UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8 C 217/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 13. mája 2015 sp.zn. 7Co 246/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo 29. januára 2015 č.k. 8 C 217/2012-72 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 13. mája 2015 sp.zn. 7 Co 246/2015-105 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považoval za dostatočne odôvodnené. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď pristúpil k aplikácií právnej úpravy poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti. V danom prípade ide o úkon - odvolanie, ktorý bol navrhnutý po 30. septembri 2012 (konkrétne 25. júna 2013). Pokiaľ by zákonodarca mal záujem, aby boli od súdneho poplatku oslobodené všetky úkony (ak také ku ktorým dôjde následne v čase účinnosti novej úpravy) v konaní začatom pred 1. októbrom 2012, zvolil by tomu zodpovedajúcu formuláciu, t.j. „z úkonov navrhnutých v konaniach začatých do 30. septembra 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012“. V danom prípade sa však o uvedené nejedná. Prechodné ustanovenie rieši len situáciu, aby úkony navrhnuté pred zmenou poplatkového zákona boli spoplatnené v zmysle právnej úpravy účinnej v čase ich uplatnenia. V dôsledku uvedeného odvolací súd potvrdil vecnú správnosťnapadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj okresného súdu, zrušiť bez náhrady.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.