UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu L. I., bývajúceho v X. zastúpeného JUDr. Milošom Gerom, advokátom, so sídlom vo Veľkej Bytči, Štefánikova 217, proti žalovanej P. T. bývajúcej v X., o vydanie veci, eventuálne o zaplatenie 1445,83 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 50C/126/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2016 sp.zn. 3Co/142/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. novembra 2013 č.k. 50C/126/2011-111 v spojení s opravným uznesením č.k. 50C/126/2011-128 zo dňa 20. februára 2014 zastavil konanie v časti o povinnosti žalovanej vydať žalobcovi nezbudovaný tepelnoizolačný materiál, a to 23 balíkov značky Isover -14 a 13 balíkov Isover 10/5, nachádzajúcich sa v drevenici súp. č. 2165, k. ú. O. a návrh o zaplatenie 1445,83 zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti ( rozhodnutia) vo veci samej. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko žalobca nevykonal rekonštrukciu drevenice riadne a včas podľa písomnej dohody a žalovaná neschválila práce a náklady do rozpočtu zahrnuté, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť. Keďže cena za dielo bola vopred dohodnutá konštantne podľa rozpočtu vypracovaného žalobcom na sumu 187 000,-Sk, prislúchala by žalobcovi novourčená cena len v prípade, ak by žalovaná od dohody neodstúpila bez zbytočného odkladu po oznámení novej ceny. Žalobca však žalovanej oznámil nešpecifikované navýšenie dohodnutej ceny za dielo listom zo dňa 28.08.2008 a navýšenú sumu podľa žalovanej až listom zo dňa 30.10.2008, t.j. 1 mesiac pred uplynutím lehoty na ukončenie rekonštrukcie drevenice a 1 mesiac po faktickom ukončení prác.
2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. júna 2016 sp.zn. 3Co/142/2014 rozsudok súdu prvejinštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p.), keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého výroku rozhodnutia. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj návrh, nakoľko v konaní nepreukázal a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by ním tvrdenú skutočnosť preukazoval. Nepreukázal písomné schválenie prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých, či dodatočné písomné objednanie prác žalovanou. Ak tvrdil, že pôvodne dojednaná cena podľa rozpočtu na 187 400,-Sk bola so súhlasom žalovanej zvýšená na sumu 231 820 Sk,-, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť dôkazy na preukázanie daného tvrdenia. Vzhľadom na stručný rozpočet na sumu 187 400,-Sk nemohol dospieť k záveru, že práce a náklady uvedené v popise dohodnutých rekonštrukčných prác rekonštrukcie drevenice, ohľadom ktorého žalobca tvrdil, že bol predložený 4.07.2008 a ním podpísaný 7.07.2008, a ktorý je podpísaný žalovanou, predstavujú práce a náklady nezahrnuté do pôvodného rozpočtu, ktoré svojím podpisom žalovaná schválila.
3. Žalobca podal 12. októbra 2016 dovolanie, ktorým napadol potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej s tým, že dovolanie je prípustné podľa ustanovení § 420 písm. f/ a § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Porušenie práva na spravodlivý proces videl v odmietnutí vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, a to v spojitosti s výsluchom svedkov Ing. arch. T. a K. W.. Podľa jeho názoru vypočutie navrhnutých svedkov bolo pre výsledok konania rozhodujúce, nakoľko Ing. arch. T. bola prítomná a aktívne účastná celého procesu od samého začiatku zadania prác ako projektantka a K. W. vypomáhal žalobcovi pri stavebných prácach. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré videl v tom, že podľa neho práce na základe stanoveného rozpočtu boli schválené žalovanou s poukazom na jej podpis na listine zo dňa 4.07.2008 s názvom „ Popis dohodnutých rekonštrukčných prác a časový plán“, kde bola požiadavka ďalšieho navýšenia prác oproti rozpočtu z 01/2008, pričom táto skutočnosť je uvedená nad žalobcovým podpisom v uvedenej listine, ktorú mal po správnosti súd vyhodnotiť ako zmluvu o dielo, resp. dodatok k nej, nakoľko právny úkon sa má vyhodnocovať podľa jej obsahu a nie podľa názvu. Ďalej mal za to, že vždy všetky práce a kúpu materiálu odsúhlasoval a ústne konzultoval pri častých kontrolách s pánom T. a osobitne aj s Ing. arch. T. a v čase, keď kupoval materiál za svoje peniaze, mu bolo prisľúbené ich preplatenie, avšak k tomu nedošlo. V súvislosti s tým má za to, že ani jeden súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že na strane žalovanej je stav bezdôvodného obohatenia, nakoľko utrpel finančnú stratu, ktorá mu nebola zo strany žalovanej uhradená.
4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].
7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšiehostupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo 400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
8. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.
9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].
10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.
11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
13. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
16. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP a zároveň z ustanovenia § 432 ods. 2 CSP.
17. Z ustanovení CSP, ktoré sa vzťahujú na dovolacie konanie, nevyplýva jednoznačne, či prichádza do úvahy súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP, ako aj v zmysle § 421 CSP.
18. Otázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle týchto ustanovení CSP bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý v uznesení z 19. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017 konštatoval, že: a/ kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 CSP je neprípustná, b/ ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, c/ ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/ až f/ CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste. 19. Uvedeným rozhodnutím veľkého senátu, ktoré je dostupné aj na internetovej stránke najvyššieho súdu (www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP).
20. Trojčlenný senát 5 C najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v označenom rozhodnutí veľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania žalobcu len podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP (nezaoberal sa teda prípustnosťou jeho dovolania z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 421 v spojení s § 432 ods. 2 CSP).
21. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
23. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
24. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).
25. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.
26. Podľa názoru žalobcu k vade podľa v zmysle § 420 písm.f/ CSP došlo v dôsledku nevyhodnotenia a nevykonania ním navrhnutých dôkazov (nevykonania výsluchu Ing. arch. T. a K. W.).
27. K danému dovolaciemu dôvodu dovolací súd poukazuje na vyššie uvedený výklad pojmu „ procesný postup“, ktorý dopĺňa tým, že sa jedná predovšetkým napr. o právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie (II. ÚS 76/07). Žalobcom namietaný dovolací dôvod v danom prípade dovolací súd považuje za irelevantný v dôsledku čoho dospel k záveru, že postupom súdov v preskúmavanej veci nebolo porušené právo na spravodlivý proces. K danému poukazuje na obsah spisu konkrétne na zápisnicu z pojednávania z 20.11.2013, z ktorej zreteľne vyplýva skutočnosť o tom, že žalobca výsluch Ing. arch. T. nielenže nenavrhol ale zároveň vykonanie ďalších dôkazov ponechal na posúdení súdu. Napadnutá rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces. Súd pri rozhodovaní vychádza zo zisteného skutkového stavu a na základe neho dospeje k rozhodnutiu, ktoré je v prospech, či neprospech jednej strany v konaní, a teda je zrejmé, že druhá strana sa nestotožňuje s odôvodnením predmetného rozhodnutia. Pod postupom súdu sa nerozumie finálny produkt rozhodovania, ale iba čo tomu predchádza.
28. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu, ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.
29. Podstatná časť dovolania žalobcu sa týka otázok, ktoré nemajú procesnoprávny dopad, ale týkajú sa posúdenia veci. Ide najmä o otázku správnosti právnych záverov odvolacieho súdu o posúdenie listiny zo dňa 4. 07. 2008, na ktorú mal podľa neho súd prihliadať ako na zmluvu o dielo a o bezdôvodné obohatenie v súvislosti s jeho vynaložením nákladov na kúpu stavebného materiálu v prospech žalovanej.
30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
31. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).
32. Podľa právneho názoru vec prejednávajúceho senátu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci na možnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP.
33. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné. Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
34. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.