5Cdo/97/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanému D. P., bývajúceho v U. o zaplatenie 681,15 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp.zn. 19C/54/2013, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2015 sp.zn. 17Co/429/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom a/ výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 532,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 € ročne od 25. novembra 2011 do zaplatenia opravil tak, že namiesto textu: „vo výške 9,25 eur ročne“, výrok rozsudku správne znie: „ vo výške 9,25 % ročne“; b/ rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrhu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30 € splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich počnúc právoplatnosťou rozsudku potvrdil; c/ rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 22,78 € a zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo výške 170,13 € v mesačných splátkach po 30 € splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich; d/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania (podľa znenia príslušnej výrokovej časti rozsudku).

2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal 16. júna 2015 dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“).

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorýnadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, skúmal bez nariadenia pojednávania splnenie procesných predpokladov dovolacieho konania a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá CSP). Dovolací súd poznamenáva, že obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do 30. júna 2016 [viď § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)]. 6. Podľa § 241 ods. 1 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) platilo, že dovolateľ musel byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemal právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho konal.

7. Podľa § 241 ods. 4 platilo, že súd prvého stupňa vyzval toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahovalo náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopravilo alebo nedoplnilo, predložil súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

8. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovaného nespĺňalo zákonné náležitosti, súd prvej inštancie podaním z 23. júna 2015 vyzval žalovaného o doloženie plnomocenstva právneho zástupcu k dovolaniu a poučil ho o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o možnosť ustanovenia advokáta týmto centrom. Následne súd prvej inštancie uznesením z 9. septembra 2015 a uznesením zo 7. marca 2016 vyzval žalovaného na doloženie procesného plnomocenstva na zastupovanie v dovolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že žalovaný, ktorý uvedené výzvy prevzal 17. septembra 2015 a 17. marca 2016, aj napriek opätovným výzvam neodstránil súdom prvej inštancie vytknutý nedostatok. Okrem iného bolo súdom prvej inštancie zistené, že Centrum právnej pomoci dňa 14. januára 2016 žiadateľovi (dovolateľovi) nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze. Predmetné rozhodnutie o nepriznaní nároku nadobudlo právoplatnosť dňa 10. februára 2016.

9. Najvyšší s úd konštatuje, ž e v dôsledku procesnej pasivity žalovaného zostala nesplnená osobitná podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP a § 429 ods. 2 písm. b/ CSP) a nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by právna úprava účinná v čase podania dovolania umožňovala uskutočniť meritórny dovolací prieskum (viď § 470 ods. 2 CSP).

10. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. e/ CSP.

11. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.