Najvyšší súd
5Cdo/796/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny
Haukvitzovej, v spore žalobkyne X. A. G., bývajúcej v L., zastúpenej advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša
č. 1, IČO: 0 844 789, o náhradu škody 16 814,79 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Bratislava I pod sp.zn. 4 C 207/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 26. februára 2015 sp.zn. 9 Co 433/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. februára 2015 sp.zn. 9 Co 433/2014
potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej „prvoinštančný súd“) z 24. februára
2014 č.k. 4C/207/2011-89, v napadnutej časti (čo do zamietnutia žaloby a trov konania), keď
inak okrem toho prvoinštančný súd zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)
a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil
vecnou správnosťou preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu, majúc
predovšetkým za to, že správnym bol názor o neporušení povinností žalovanej pri výkone
verejnej moci, ktorý jej vytýkala žalobkyňa.
2. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa podala 1. apríla 2015 dovolanie
dôvodiac, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p.). Podľa jej názoru súdy rozhodli vecne nesprávne,
svojvoľne, arbitrárne a ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo
zakladá inú vadu konania (R 111/1998) v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Postupovali
formalisticky tak, že zohľadnili iba judikatúru, ktorú považovali za vhodnú, ale inú – rovnako
dôležitú judikatúru nespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych
skutkových a právnych zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia
rozhodujúcich skutočností. Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu
záveru, že NBS neporušila ustanovenia zákona č. 566/2001 Z.z., resp. že riadne vykonávala
bankový dohľad. Zopakujúc dôvody, uplatňované už skôr, žalobkyňa vyslovila presvedčenie,
že finančná ujma, ktorá jej vznikla, je výsledkom zanedbania povinností orgánu bankového
dohľadu a podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nesie zodpovednosť za ňu štát. Žalobkyňa v konaní
dostatočne preukázala splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle
uvedeného zákona, preto jej žalobe malo byť vyhovené. Priebeh súbežne prebiehajúceho
konkurzného konania nasvedčuje tomu, že pohľadávka žalobkyne nebude môcť byť
uspokojená. V súvislosti s tým tiež zopakovala, že samo prebiehajúce konkurzné konanie
nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou žalobou domáhal náhrady škody voči štátu v inom
súdnom konaní. Navyše, podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. nie je bezúspešné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní.
Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
3. Žalovaná navrhla dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť, konanie netrpí
namietanými vadami, súdne rozhodnutia sú správne a podrobne odôvodnené.
4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, že dovolanie
podala včas strana v spore (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1
CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447
písm. c/ CSP).
6. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne
uvádza, že dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok prvoinštančného súdu, nejedná sa o prípad prípustného dovolania v zmysle § 238
ods. 1 až 3 O.s.p., preto sledované účinky dovolania by mohli nastať iba v prípade vád
zmätočnosti (§ 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p.). Také vady konania ale odvolací súd nezistil.
Účinok, ktorý chcela žalobkyňa vyvolať podaním dovolania, preto z tohto dôvodu nenastal.
7. Žalobkyňa namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov
pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo
nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol
v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu
konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993,
R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 2
Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak
k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá to procesnú vadu konania
uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže
prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba
v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada
prípustnosť dovolania nezakladá.
8. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto
postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993
a R 125/1999).
9. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1
O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho
rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp.zn.
1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).
10. Ak súd v spore nevykoná dokazovanie určitým dôkazným prostriedkom takým
spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedenej)
vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn.
3 Cdo 266/2009).
11. Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1
písm. f/ O.s.p. namieta, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu sú neodôvodnené,
nepreskúmateľné. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa
uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého
znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.
12. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva
predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy
by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. Dovolací súd nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých
odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
13. Dovolanie žalobkyne nebolo spôsobilé vyvolať ňou sledované účinky (§ 470
ods. 2 veta prvá CSP).
14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2016
JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová