5Cdo/83/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11,IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W., o zaplatenie 2 440,51 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 7C 783/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. augusta 2018 sp. zn. 1 Co 325/2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 8. augusta 2018 sp. zn. 1 Co 325 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. marca 2020 sp. zn. 1 Co 213/2019 a rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 29. novembra 2016 sp. zn. 7 C783 /2015 - 50 v spojení s rozsudkom Okresného Košice - okolie z 15. októbra 2018 č. k. 7 C 783/2915 - 100 vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Žalobkyňa sa žalobou z 29. júna 2015, doručenou súdu 7. júla 2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2 440, 51 €, úroku 154, 29 €, úroku z omeškania 1, 78 €, úroku 17, 90 % ročne z nezaplatenej istiny 2 440, 51 € od 28. apríla 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2 440, 51 € a nezaplatených úrokov 154, 29 € od 28. apríla 2015 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela 21. augusta 2014 úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytla peňažné prostriedky vo výške 2 500 €, pričom poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 23. augusta 2021. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil zmluvné povinnosti, preto bol listom z 27. apríla 2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 7.mája 2015. Napriek výzve pohľadávku neuhradil.

2/ Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 29. novembra 2016 č. k. 7 C 783/2015 - 50 v spojení s rozsudkom z 15. októbra 2018 ( čl. 103 ) konanie v časti úrokov v sume 1, 57 € zastavil ( z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti ). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 440, 51 €, úrok 153, 08 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2 440, 51 € a nezaplatených úrokov 154, 29 € od 28. apríla 2015 až do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50 € počnúcmesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do konca bežného mesiaca pod následkom straty výhod splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je prevažne dôvodná. Súd žalobe nevyhovel iba v časti požadovaného zmluvného úroku, ktorý si žalobkyňa uplatnila vo výške 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny 2 440,51 € po zosplatnení úveru do zaplatenia z dôvodu, že po zosplatnení vzniká veriteľovi nár ok na jednorazové vrátenie požičanej sumy istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru následkom čoho nastáva strata nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov.

3/ Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 8. augusta 2018 sp. zn. 1Co 325/2017 v spojení s opravným uznesením z 26. augusta 2020 ( čl. 138 ) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v splátkach a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudkom z 25. marca 2020 ( čl. 131 ) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd považoval za správny názor súdu prvej inštancie, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť ( iba) úroky z omeškania. Po zosplatnení úveru tak vzniká veriteľovi právo (len) na úrok z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka. Takýto záver je podľa odvolacieho súdu logický, pretože v opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup by predstavoval neúmernú a neprijateľnú zaťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu.

4/ Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, t. j. ktorým zamietol nárok spočívajúci v zmluvných úrokoch uplatnených odo dňa zosplatnenia do zaplatenia, podala dovolanie žalobkyňa. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP argumentujúc tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolateľka mala za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Zastávala názor, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Argumentovala, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Z obsahu dovolania je teda zrejmé, že žalobkyňa za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považovala otázku existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru. Zastávala právny názor, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení.

5/ Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

6/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( § 35 CSP ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( § 427 ods. 1 CSP ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané ( § 424 CSP ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP ) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné.

7/ V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - pozri konania vedené na najvyššom súde napr. pod sp. zn. 5 Cdo 42/2020, 5 Cdo 73/2020, 2 Cdo 115/2019,6 Cdo 193/2018, 7 Cdo 111/2019, 7 Cdo 135/2019, 8 Cdo 237/2019, 8 Cdo 135/2020, 8 Cdo 221/2019 8 Cdo 66/2020, 8 Cdo 118/2020, 9 Cdo 24/2020. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.

8/ Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9/ Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).

10/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.