Najvyšší súd  

5 Co 19/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej M. B., bývajúcej v O., o vymoženie 501,89 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo, pod sp.zn.

3 Er 1267/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline 30. októbra

2012 sp.zn. 1 CoE 160/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Námestovo uznesením z 12. mája 2011, č.k. 3 Er 1267/2008-20 v spojení

s uznesením zo 16. mája 2012 č.k. 3 Er 1267/2008-32 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 3 Er 1267/2008 (pôvodná

spisová značka 10 Er 425/06) v celom rozsahu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť

nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Mgr. M. K., Exekútorský úrad D.,

vo výške 77,64 € do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia.

Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, v ktorom

zároveň navrhla, aby konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a aby sa súd

obrátil na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na prejudiciálne zodpovedanie otázok

(bližšie špecifikovaných oprávnenou týkajúcich sa medziiným súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým „sa zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky voči

spotrebiteľovi“ s právom Európskej únie.  

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 30. októbra 2012 sp.zn.

1 CoE 160/2012 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a odvolaním napadnuté

uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 3 Er 1267/2008-20 z 12. mája 2011 v spojení

s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Námestovo, č.k. 3 Er 1267/2008-32 zo 16. mája 2012

potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho

rozhodnutia na margo zamietnutia návrhu na prerušenie konania uviedol, že v danom prípade,

ani v obdobných prípadoch, odvolací súd nezakladá záver o neprípustnosti exekúcie

na aplikácii komunitárneho, resp. úniového práva, ale výlučne na aplikácii vnútroštátneho

právneho poriadku - Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní

neexistuje dôvod na jeho prerušenie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a návrh oprávnenej

zamietol. Čo do potvrdzujúceho výroku svojho rozhodnutia sa stotožnil s dôvodmi uvedenými

okresným súdom a jeho rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti

zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom

krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení

s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd

nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho

základu, súčasťou ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne

právne posúdenie veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva

v tom, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,

Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku. Napokon oprávnená súdu

vytýkala, že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné

a v konečnom dôsledku porušuje právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv

a základných slobôd.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -

subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené procesné

predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci  

zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,

ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné

podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca  

zo zákona.  

V danom prípade z hľadiska formálneho, ani obsahového nebolo možné mať

pochybnosti o tom, že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla uznesenie odvolacieho

súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len

vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,

pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 30. októbra 2012 sp.zn. 1 CoE 160/2012, ktoré trpí takouto vadou,

zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola preskúmaná

vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová