UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o spôsobilosti na právne úkony E. V., narodenej XX. G. XXXX, K., C. XX, zastúpenej procesným opatrovníkom JUDr. Ľubomírom Kapcom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov, na návrh navrhovateľa T.. Q. V., narodeného XX. B. XXXX, C., I. X, prechodne K., C. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, Bardejov, Dlhý rad 16, za účasti V. E., narodenej XX. Q. XXXX, K., C. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Matúšom Hribom, Bardejov, Tehelná 46 a Okresnej prokuratúry Bardejov, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Ps/20/2022, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. januára 2024 sp. zn. 23CoPs/3/2023 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 01. júna 2023 sp. zn. 1Ps/20/2022 obmedzil E. V.C., nar. XX. G. XXXX, bytom C. XX, K. v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je schopná samostatne preberať dôchodok a iné finančné plnenia a konať v iných finančných záležitostiach; že nie je schopná nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, inými právami a majetkovými hodnotami; že nie je schopná nakladať s peňažnými prostriedkami nad sumu 35 eur týždenne; že nie je schopná vykonávať akékoľvek právne úkony týkajúce sa hnuteľného a nehnuteľného majetku a finančných prostriedkov a hospodárenia s nimi, vrátane iných práv a majetkových hodnôt a služieb akéhokoľvek druhu, okrem nakladania s peňažnými prostriedkami do sumy 35 eur týždenne; že nie je schopná samostatne konať pred všetkými úradmi a inštitúciami a súdmi vrátane podávania návrhov a žiadostí, prípadne uzatvárania akýchkoľvek zmlúv s tým súvisiacich vrátane udelenia plnomocenstiev na uvedené; že nie je schopná samostatne preberať poštové zásielky vrátane zásielok určených do vlastných rúk; že nie je schopná byť volená; že nie je schopná samostatne rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o hospitalizácii v zdravotníckych, či iných zariadeniach, vrátane poskytnutia informovaného súhlasu o poskytovaní a vykonávaní zdravotnej starostlivosti, prípadne iného druhu starostlivosti; že nie je schopná vykonávať v uvedených veciachfunkciu splnomocneného zástupcu. E. V., nar. XX. G. XXXX ustanovil za opatrovníka V. E., nar. XX. Q. XXXX, bytom C. XX, K., ktorá je povinná sa o ňu starať, chrániť jej záujmy, zastupovať ju a spravovať jej majetok, v rozsahu v ktorom nemôže E.É. V., nar. XX. G. XXXX konať samostatne. Opatrovníkovi V. E., nar. XX. Q. XXXX uložil povinnosť predložiť súdu k 30. júnu a 31. decembru každého roka správu o opatrovancovi E. V., nar. XX. G. XXXX a správu o nakladaní s jej majetkom. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov a štát nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa domáhal vydania rozsudku, ktorým súd obmedzí jeho matke E. V. spôsobilosť na právne úkony, a to s poukazom na jej vek (94 rokov) a zdravotný stav (starecká demencia, cukrovka II. typu, kardiostimulátor), v dôsledku čoho nie je schopná robiť právne úkony vo vzťahu k tretím osobám tak, aby si uvedomovala následky svojho konania, nie je schopná zabezpečovať si sama svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život a nakladať s majetkom a peniazmi v sume viac ako 20 eur. Za opatrovníka navrhol ustanoviť seba. Na základe vykonaného dokazovania a po splnení podmienok na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony okresný súd E. V. v zmysle § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 231 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku. Spornou v konaní ostala iba otázka opatrovníctva. V zmysle § 248 v spojení s § 272 CMP súd prvej inštancie ustanovil E. V. za opatrovníka V. E., ktorá je povinná sa o ňu starať, chrániť jej záujmy, zastupovať ju a spravovať jej majetok v rozsahu, v ktorom nemôže konať samostatne. Dôvodil, že ide o jej dcéru, s ktorou dlhodobo býva v spoločnej domácnosti a ktorá zabezpečovala jej celodennú starostlivosť, pozná jej zdravotný stav a bude zabezpečovať potreby matky v jej záujme a s funkciou opatrovníka súhlasila. Zároveň jej okresný súd určil aj ďalšie povinnosti vyplývajúce z výkonu tejto funkcie. Uviedol, že p. V. prežila celý život v spoločnej domácnosti s dcérou a neboli zistené žiadne nedostatky v domácnosti či v starostlivosti o p. V. jej osobou. Naviac ide o ženu, ktorá inak dokáže zabezpečiť potreby ženy - matky (napr. kúpanie, prebaľovanie, obliekanie a pod.). Navrhovateľ sa do domácnosti matky prisťahoval len nedávno a nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa nedostatkov p. E. v zabezpečovaní starostlivosti o ich matku či jej nespôsobilosti sa o ňu postarať. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov svedčia o kompetentnosti p. E. a zabezpečenej riadnej starostlivosti o matku. Vo vzťahu k typu úrazu, aký utrpela pádom p. V. okresný súd poukázal aj na jej vysoký vek, kedy je jednoduché spadnúť a ublížiť si, a to aj v prítomnosti iných osôb, čo ale neznamená, že p. E. nie je schopná vykonávať funkciu opatrovníka svojej matky. Okresný súd nezistil, aby menovanej nebola poskytovaná adekvátna zdravotná, či ošetrovateľská starostlivosť zo strany dcéry. Naviac ani navrhovateľ nespochybnil jej starostlivosť o matku, chcel sa len starať o jej majetok, peniaze a pod., čo tiež nesvedčí v prospech jeho opatrovníctva, prípadne dôvodoch podania návrhu. K splnomocneniu navrhovateľa matkou okresný súd uviedol, že je otázne, za akých okolností bolo udelené a či možno uvažovať o platnom právnom úkone vzhľadom na zistené duševné ochorenie matky, čo však nebolo predmetom konania. Dodal, že aj napriek rozhodnutiu súdu navrhovateľovi nič nebráni, aby svojej matke pomáhal a poskytoval jej lásku a starostlivosť. Ďalšie návrhy p. E. na doplnenie dokazovania okresný súd zamietol z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti. 1.2. O trovách konania účastníkov a štátu okresný súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 16. januára 2024 sp. zn. 23CoPs/3/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o ustanovení opatrovníka (I. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (II. výrok). 2.1. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke ustanovenia opatrovníka za vecne správne a poukázal na správne dôvody, ktoré uviedol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie. Zdôraznil, že v tomto konaní súd nerozhoduje o tom, kto a ako sa o E. V. stará, ale o tom, kto ju bude zastupovať pri právnych úkonoch, ktoré nemôže pre svoj zdravotný stav vykonávať, pričom výkon funkcie opatrovníka je kontrolovaný súdom. Z obsahu spisu vyplynulo, že obe deti E. V. sú schopné o matku sa aj postarať, aj ju zastúpiť pri vykonávaní právnych úkonov, t. j. obidve spĺňajú predpoklady pre ustanovenie za opatrovníka matke a tiež, že starostlivosť o matku vykonávala väčšinou V. E., navrhovateľ začal prejavovať záujem postarať sa o ňu od začatia tohto konania (30. augusta 2022). V konaní nebolo preukázané, že by V. E. nebola spôsobilá vykonávať funkciu opatrovníka, jej spôsobilosťna právne úkony nie je obmedzená. Podľa odvolacieho súdu za zlyhanie starostlivosti V. E. nemožno považovať to, že si E.J. V. zlomila nohu, takáto udalosť je pri osobách vo vyššom veku pomerne bežná a je ťažké jej úplne zabrániť. Nie je taktiež dôkazom o neschopnosti alebo neochote V. E. postarať sa o svoju matku, ak ju dvakrát umiestnila v domove sociálnych služieb, pretože takéto zariadenie je schopné poskytnúť lepšiu starostlivosť, ako dokáže poskytnúť fyzická osoba vo svojej domácnosti. Odvolací súd dodal, že navrhovateľ môže absolvovať s matkou procedúry, ktoré považuje za vhodné aj bez toho, aby bol jej opatrovníkom. Skonštatoval, že tvrdenia týkajúce sa odcudzenia majetku E. V. neboli preukázané. Dôvodil, že pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka nebolo možné zobrať do úvahy splnomocnenie z 01. apríla 2021, ktorým E. V. splnomocnila navrhovateľa na jej zastupovanie, keď platnosť tohto splnomocnenia spochybnil vo svojom rozsudku súd prvej inštancie a nie je vylúčené, že ochorenie E. V. už vtedy mohlo ovplyvňovať jej konanie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 2.2. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. V. E. žiadala priznať trovy odvolacieho konania z dôvodu, že navrhovateľ podal neodôvodnené odvolanie. Podľa odvolacieho súdu nešlo o takú skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok priznanie náhrady trov konania. Navrhovateľ bol účastníkom konania a využil možnosť podať odvolanie, ktoré nebolo zjavne nedôvodné.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ (ďalej aj „dovolateľ“) tvrdiac dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP. Podľa jeho názoru sa súd v konaní o ustanovení opatrovníka dopustil takých závažných procesných chýb a deficitov v dokazovaní, ktoré mali za následok prijatie svojvoľných, neudržateľných a omylných skutkových záverov, čím porušil právo na spravodlivý proces a zapríčinil vadu zmätočnosti, a tým naplnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolateľ argumentoval, že zásadnou vadou konania je opomenutie súdu vykonať také dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na skutkový stav veci, konanie a následné rozhodnutie, čo bezpochyby vedie k porušeniu a odopretiu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ predložil niekoľko dôkazov svedčiacich o tom, že p. E. svojím konaním, zdravotným stavom, zabezpečením a postavením nespĺňa predpoklady byť opatrovníkom a nenapĺňa účel a zmysel opatrovníctva, pričom súd opomenul predložené dôkazy vykonať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čoho dôsledkom je arbitrárne rozhodnutie. Dovolateľ konkrétne tvrdil, že p. E. dvakrát podala žiadosť o trvalé umiestnenie matky do domova dôchodcov T. Z. v J., čo malo za následok zhoršovanie jej zdravotného stavu. Poukazoval na nedostatočný zdravotný, mentálny a psychický stav ustanoveného opatrovníka. Tvrdenie p. E., že zámerom dovolateľa je získanie dispozície s finančnými prostriedkami p. V. nebolo podložené. Dovolateľ predložil dôkaz o prebiehajúcom stavebnom konaní za účelom preukázania začatia výstavby bezbariérovej stavby a dôkaz o zabezpečení stravy matke. Poukázal na vlastníctvo motorového vozidla, ktorým poskytuje matke prístup k zdravotníckym zariadeniam a skutočnosť, že ustanovený opatrovník nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Do pozornosti dal žiadosti adresované domovu dôchodcov T. Z. v J., ktorými inicioval vzatie p. V. do osobnej starostlivosti. Vada konania podľa dovolateľa spočívala aj v tom, že súd vzal do úvahy ako dôkaz písomné vyjadrenie matky p. V., ktoré bolo spísané ustanoveným opatrovníkom p. E., ale dovolateľom predložené splnomocnenie matky p. V. spísané v prospech dovolateľa pred notárom bolo v konaní spochybnené ako splnomocnenie, ktorého spísanie bolo ovplyvnené zdravotným stavom p. V.. Týmto postupom súd porušil rovnosť účastníkov v konaní a zároveň zásadu voľného hodnotenia dôkazov spočívajúcu aj v rovnocennom postavení dôkazov, keď žiaden dôkaz nie je nadradený ostatným dôkazom. 3.1. Poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva dovolateľ uviedol, že sudcovia rozhodujúci o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (vrátane konaní v niektorých statusových veciach fyzických osôb) by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom. V prebiehajúcom súdnom konaní súd síce vzhliadol, ale nevypočul E. V. a ustanovený opatrovník za ňu pre svoju neodôvodnenú absenciu nekonal. Podľa dovolateľa je tým naplnený aj dovolací dôvod podľa § 420 písm. c) CSP. 3.2. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolateľ navrhol, aby ho dovolací súd ustanovil E. V. za opatrovníka, ktorý je povinný sa o ňu starať, chrániť jej záujmy, zastupovať ju a spravovať jej majetok v rozsahu, v ktorom nemôže konať samostatne. Alternatívne navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudokodvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o ustanovení opatrovníka a vec vrátil súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Dovolateľ si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
4. V. E. navrhla dovolanie odmietnuť a uplatnila si trovy dovolacieho konania. Dovolanie označila za všeobecné, keď na žiadnom mieste nie je uvedené, čo konkrétne konajúce súdy porušili a ako znemožnili dovolateľovi vykonať jemu patriace procesné práva. Podľa jej názoru absenciu dovolacieho dôvodu dovolateľ nahradil akoby dôvodmi odvolacími, ktoré však nemôžu obstáť. Okresný súd zabezpečil a vyhodnotil všetky relevantné dôkazy a to, že ich vyhodnotil inak ako chcel dovolateľ, či nevykonal nesúvisiace dôkazy o nesporných a dostatočne zistených okolnostiach, nie je vadou konania.
5. Procesný opatrovník a Okresná prokuratúra Bardejov sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
6. Konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb sa od 1. júla 2016 riadia ustanoveniami CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 až § 77a obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania v posudzovanej veci; prípustnosť dovolania navrhovateľa bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie v časti výroku o ustanovení opatrovníka vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
8. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. c) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Citované ustanovenie dopadá na procesnú situáciu, v ktorej musia byť kumulatívne splnené obidve podmienky z neho vyplývajúce, a to, že procesnou stranou bol ten, a) kto nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a b) za koho nekonal (hoci mal) zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. 8.1. Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony (§ 67 CSP). Toto ustanovenie upravuje tzv. procesnú spôsobilosť - oprávnenie určitého subjektu samostatne pred súdom konať, t. j. realizovať v civilnom konaní jednotlivé procesné úkony. Každému patrí v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Fyzické osoby, ktoré nemajú procesnú spôsobilosť, musia byť v konaní zastúpené buď zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom. V konaní o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 a nasl. CMP) súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu (§ 240 ods. 1 CMP). Postup ustanovenia procesného opatrovníka je upravený v § 69 až § 71 CSP.
9. Dovolateľ vo vzťahu k tvrdenej vade podľa § 420 písm. c) CSP namietal, že „ustanovený opatrovník za E. V. pre svoju neodôvodnenú absenciu nekonal“, bližšie však túto námietku nekonkretizoval.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením z 28. septembra 2022 sp. zn. 1Ps/20/2022 ustanovil JUDr. Ľubomíra Kapca, vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Bardejov za procesného opatrovníka E. V. pre konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Uvedené uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka nebolo v priebehu konania zrušené. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávania na 27. februára 2023 a 01. júna 2023. Zo zápisníc o pojednávaniach je zrejmé, že procesný opatrovník sa týchto pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávaní nepožiadal. Dovolací súd konštatuje, že skutočnosť, že okresný súd pojednával v neprítomnosti procesného opatrovníka, ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil, nezakladá procesnúvadu konania v zmysle § 420 písm. c) CSP, pretože v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony E. V. procesný opatrovník ustanovený bol. Na uvážení/rozhodnutí ustanoveného procesného opatrovníka bolo, či sa nariadených pojednávaní zúčastní alebo nie a prípadne, či bude za E.É. V. využívať ďalšie procesné oprávnenia. Podmienky pre vyslovenie existencie vady podľa § 420 písm. c) CSP by boli v tomto prípade splnené, ak by E. V. procesný opatrovník nebol vôbec ustanovený. Žiada sa dodať, že posudzovanie kvality zastupovania E. V. procesným opatrovníkom v konaní nie je predmetom dovolacieho konania, nakoľko dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu o ustanovení (hmotnoprávneho) opatrovníka. Dovolateľ tak nedôvodne tvrdí, že odvolací súd svojím procesným postupom zaťažil konanie vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. c) CSP.
11. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
12. Podstatou dovolacej argumentácie bola námietka dovolateľa, že kvôli deficitom v dokazovaní vychádzajú rozhodnutia súdov nižších inštancií o ustanovení opatrovníka z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, čo malo vyústiť do arbitrárneho rozhodnutia. Zotrval na názore, že p. V. E. nespĺňa predpoklady na ustanovenie do funkcie opatrovníka.
13. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že arbitrárnosť môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je svojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo môže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020). 13.1. O vadách v procese dokazovania možno vo všeobecnosti hovoriť, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne, ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. Obsah spisu v súdenej veci nedáva podklad pre konštatovanie, že námietky dovolateľa sú opodstatnené. Skutočnosť, že dovolateľ sa s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o jeho arbitrárnosti. Dovolací súd nezistil v postupe odvolacieho súdu v spojitosti s postupom okresného súdu také nedostatky alebo vady, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že závery ním prijaté boli svojvoľné, zmätočné alebo zjavne neodôvodnené.
14. V súvislosti s ustanovením hmotnoprávneho opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony sa súdy nižších inštancií náležite vysporiadali so zisteným skutočným stavom veci. Spochybňovanie schopností ustanoveného opatrovníka dovolateľom dovolací súd nepovažoval za relevantné, pretože v konaní nebolo preukázané, že by p. E. z akýchkoľvek dôvodov nebola spôsobilátúto funkciu zastávať. Z obsahu spisu vyplýva, že p. V. prežila celý život v spoločnej domácnosti s dcérou a neboli zistené žiadne nedostatky v domácnosti či v starostlivosti o p. V.. V konaní bolo zistené, že p. E. zabezpečovala jej celodennú starostlivosť, pozná jej zdravotný stav a s funkciou opatrovníka súhlasila. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 28. septembra 2022 bola ustanovená za osobitného príjemcu na prijímanie dôchodkovej dávky pre matku (č. l. 84 spisu). Oba súdy taktiež logickým a zrozumiteľným spôsobom uviedli dôvody, pre ktoré nebolo možné prihliadať na splnomocnenie z 01. apríla 2021, ktorým p. V. splnomocnila syna (navrhovateľa) na jej zastupovanie (bod 23. rozsudku okresného súdu a bod 13. rozsudku odvolacieho súdu). K námietke dovolateľa, že súd jeho matku nevypočul dovolací súd udáva, že zo zápisnice o vzhliadnutí p. V. z 24. mája 2023 (č. l. 141) vyplýva, že zákonná sudkyňa osobne p. V. vzhliadla v zariadení T. Z. J., avšak menovaná na prihováranie sudcu nereagovala, zaspala. Uvedená skutočnosť však nič nemení na tom, že na základe vykonaného dokazovania mali súdy nižších inštancií bezpečne preukázané, že p. E. je vhodnou osobou na vykonávanie funkcie opatrovníka.
15. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu (v mimosporových konaniach skutočného stavu) v konaniach sú povolané súdy prvej a druhej inštancie, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v prejednávanej veci nezistil.
16. Dovolací súd záverom pripomína, že spôsob výkonu funkcie opatrovníka, ktorý je ustanovený osobe obmedzenej spôsobilosti na práve úkony, podlieha súdnemu dohľadu. Súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že p. E. je povinná sa o matku starať, chrániť jej záujmy, zastupovať ju a spravovať jej majetok v rozsahu, v ktorom nemôže konať samostatne, a zároveň je povinná dvakrát ročne predložiť súdu správu o matke a správu o nakladaní s jej majetkom. V prípade, ak by p. E. stratila spôsobilosť na výkon funkcie opatrovníka, porušovala by svoje povinnosti alebo zneužívala svoje práva vyplývajúce z opatrovníctva, súd ju z tejto funkcie odvolá. Navyše skutočnosť, že za opatrovníka bola súdom ustanovená p. E. neznamená, že dovolateľ nemôže svojej matke naďalej poskytovať pomoc, opateru, sprievod k lekárovi, ísť s ňou do kúpeľov či inak tráviť s matkou čas a byť jej oporou. V konaní nebolo preukázané, že by mu v kontakte s matkou bolo akýmkoľvek spôsobom bránené.
17. V kontexte uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie, v ktorom dovolateľ namieta vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. c) a f) CSP je prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolací súd preto dovolanie podľa § 448 CSP zamietol uznesením (§ 274 ods. 1 CMP).
18. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.