nie je ich opravný prostriedok procesne prípustný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu odvolanie povinných 2/ až 4/
odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.
V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti povinným 2/ až 4/, ktorí úspech v dovolacom konaní nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal oprávnenému
náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. januára 2013
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová