Najvyšší súd
5 Co 19/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej M. B., bývajúcej v O., o vymoženie 501,89 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo, pod sp.zn.
3 Er 1267/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline 30. októbra
2012 sp.zn. 1 CoE 160/2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Námestovo uznesením z 12. mája 2011, č.k. 3 Er 1267/2008-20 v spojení
s uznesením zo 16. mája 2012 č.k. 3 Er 1267/2008-32 vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 3 Er 1267/2008 (pôvodná
spisová značka 10 Er 425/06) v celom rozsahu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Mgr. M. K., Exekútorský úrad D.,
vo výške 77,64 € do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.
Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, v ktorom
zároveň navrhla, aby konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a aby sa súd
obrátil na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na prejudiciálne zodpovedanie otázok
(bližšie špecifikovaných oprávnenou týkajúcich sa medziiným súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým „sa zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky voči
spotrebiteľovi“ s právom Európskej únie.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 30. októbra 2012 sp.zn.
1 CoE 160/2012 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a odvolaním napadnuté
uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 3 Er 1267/2008-20 z 12. mája 2011 v spojení
s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Námestovo, č.k. 3 Er 1267/2008-32 zo 16. mája 2012
potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho
rozhodnutia na margo zamietnutia návrhu na prerušenie konania uviedol, že v danom prípade,
ani v obdobných prípadoch, odvolací súd nezakladá záver o neprípustnosti exekúcie
na aplikácii komunitárneho, resp. úniového práva, ale výlučne na aplikácii vnútroštátneho
právneho poriadku - Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní
neexistuje dôvod na jeho prerušenie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a návrh oprávnenej
zamietol. Čo do potvrdzujúceho výroku svojho rozhodnutia sa stotožnil s dôvodmi uvedenými
okresným súdom a jeho rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania, podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom
krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd
nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho
základu, súčasťou ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne
právne posúdenie veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva
v tom, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku. Napokon oprávnená súdu
vytýkala, že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné
a v konečnom dôsledku porušuje právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -
subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené procesné
predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné
podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca
zo zákona.
V danom prípade z hľadiska formálneho, ani obsahového nebolo možné mať
pochybnosti o tom, že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla uznesenie odvolacieho
súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len
vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 30. októbra 2012 sp.zn. 1 CoE 160/2012, ktoré trpí takouto vadou,
zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola preskúmaná
vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. októbra 2013
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová