UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ B.j, trvalým pobytom v S. 2/ B., trvalým pobytom v S., zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, 3/ Y., trvalým pobytom v B., za účasti subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 1.414,26 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 9C/294/2013, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Martin z 12. júla 2018 sp. zn. 9C/294/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Martin z 12. júla 2018 č. k. 9C/294/2013- 466 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“ event. „okresný súd“) uznesením z 11. júna 2018 č. k. 9C/294/2013-453 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 759,97 Eur, pozostávajúce z trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 663,72 Eur a z trov odvolacieho konania vo výške 96,25 Eur (I. výrok) a subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: XX XXX XXX, nahradiť trovy konania vo výške 706,21 Eur, pozostávajúce z trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 599,34 Eur a z trov odvolacieho konania vo výške 106,87 Eur (II. výrok). Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20. júna 2018.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) dňa 6. júla 2018 podľa ustanovení § 239 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sťažnosť.
3. Okresný súd uznesením z 12. júla 2018 č. k. 9C/294/2013-466 sťažnosť žalobcu proti jeho uzneseniu zo dňa 11. júna 2018 č. k. 9C/294/2013 - 453 ako oneskorene podanú odmietol. Odôvodnil to tým, žezo spisu mal preukázané, že sťažnosťou napadnuté uznesenie zo dňa 11. júna 2018 č. k. 9C/294/2013- 453 (ktorým rozhodol o trovách konania) bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20. júna 2018. Lehota na podanie sťažnosti žalobcovi uplynula dňa 5. júla 2018 a nakoľko sťažnosť bola podaná elektronicky a súdu bola doručená dňa 6. júla 2018, mal za to, že predmetná sťažnosť bola podaná oneskorene a preto ju ako oneskorene podanú odmietol.
4. Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa ustanovenia § 458 CSP dovolanie generálneho prokurátora, ktorým napadol uznesenie súdu prvej inštancie z 12. júla 2018 č. k. 9C/294/2013-466, ktorým odmietol sťažnosť žalobcu proti jeho uzneseniu zo dňa 11. júna 2018 č. k. 9C/294/2013 - 453 ako oneskorene podanú. V odôvodnení dovolania namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho zistenia, že žalobca podal sťažnosť dňa 6. júla 2018 oneskorene. Konštatoval, že podľa jeho názoru dovolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko zo súdneho spisu vyplynulo, že uznesenie súdu prvej inštancie z 11. júna 2018 č. k. 9C/294/2013-453 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 20. júna 2018 a posedný deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na 5. júla 2018, t.j. na deň pracovného pokoja (sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda). Keďže žalobca podal sťažnosť proti uvedenému uzneseniu na súd prvej inštancie elektronicky 6. júla 2018, teda posledný deň lehoty na podanie sťažnosti, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces, pretože napriek včasnému podaniu sťažnosti súd prvej inštancie dovolaním napadnutým uznesením z 12. júla 2018 č.k. 9C/294/2013-466 jeho sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú. V rámci podaného dovolania bolo poukázané na § 121 ods. 4, 5 CSP a § 1 zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Ďalej generálny prokurátor argumentoval tým, že v danom prípade sa jedná o fundamentálnu chybu súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom uznesenie napadnuté jeho dovolaním nie je meritórnym rozhodnutím a nezakladá ani nedeklaruje záväzný právny stav medzi žalobcom a žalovaným.
5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že nakoľko mu nebola doručená sťažnosť žalobcu voči uzneseniu súdu prvej inštancie a ani uznesenie o jej zamietnutí, nemal objektívne možnosť oboznámiť sa s obsahom dovolaním napadnutého rozhodnutia.
6. Subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie generálneho prokurátora podal oprávnený subjekt v zákonom stanovenej lehote (§ 461 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 464 CSP v spojení s § 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora je prípustné a dôvodné a preto ním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
8.1. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 458 ods. 1 CSP). 8.2. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 458 ods. 2 CSP).
9. S prihliadnutím na doterajšiu judikatúru ESĽP zastáva dovolací súd názor, že ustanovenie § 458 ods. 1 CSP pripúšťa interpretáciu, že generálny prokurátor (ak dospeje k záveru o existencii fundamentálnej procesnej vady) je oprávnený podať dovolanie generálneho prokurátora vtedy, keď strana sporu nemohla predtým sama svojou procesnou aktivitou - v tomto prípade podaním odvolania - dosiahnuťnápravu procesnej vady alebo nesprávnosti a domôcť sa ochrany svojich práv. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/2006, kde ústavný súd vyjadril záver, že ochrana poskytovaná mimoriadnym opravným prostriedkom je prípustná vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku, nemala k dispozícii zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (najmä podaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov). V predmetnom prípade žalobca nemal procesnú možnosť podať odvolanie voči (dovolaním generálneho prokurátora napadnutému) uzneseniu súdu prvej inštancie z 12. júla 2018 č. k. 9C/294/2013-466, ktorým odmietol jeho sťažnosť proti jeho uzneseniu zo dňa 11. júna 2018 č. k. 9C/294/2013 - 453 a teda objektívne nemal k dispozícii zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (napr. podaním niektorého z opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov).
10. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora je (procesne) prípustné a preto pristúpil k skúmaniu, či generálnym prokurátorom napadnuté právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie (uznesenie z 12. júla 2018 č. k. 9C/294/2013-466, ktorým odmietol sťažnosť žalobcu proti jeho uzneseniu zo dňa 11. júna 2018 č. k. 9C/294/2013 - 453) porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces, alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva, prípadne či potreba zrušiť napadnuté rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.
11.1. Podľa 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 11.2. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
12.1. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 12.2. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
13.1. Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. 13.2. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 13.3. Podľa § 121 ods. 3 CSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. 13.4. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 13.5. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo uznesenie súdu prvej inštancie z 11. júna 2018 č.k. 9C/294/2013-453 doručené 20. júna 2018 (viď doručenka č. l. 457 spisu). Lehota na podanie sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu začala žalobcovi plynúť 21. júna 2018. Koniec 15- dňovej lehoty na podanie sťažnosti pripadol na 5. júl 2018 (sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda), t.j. deň pracovného pokoja, teda najbližším pracovným dňom bol piatok 6. júl 2018. Žalobca podal sťažnosť voči uvedenému rozhodnutiu elektronickými prostriedkami prostredníctvom portálu e-žaloby (viď č. l. 458 a nasl. spisu), pričom z doručenky (nachádzajúcej sa na č. l. 463 spisu) vyplýva dátum a čas doručenia podania súdu prvej inštancie - 6. júla 2018, 16:16 hod.
15. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že konštatovanie súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní sťažnosti žalobcu (ktoré bolo dôvodom odmietnutia predmetnej sťažnosti) bolo nedôvodné a teda nesprávne. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie dovolaním generálneho prokurátora napadnutým uznesením zamietol predmetnú sťažnosť žalobcu ako oneskorene podanú, dopustil sa nedôvodného a teda nesprávneho procesného postupu, čím zásadným spôsobom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Z tohto dôvodu preto potreba zrušiť dovolaním generálneho prokurátora napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.
16. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolaniu generálneho prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa- ustanovenia § 464 CSP s použitím ustanovenia § 449 ods. 1 CSP zrušil.
17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 464 CSP v spojení s § 453 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.