5Cdo/83/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. J., bývajúcej v Š., N. X, zastúpenej Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Žerotínova bašta 1, proti žalovaným 1/ W. W., bývajúcej v I. E., I. X, 2/ W. N., bývajúcej v B., Z. XX, 3/ W. E., bývajúcej v B., Z. XX, 4/ O. W., bývajúcej v B., L. XX, zastúpeným Mgr. Danou Hankovou, advokátkou v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 3, o zrušenie spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti a iné, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/69/2020, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. septembra 2021 sp. zn. 6Co/67/2021, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ - 4/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 25. januára 2021 č. k. 9C/69/2020-24 konanie vo veci zrušenia spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísané na LV č. XXX, parcely registra „C“ č. XXX a XXX, nachádzajúcich sa v Š., kat. územie N. M. zastavil (výrok I.), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prerušenia a zastavenia konania v exekučnej veci EX 48/2008 zamietol (výrok II.) a žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 9. októbra 2020 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k špecifikovanej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie lustráciou v občianskoprávnej kancelárii zistil, že o totožnom predmete konania už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4C/129/2002, a to rozsudkom z 25. mája 2006. S poukazom na § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP konanie zastavil, pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci má povahu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej moci. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prerušenie a zastavenie konania v exekučnej veci EX 48/2008, vedenej exekútorským úradom v Hurbanove, Komárňanská 100, dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, pretože žalobkyňa nepreukázaladôvody, na základe ktorých jej má hroziť bezprostredná ujma spočívajúca v predaji nehnuteľnosti, a že týmto predajom by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobkyňa sa pravidelne snaží o zvrátenie výsledku súdneho sporu sp. zn. 4C/129/2002, pričom podáva obsahovo totožné žaloby a návrhy, ktoré následne musí pre nedostatok procesnej podmienky zastavovať z dôvodu prekážky už rozhodnutých vecí (res iudicata). Navyše nie je v právomoci súdu rozhodovať o prerušení a zastavení exekučného konania. Žalobkyňa má v exekučnom konaní zákonné možnosti, ktoré môžu viesť k prerušeniu alebo zastaveniu exekúcie. Za takejto skutkovej situácie nemohol návrhu vyhovieť a podľa § 328 ods. 1 CSP ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola úspešná ani v jednom nároku a úspešným žalovaným nevznikli žiadne trovy tohto konania.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. septembra 2021 sp. zn. 6Co/67/2021 odvolanie žalobkyne odmietol a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd pri posudzovaní podmienok a náležitostí odvolania žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie nemá náležitosti vyžadované § 363 CSP. Požadované náležitosti neboli žalobkyňou doplnené ani na základe výzvy súdu prvej inštancie realizovanej uznesením z 30. júna 2021 č. k. 9C/69/2020-50, ktoré zástupca žalobkyne prevzal 16. júla 2021. Predmetným uznesením bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie svojho podania označeného ako odvolanie, a to uvedením všeobecných náležitostí podania podľa § 127 ods. 1 CSP, uvedením, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje a v akom rozsahu ho napáda a čoho sa odvolaním domáha. Nakoľko žalobkyňa i napriek poučeniu súdu prvej inštancie v stanovenej lehote odvolanie v požadovanom rozsahu nedoplnila, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. d/ CSP odmietol, pretože nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 základných princípov CSP.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP. V dovolaní opísala, čoho sa žalobou domáhala, z akých dôvodov žalobu podala a ako vo veci rozhodli súdy nižších inštancií. Následne podrobne uviedla skutkový stav veci a vyjadrila nesúhlas s uznesením odvolacieho súdu. Mala za to, že žalované 1/ až 4/ nemohli byť aktívne legitimované na podanie návrhu a súd prvej inštancie mal už v prvom konaní vedenom pod sp. zn. 4C/129/2002 žalobu zamietnuť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorou je rozhodnutie Štátneho notárstva Nové Zámky. S ohľadom na toto pochybenie súdu dochádzalo k ďalším pochybeniam a porušovaniu zákona v neprospech dovolateľky. Uviedla, že právni predchodcovia žalovaných 1/ až 4/ nikdy neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a preto ani žalované 1/ až 4/ nemôžu a ani v minulosti nemohli oprávnene nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam s poukazom na § 486 Občianskeho zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalované 1/ - 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolateľka žiadnym zmysluplným dôvodom svoje dovolanie neodôvodnila a ani nepreukázala, že by v jej prípade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v intenciách odvolacieho konania. Dovolanie navrhli odmietnuť a žiadali priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanieprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. V posudzovanom prípade dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, ale v súlade s § 431 ods. 2 CSP vôbec nešpecifikovala, v čom konkrétne spočíva vada zmätočnosti konania predpokladaná v § 420 písm. f/ CSP. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie dovolateľky pre absenciu zákonom stanovených náležitostí podľa § 363 CSP, dovolateľka však v tejto súvislosti neuvádza žiadne argumenty, iba opisuje skutkový stav veci a tvrdí, že žalované 1/ až 4/ nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Ani z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) nie je možné vyvodiť, v čom vidí dovolateľka nesprávnosť postupu odvolacieho súdu vo vzťahu k dôvodom prijatého rozhodnutia. Dovolateľka tak nevymedzila uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, keďže neuviedla, v čom vidí nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým jej mal v tomto spore znemožniť, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný o.i. uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia a z iných, než dovolateľom uplatnených dôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Ak teda dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, tak ako je tomu v prejednávanej veci, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP.

10. Z uvedených dôvodov dovolací súd podané dovolanie podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

11. Žalované 1/ - 4/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešné (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok