5 Cdo 89/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. B., bývajúceho v K., proti žalovanému R. B., štátnemu podniku so sídlom v B., IČO: X., o náhradu na stratu na zárobku, vedenej na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 19 C 880/1998, o dovolaní S. P., pobočky B., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2009, sp.zn. 6 Co 114/2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2009 sp. zn. 6 Co 114/2009 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I (súd prvého stupňa) uznesením z 9. marca 2009, č.k. 19 C 880/1998- 77 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako ďalší účastník, t.j. ako žalovaný 2/ S. P., Ú., U.. Rozhodol tak na základe podania žalobcu, ktorý v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. navrhol, aby súd pripustil do konania ďalšieho účastníka - S. P., Ú., U.
S. P. odmietol s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané. Konštatoval, že uznesenie súdu prvého stupňa S. P. prevzala 16. marca 2009, lehota na podanie odvolania jej začala plynúť 17. marca 2009 a posledný deň zákonnej 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania uplynul 31. marca 2009. Z dôvodu, že odvolanie bolo podané na súde prvého stupňa osobne 3. apríla 2009 mal za to, že ide o odvolanie podané oneskorene. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie S. P., ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. podľa dovolateľky spočívala v tom, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie. Uviedla, že odvolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo podané 31. marca 2009 na pošte pod podacím číslom 56461900 a súd prvého stupňa ho prevzal 3. apríla 2009. Zároveň ako dôkaz predložila fotokópiu podacieho hárku z 31. marca 2009 a fotokópiu doručenky.
Žalobca a žalovaný sa k dovolaniu S. P. nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.).
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Dovolateľkou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a / O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto rozhodnutie neboli splnené.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo dovolateľke doručené 16. marca 2009. Lehota na podanie odvolania jej preto začala plynúť 17. marca 2009 a uplynula v utorok 31. marca 2009.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil spis bol súdu prvého stupňa (ako predčasne predložený) s tým, že mu uložil povinnosť odstrániť nejasnosti týkajúce sa skutočnosti, či odvolanie bolo podané včas, nakoľko v spise (č.l. 85) je na odvolaní vyznačené „podané osobne“ s pečiatkou, že odvolanie došlo na súd 3. apríla 2009 a dovolateľka tvrdí, že odvolanie bolo podané na pošte 31. marca 2009.
Z úradného záznamu vypracovaného zákonnou sudkyňou súdu prvého stupňa (č.l. 131) vyplynulo, že prvopis odvolania S. P. z 30. marca 2009 bol omylom doručený právnemu zástupcovi žalovaného namiesto toho, aby bol zažurnalizovaný v spise a právnemu zástupcovi doručený len rovnopis odvolania. Táto skutočnosť bola preukázaná fotokópiou odvolania (č.l. 120, 126) zaslanou právnym zástupcom žalovaného súdu na základe výzvy súdu z 13. novembra 2009, na ktorej bolo vyznačené „obálka pripojená“ s pečiatkou, že odvolanie došlo na súd 3. apríla 2009 v počte dvakrát. Súčasťou spisu obálka nebola. Z úradného záznamu vyhotoveného pracovníčkou súdu (č.l. 132) bolo zistené, že obálka S. P. sa nenašla a odvolanie s pečiatkou bolo omylom zaslané účastníkovi konania. V snahe napraviť omyl táto pracovníčka požiadala pracovníčku v podateľni o dodatočné opečiatkovanie kópie odvolania. Z podacieho hárku S. P., a.s. z 31. marca 2009 (č.l. 99) je evidentné, že v uvedený deň pod podacím číslom 900 bola odoslaná zásielka S. P. Okresnému súdu Košice I.
Z vykonaných šetrení vyplýva, že S. P. podala odvolanie na poštovú prepravu 31. marca 2009, ktoré došlo na súd prvého stupňa 3. apríla 2009. Pokiaľ odvolací súd tento jej opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, odňal jej možnosť účastníkovi konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. mája 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská