5CdoR/9/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky/manželky E. P., narodenej XX. I. XXXX, Q., E. XXX/XX-X, proti odporcovi/manželovi E. P., narodenému XX. M. XXXX, Q., E. XXX/XX-X, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody C. F. R., C. F. R., C. Š. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 3Pc/36/2023, o dovolaní odporcu/manžela proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. apríla 2024 sp. zn. 13CoP/62/2024 takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 18. januára 2024 č. k. 3Pc/36/2023-35 manželstvo E. P., nar. XX.XX.XXXX a E. P., rod. J.A., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Z. H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. H., zväzok 4, ročník 1990, na strane 176, pod poradovým číslom X, rozviedol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak aplikujúc §§ 18, 22, 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine po preukázaní, že manželstvo je nefunkčné, trvalo rozvrátené, nespĺňa zákonné kritériá vzájomného spolužitia manželov.

2. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“) rozsudkom z 24. apríla 2024 sp. zn. 13CoP/62/2024 odvolaním manžela napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3Pc/36/2023-35 zo dňa 18. januára 2024 potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu a za použitia § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkázal na jeho závery a zistenia. K odvolacím dôvodom odporcu uviedol, že v konaní pred okresným súdom nedošlo k žiadnej vade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi sa javí ako nezmeniteľná, nenapraviteľná. Správaním a konaním odporcu/manžela boli vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi vzhľadom aj k trestnému konaniu odporcu/manžela, ktorého sa dopustil vočinavrhovateľke/manželke, keď bol odsúdený za zločin týrania blízkej osoby - navrhovateľky/manželky. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku („CMP“).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie, v ktorom po opise manželského spolužitia uviedol, že vzhľadom na náboženské presvedčenie jeho aj manželky rozvod nie je riešením situácie. Tvrdil, že neboli splnené procesné podmienky rozvodu manželstva, bolo porušené právo strany sporu na spravodlivý proces, rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd a žiada o výmenu sudcu. Za dovolací dôvod označil aj zaujatosť sudcu v prospech manželky, nevykonanie navrhnutého dokazovania a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd. Uviedol, že chce obnoviť manželstvo. Z obsahu dovolania (§ 124 CSP) dovolací súd ustálil, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Vyjadrenie k dovolaniu nebolo podané.

5. Konania vo veciach rozvodu manželstva sa od 01. júla 2016 riadia ustanoveniami CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastní konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

7. Podľa § 419 Civilného sporového poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa § 76 Civilného mimosporového poriadku dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.

9. Nakoľko odporca/manžel podal dovolanie proti rozsudku o rozvode manželstva, proti ktorému zákon dovolanie nepripúšťa, dovolací súd dovolanie odmietol ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Nad rámec uvedeného dovolací súd dopĺňa, že ak by aj dovolanie bolo prípustné, odporca/manžel by nespĺňal podmienku zastúpenia advokátom (pokiaľ sám nedisponuje vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa) v zmysle § 429 ods. 1 CSP, o ktorej bol riadne poučený, čo by naplnilo dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. e) CSP.

10. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.