UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ A.. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XA, L., 2/ K.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XA, L., právne zast. Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zastúpená ius aegis, s.r.o., so sídlom Nedbalova 12, 811 01 Bratislava, IČO: 36 857 203, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 51C/160/2014, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2019 sp. zn. 3Co/166/2019-459 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a.
Žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) uznesením z 30. septembra 2019 sp. zn. 3Co/166/2019-456, 3Co/167/2019 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 08.04.2019 č. k. 51C/160/2014-210, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 20.05.2019 sp. zn. 51C/160/2014-365, ktorým bol ďalší návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolanie žalobcov tak proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 08.04.2019, sp. zn. 51C/160/2014-210, ako i proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 20.05.2019, sp. zn. 51C/160/2014-365, nie je dôvodné. Po preskúmaní návrhov žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.03.2019, ako i zo dňa 23.04.2019, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutých uznesení a konštatoval správnosť dôvodov v nich uvedených (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcovia neuviedli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom, v oboch prípadoch identickom znení. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcov proti uzneseniu súdu prvej inštancie sp. zn. 51C/160/2014-210 zo dňa
08.04.2019 odvolací súd nemohol priznať argumentácii v ňom uvedenej úspech. Pokiaľ žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojili dôkazy osvedčujúce aktuálne a bezprostredné ohrozenie ich práv v dôsledku tvrdeného konania žalovaného, sami sa vystavili následku v podobe zamietnutia ich návrhu. Vo vzťahu k odvolaniu proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 20.05.2019 sp. zn. 51C/160/2014- 365, žalobcovia svoju argumentáciu zamerali najmä na nesprávnosť a zmätočnosť odôvodnenia tohto uznesenia, ich námietkam v tomto smere nebolo možné priznať úspech. Žalobcovia si totiž sami neplnili svoje zmluvné a zákonné povinnosti voči žalovanému, keď neuhrádzali vodné za odber vody v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. V takom prípade bol žalovaný s poukazom na ust. § 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z. z. oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danej veci neboli naplnené všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto obe napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11.01.2020 dovolanie, ktoré vymedzili dôvodom podľa ust. § 420 písm. f) CSP. Uviedli, že na základe ich skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia majú za to, že v danej veci boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zastávajú názor, že riadne osvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu vytkli prílišný formalizmus pri posudzovaní dôkazov predložených žalobcami a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí zo strany žalobcov, ktorými nemohli disponovať, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces garantovaný Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dovolaciemu súdu navrhli, aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/166/2019- 459 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie eventuálne, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/166/2019-459 spolu s uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51C/160/2014-210 a uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51C/160/2014-365 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie a priznal žalobcom náhradu trov dovolacieho konania.
3. Právny zástupca žalovaného sa k dovolaniu nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné odmietnuť, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
5. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že ide o dovolanie, ktorým sú napadnuté potvrdzujúce uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhov na nariadenie neodkladných opatrení počas prebiehajúceho konania vo veci samej, jeho prípustnosť je teda v zmysle § 420 CSP vylúčená, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej resp. o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
7. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade žalobcami uvádzanú prípustnosť dovolanianemožno vyvodiť z ustanovenia § 420 CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
8. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal lebo mu žiadne trovy nevznikli (por. R 72/2018).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.