Najvyšší súd Slovenskej republiky

5 Cdo 93/2010

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ N.Č., bývajúcej v D., 2/ Ing. V.R. bývajúceho v D. 3/ P.R., bývajúcej v D., proti žalovaným 1/ E.R., bývajúcej v D. 2/ RNDr. B.B., bývajúcej v T. 3/ Ing. M.R., bývajúceho v D., žalovaní 1/ až 3/ zastúpení Mgr. M.B., advokátom so sídlom v T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 5 C 313/ 2002, o dovolaní

žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z   24.

novembra 2009 sp. zn. 17 Co 337/2006, 17 Co 338/2006, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 24. novembra 2009 sp. zn. 17 Co 337/2006, 17 Co 338/2006 a vec vracia tomuto

súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Považská Bystrica   rozsudkom z 6. marca 2006 č.k. 5C 313/02-174

v spojení s dopĺňacím rozsudkom   z 25. septembra 2006 č.k. 5 C 313/2002-232 a opravným

uznesením z 25. septembra 2006 č.k. 5 C 313/2002 - 233 zrušil podielové spoluvlastníctvo

účastníkov konania k parcele KN č. X. – zastavanej ploche o výmere 555 m² a KN parc. č.

X.- zastavanej ploche vo výmere 77 m² tak, že na základe geometrického plánu   Ing. F.S. č.

X. zo   17. októbra   2005, autorizačne overenom dňa   18. októbra 2005 a   úradne

overenom   Ing. M.K.   dňa 4. novembra 2005 pod   č. V. prikázal do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcu 1/ E.R. a žalobkyne 2/ P.R. parcelu KN č. X. - zastavanú plochu

vo výmere 274 m² v podiele 1/1, k.ú. D.. Do podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ E.R.

v podiele 1/2, žalovanej 2/ B.B.   v podiele l/4 a žalovaného 3/ M.R. v podiele 1/4 prikázal

parcelu   KN č. X. – zastavanú   plochu   vo výmere 274 m², k.ú. D. a v podielovom

spoluvlastníctve všetkých účastníkov konania ponechal parcelu KN č. X. – zastavanú plochu

vo výmere 59 m² s tým, že podiel ½ z tejto parcely patrí do BSM žalobcov 1/ a 2/ E.R. a

P.R., podiel 2/8   žalovanej 1/ E.R., podiel 1/8 žalovanej 2/ B.B.a podiel 1/8 žalovanému 3/

M.R.. Žalovanej 1/ uložil povinnosť N.   žalobcom   1/ a 2/ na vyrovnanie ich podielu 27

601,50 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovanej 2/ sumu 13 801 Sk a rovnako aj

žalovanému 3/;   účastníkom nepriznal   náhradu trov konania; žalobcom 1/ a 2/ uložil

povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy konania vo výške 1 80 l Sk a žalovaným 1/

až 3/ povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu   6 801 Sk. Okresný súd Považská Bystrica

doplňujúcim rozsudkom z 25.septembra 2006 č.k. 5C 313/02-232   prikázal do podielového

spoluvlastníctva žalovanej 1/ v podiele 1/2,   žalovanej 2/   v podiele 1/4 a žalovanému 3/

v podiele ¼ parcelu KN č. X. o výmere 77 m². Opravným uznesením z 25.septembra 2006,

č.k. 5C 313/02-233 opravil výrok rozsudku zo   6. marca 2006   v prvom odseku v označení

prikázanej parcely KN č. X. tak, že prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom 1/

E.R. a 2/ P.R. parcelu KN č. X. – zastavanú plochu vo výmere 222 m².  

Vychádzajúc   z ustanovenia § 142 ods. 1   Občianskeho zákonníka a   výsledkov

znaleckého dokazovania   (znaleckého posudku Ing. S.)   dospel k záveru, že   účastníci sú

podieloví spoluvlastníci parcely KN č. X., ktorí majú medzi sebou závažné nezhody spojené

s užívaním spoločnej nehnuteľnosti (tiež vyplývajúce   z oplotenia predmetnej parcely),

prihliadajúc na situáciu v prírode,   potrebu vytvoriť prístupovú cestu   k domu s garážami

stojacimi   na predmetnej parcele pristúpil k rozdeleniu   nehnuteľnosti tak, že parcelu KN č.

X. ponechal v podielom spoluvlastníctve   všetkých spoluvlastníkov   a parcelu KN č. X.

rozdelil medzi účastníkov konania   tak,   ako to vyplýva z výroku rozsudku. Nakoľko

žalovaným pripadla výmera vyššia o 129 m² zaviazal ich N. pôvodným žalobcom 1/ a 2/

protihodnotu ich spoluvlastníckeho podielu podľa ceny určenej znaleckým posudkom Ing.

B.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Na odvolanie žalobcov a žalovaných Krajský súd v Trenčíne rozsudkom

z 24.novembra 2009 sp. zn. 17Co 337/2006, 17Co 338/06 zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa v spojení doplňujúcim rozsudkom a opravným uznesením tak, že zrušil podielové

spoluvlastníctvo účastníkov konania k parcele KN č. X., zastavanej ploche vo výmere 571

m², v k.ú. D. a k parcele KN č. X. – zastavanej ploche vo výmere 77 m², v k.ú. D. a vyporiadal

ich tak, že do spoluvlastníctva žalobcov a to žalobkyne 1/ N.Č. v ¼, žalobcu 2/ Ing. V.R.a

v ¼ a žalobkyne 3/ P.R. v 2/4 prikázal parcelu KN č. X.- zastavanú plochu vo výmere 77 m²

a parcelu KN č. X.- zastavanú plochu   vo výmere 203 m² a parcelu KN č. X.- zastavanú

plochu vo výmere 30 m², v k.ú. D.vytvorené geometrickým plánom Ing. Z. z 10. októbra

2008, overeným S. I. z 28. októbra 2008, ktorý je súčasťou rozsudku. Do spoluvlastníctva

žalovaných a to žalovanej 1/ E.R. v 1/3, žalovanej 2/ RNDr. B.B. v 1/3 a žalovaného 3/ Ing.

M.R. v 1/3 prikázal parcelu KN č. X. - zastavanú plochu vo výmere 233 m² a parcelu KN č.

X.- zastavanú plochu o výmere 77 m², k. ú. D., vytvorenú geometrickým plánom Ing. Z.z 10.

októbra 2008, overeným S. I. z 28. októbra 2008, ktorý je súčasťou rozsudku. Do podielového

spoluvlastníctva účastníkov a to žalovanej 1/ v 6/24, žalovanej 2/ v 3/24, žalovaného 3/

v 3/24, žalobkyne 1/ v 3/24, žalobcu 2/ v 3/24 a žalobkyne 3/ v 6/24 prikázal parcelu č. X.-

zastavanú plochu vo výmere 28 m², vytvorenú geometrickým plánom Ing. Z. z 10. októbra

2008, overeným S. I. z 28. októbra 2008, ktorý je súčasťou rozsudku. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania. Žalobcov 1/ až 3 zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na

účet odvolacieho súdu 378,94   €;   žalovaných v 1/ až 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne

zaplatiť na účet odvolacieho súdu 378,94 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia (rovnako ako súd prvého stupňa) vychádzal z § 142

Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva

a súčasne ustanovuje poradie, ktoré je pre súd záväzné. Po doplnení dokazovania odvolací súd  

rozhodol na základe znaleckého posudku Ing. Z. v zmysle jeho doplnku zo 7. novembra 2008

a rozdelenie uskutočnil podľa vypracovaného geometrického plánu, overeného príslušným

katastrálnym úradom (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise

vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam) tak, že novovytvorená parcela KN č. X. –

zastavaná plocha vo výmere 233 m² a parcela KN č. X. zastavaná plocha o výmere 77 m²,

spolu vo výmere 310 m² pripadne do spoluvlastníctva   žalovaných   a parcela KN č. X. –

zastavaná plocha vo výmere 30 m², parcela KN č. X. – zastavaná plocha vo výmere 203 m²

a parcela KN č. X. – zastavaná plocha vo výmere 77 m², spolu 310 m² pripadla žalobcom.

Parcela KN č. X. – zastavaná plocha vo výmere 28 m2 zostala v spoluvlastníctve všetkých

účastníkov.   Neprihliadol na znalecký posudok vypracovaný Ing. S. v dôsledku toho, že

grafické zobrazenie doterajšieho stavu parcely KN č. X. v geometrickom pláne Ing. F.S. nie

je totožné so zobrazením uvedenej parcely v katastrálnej mape. V súvislosti s vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva odvolací súd zohľadnil potrebu rozdeliť vec podľa výšky

podielov s prihliadnutím   na stavbu a jej   účelné využitie účastníkmi konania. Znalecký

posudok Ing. Z. považoval za vierohodný a zodpovedajúci pravidlám logického myslenia.

Uvedené rozdelenie nehnuteľnosti bolo znalkyňou navrhnuté po zohľadnení novej výmery

predmetu spoluvlastníctva - parcela KN č. X. (571 m²),   Správy katastra I. k nesúladu

zameraných nehnuteľností so zakreslením v mapovom operáte (jej doterajšia výmera, podľa

ktorej boli vypracované predchádzajúce znalecké posudky bola 555 m² a   bola určená na

základe mapovania prebiehajúceho v rokoch 1947-49), ďalej po zohľadnení možnosti terénu,

námietok žalovaných   k potrebe rozšírenia prístupovej cesty, prístupu   k vonkajšej fasáde

domu a námietkam žalobcov smerujúcej k zachovaniu rovnosti podielov. Dospel k záveru, že

rozdelenie nehnuteľnosti zabezpečí účastníkom primeraný prístup do garáže, a že rozšírenie

prístupovej cesty nie je možné vzhľadom na to, že jej časť zahŕňa aj parcelu vo vlastníctve

inej osoby ako účastníka konania.   Za nereálny považoval   predpoklad zúženia tejto cesty

oplotením, nakoľko by si tým žalobcovia sami znemožnili prístup. Reálna deľba veci podľa

výšky podielov zohľadňuje potrebu prístupu k domovým nehnuteľnostiam a garážam.

Nemožnosť zabezpečenia prístupu žalovaným k celej fasáde vlastnej domovej nehnuteľnosti

za účelom prípadných opráv bolo zdôvodnené výmerou predmetu spoluvlastníctva. Odvolací

súd k uvedenému uviedol, že požiadavky prístupu k domovej nehnuteľnosti za účelom

prípadných opráv je možné účastníkmi v budúcnosti zabezpečiť inštitútom vyplývajúcim

z ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol po zohľadnení

čiastočného   úspechu   účastníkov a záujmu oboch strán na zrušení a vyporiadaní

spoluvlastníctva. Trovy konania vzniknuté   štátu na znaleckom   dokazovaní v odvolacom

konaní uložil znášať rovným dielom všetkým účastníkom konania.

Proti rozsudku dovolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 3/ dovolanie, navrhli zrušiť

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie   odôvodnili tým, že odvolací súd   nesprávne

zistil skutkový stav, zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, vo veci

nesprávne aplikoval § 142 Občianskeho zákonníka, čím porušil právo žalobcov zaručené čl.

20 ods. 1,3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Namietané   vyvlastnenie resp. obmedzenie

vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 1,3, 4 Ústavy Slovenskej republiky) je založené rozhodnutím

odvolacieho súdu, ktorým bol žalovaným znemožnený vstup na ich nehnuteľnosť. Poukázali

na skutočnosť, že prístupová cesta končí pri pozemku vo vlastníctve tretej osoby – odlišnej od

účastníkov konania a preto majú zabránený vstup k nehnuteľnosti (domu i garáži). Vytýkali

odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal návrhmi na rozdelenie veci, ktoré boli súdu zrozumiteľne

vysvetľované na CD nosiči založeného v spise, s jeho obsahom sa neoboznámil. Nezohľadnil,

že žalovaní nemajú prístup k celej vonkajšej fasáde ich domu, plot ktorí postavili žalobcovia

opreli o stenu domu patriacu žalovaným a okná z obytných miestností a z pivnice   ústia na

pozemok žalobcov. Oprava fasády domu i akákoľvek vec, ktorá vypadne z okien bude

vzhľadom na navodené susedské vzťahy   predmetom súdneho alebo správneho konania.

Odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal účelnosťou využitia rozdeľovanej

nehnuteľnosti a to konkrétne parcelou KN č. X. o veľkosti 30 m², ktorá netvorí súvislú plochu

s ďalšími parcelami navrhovateľov. Dostatočne odvolací súd   neuviedol, prečo rozhodol na

základe posudku znalkyne Ing. Z.a nie Ing. S., keď za   správu katastra overila ako správne

geometrické plány vyhotovené oboma znalcami rovnaká osoba, t.j. pani K.. Neodôvodnil, čo

viedlo súd k záveru o správnosti pravidiel logického myslenia znalkyne, nakoľko príjazdová

cesta do garáže odporcov je úzka. Súd nevychádzal z rozhodnutia bývalého MNV, ktoré

pridelilo pozemok právnym predchodcom účastníkov, kde bol zabezpečený prístup

k pozemku, k domu aj ku garáži. Vydaním rozhodnutia odvolací súdu   prekročil návrhy

účastníkov a porušil § 153 ods. 2 O.s.p, keď predmetom vysporiadania mala byť len parcela

KN č. X., posúvaním hraníc súd zahrnul do vyporiadania aj časť parcely KN č. X., parcely

KN č. X. a parcely KN č. X. (ktorá je jediným prístupom na pozemok odporcov bez zriadenia

vecného bremena).   Na dorovnanie podielov súd vytvoril nevyužitú parcelu KN č. X..

Rozhodnutie legalizuje nezákonnú svojpomoc žalobcov, keď hranice novovzniknutých

parciel určil odvolací súd podľa plotov, ktoré si žalobcovia postavili svojvoľne.

Žalobcovia 1/ až 3/ nepovažovali dovolanie žalovaných za dôvodne; navrhli aby ho

dovolací súd odmietol. Tvrdené vyvlastnenie resp. obmedzenie vlastníckeho práva

žalovaných a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu považovali za

irelevantné z dôvodu, že súd rozhodol na základe súhlasu žalobcov aj žalovaných. Samotní

žalovaní trvali na rozšírení prístupovej cesty o časť parcely KN č. X. a zvyšok tejto parcely

žiadali prikázať do ich vlastníctva, napriek upozorneniu súdu aj znalkyne, že prístupová cesta

ústi do parcely inej osoby ako spoluvlastníka. Nakoľko súd dokázal nehnuteľnosť rozdeliť so

zachovaním rovnosti podielov, nebol preto povinný zaoberať sa rozdelením s možnosťou

prikázania väčšej časti niektorej zo strán za náhradu. Odvolací súd   rozhodol v súlade

s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka na základe znaleckého posudku znalkyne Ing.

Z., nakoľko podľa vyjadrenia a odporúčania katastra bolo potrebné vychádzať   pri   parcele

KN č. X. z výmery 571 m² a nie 555 m² - použitá v predchádzajúcich posudkoch (mapovanie

z rokov 1947- 1949). Súd nerozhodol nad rámec návrhu, nakoľko v čase jeho podania sa

vychádzalo, že parcela KN č.X. je vo výmere 632 m². Skutočná výmera uvedenej parcely je

po mapovaní 571 m².

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú riadne zastúpení

advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné  

(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

O.s.p.) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je dôvodné.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.) s výnimkou vecí uvedených v § 242 ods. 2 O.s.p.

Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a

tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v

konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa

dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ O.s.p. Uvedené procesné vady neboli dovolateľmi namietané a v dovolacom

konaní ani nevyšli najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta

druhá O.s.p.). So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k

takejto procesnej vade. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy,

ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v

občianskom súdnom konaní. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je

zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,

pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci

nedošlo k takejto procesnej vade.

Dovolatelia vytýkajú odvolaciemu súdu predovšetkým to, že sa riadil prísne

formálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa veľkosti podielov, čím   znemožnil žalovaným prístup k domu, k celej fasáde domu i na zastavaný pozemok s domom a   ku garáži, keď

z uvedeného dôvodu nezisťoval skutočnosti potrebné pre správne rozhodnutie veci,

nezaoberal sa návrhmi a neprihliadal na úvahy žalovaných o možnom rozdelí nehnuteľnosti.

Neakceptoval návrhy žalovaných na rozšírenie prístupovej cesty k nehnuteľnosti (tiež na

nosiči CD čl. 190 spisu), s ktorými sa súd neoboznámil.

Dovolací súd poukazuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva   v

zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním v ktorom súd nie je

viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže

rozhodnúť aj inak (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Občiansky zákonník v § 142 ods. 1   upravuje

jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje

ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/prikázanie veci za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré

je pre súd záväzné (R 1/89, str.3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky

sp.zn. 5 Cdo 169/95, sp.zn.   2 M Cdo 3/2004). Pri   zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva

zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na

účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka

od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo   sa má použiť na každý spôsob

vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide

o posúdenie možnosti   uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci – jej reálneho

rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci

vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade

súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich

účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí

vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do   úvahy preto prichádza

i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).

Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí

svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu

k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli

vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska

povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť

reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania,

prístupu ku komunikáciam, a účelného technického spôsobu   navrhovaného riešenia  

(2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu   (Rc   54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac

samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup

z   komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na

rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné

bremeno spočívajúce v práve cesty (R 1/ 89, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia

pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol

vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane

bežného udržiavania. Pokiaľ pre zachovanie prístupu k stavbe sú potrebné stavebné úpravy,

súd si vždy opatrí príslušné vyjadrenie stavebného úradu k možnosti realizácie stavebných

úprav z hľadiska stavebných predpisov.

O vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa pri

zisťovaní skutkového stavu veci jedná napríklad vtedy, ak v rozpore s § 120 O.s.p. neboli

vôbec zisťované okolnosti rozhodné pre správne posúdenie veci, i keď tieto boli tvrdené a

k ich preukázaniu boli navrhované dôkazy, alebo hoci rozhodné okolnosti pre posúdenie veci

tvrdené neboli, avšak mali byť zisťované ako skutkový podklad pre posúdenie skutočností,

ktoré je súd povinný zisťovať z úradnej povinnosti (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva účastníkov konania reálnym

rozdelením pozemkov (parcela KN č.X. zastavaná plocha o výmere 571 m² a parcela KN č.

X. zastavaná plocha o výmere   77 m²) považoval za vyhovujúci spôsob reálneho rozdelenia

podľa výšky spoluvlastníckych podielov, prihliadajúc na existujúce stavby a účelné využitie

nehnuteľností všetkými účastníkmi konania, tiež zohľadňujúci potrebu prístupu k domovým

nehnuteľnostiam vrátane prístupovej cesty ku garážam. V rozpore s uvedeným   dodal, že

vzhľadom na výmeru spoluvlastníctva nebolo možné zohľadniť požiadavky žalovaných   na

zabezpečenie   prístupu   k ich domovej nehnuteľnosti za účelom opráv, keď   uvedené

požiadavky odporučil riešiť v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Vo veci rozhodol na základe varianty A znaleckého posudku   č. X. a jeho doplnku zo

7.novembra 2008 znalkyne Ing. I.Z..  

Z pohľadu právnej úpravy pri posudzovaní možnosti uplatnenia vyporiadania

spoločnej veci – jej reálnym rozdelením, sú určujúcimi   kritériami   veľkosť

spoluvlastníckych podielov a   účelné využitie veci vzniknutej   rozdelením. Zohľadňovanie veľkosti podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému   rozdeleniu veci; preto pri

konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej

novovzniknutej veci i veci nachádzajúcej sa na nej napr. stavby. Pritom súd dbá, aby

rozdelením nevznikli   nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou

nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Určujúcim hľadiskom pre

možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo

vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z   komunikácie, a to buď priamo

z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch   možno

zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty

(R 1/ 89, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd

vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup

k   stavbe, zabránené v jej   riadnom užívaní   vrátane bežného udržiavania, či údržby alebo

opravy. Pokiaľ pre zachovanie prístupu k stavbe, alebo na pozemok sú potrebné stavebné

úpravy, súd si vždy zadováži   príslušné vyjadrenie stavebného úradu   na čistenie   možnosti

realizácie stavebných úprav z hľadiska stavebných predpisov.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí pri rozdelení nehnuteľností (pozemkov)  

podriadil účelnosť novovzniknutých parciel vo svetle vyjadrujúcom zachovanie absolútnej

veľkosti   spoluvlastníckych podielov a dôsledne sa nezaoberal okolnosťami ohľadom

účelného využívania   novovzniknutých vecí vlastníkmi, t.j. ich funkčného využitia (sám

odvolací súd v odôvodnení konštatoval nemožnosť zohľadniť požiadavky žalovaných   na

zabezpečenie prístupu k ich domovej nehnuteľnosti za účelom opráv, uvedené požiadavky

„odporučil“   riešiť v zmysle   ustanovenia   § 127 ods. 3   Občianskeho zákonníka). V tejto

súvislosti predovšetkým nezisťoval, či novovytvorená parcela č. X. o výmere 28 m², ktorá má

byť prístupovou cestou k nehnuteľnostiam spĺňa požiadavky cesty pre užívanie garáži, stavby

(domu) i vstupu na novovytvorený stavbou (domom) zastavaný   pozemok   KN č. X.

o výmere č.   233 m²,   na ktorom sa podľa tvrdenia žalovaných nachádza vedenie verejného

vodovodu, za účelom opravy vodovodnej siete a to i napriek skutočnosti, že cesta neústi

priamo na uvedený pozemok, ale končí pri pozemku č. X., ktorý nie je predmetom vlastníctva

(spoluvlastníctva) účastníkov konania, keď jeho časť žalovaní využívajú na prístup

k nehnuteľnostiam (domu a priľahlému pozemku). V prípade novovytvorených parciel KN č.

X. a parciel   KN č. X. neskúmal vhodnosť priebehu spoločnej hranice medzi týmito

parcelami vzhľadom na existenciu stavieb (domov účastníkov konania) nachádzajúcich sa na týchto parcelách s prihliadnutím na účelné užívanie oboch stavieb tak, aby každý z vlastníkov

stavby mal možnosť jej účelného a bezproblémového využívania, vrátane možnosti ich

bezproblémovej údržby a opráv z   pozemkov prikázaných im do vlastníctva po rozdelení

pôvodných nehnuteľností.

Zistenie uvedených skutočnosti súdom sú právne významné (relevantné) nie len

z pohľadu správnej právnej možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, ale môžu byť tiež

i východiskom pre záver súdu o (ne)možnosti použitia správneho zákonom prezumovaného

spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva.  

Z uvedeného vyplýva, že konanie pred odvolacím súdom je zaťažené vadou v zmysle

§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,   Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a o trovách

dovolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave   29. novembra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta