5Cdo/77/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, proti žalovanému A. S., s trvalým pobytom v C., zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, o zaplatenie 4 327,87 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/13/2018, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2018 sp. zn. 16Co/362/2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2018 sp. zn. 16Co/362/2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. septembra 2018 č.k. 13C/13/2018-83 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 327,87 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 16. augusta 2017 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o jej výške. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 130 ods. 5 Trestného zákona, § 2 ods. 1 a ods. 2, prílohu č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z., § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd mal na základe vykonaného dokazovania v konaní za preukázané, že žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla dňa 11. septembra 2014 v čase o 21:45 h. viedol pri prejazde križovatkou motorové vozidlo tak, že nerešpektoval svetelnú signalizáciu a prechádzal ňou pri rozsvietenom červenom svetle pre smer jeho jazdy. V dôsledku toho nedal prednosť odbočujúcemu vozidlu, v dôsledku čoho došlo k stretu týchto vozidiel a pri dopravnej nehode došlo k zraneniu osôb vezúcich sa v týchto osobných motorových vozidlách. Jednou z poškodených bola aj F. E., u ktorej došlo k poškodeniu zdravia. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 39/2016. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že u žalovaného bolo vykonané toxikologické vyšetrenie s odberom dňa 12. septembra 2014 o 0:50 hod., pričom v moči bol metódou imunoassay zistený pozitívny nález tetrahydrokanabinolu v koncentrácii vyššej ako 50 ng/ml a metódou plynovej chromatografie v spojení s hmotnostnou spektrometriou boldokázaný a potvrdený pozitívny nález metabolitu tetrahydrokanabinolu, čo je dôkazom užitia marihuany. Žalobkyňa poškodenej 22. decembra 2015 poukázala sumu 2 660 € titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň žalobkyňa poukázala Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. úhradu nákladov, ktoré vynaložila za svojho poistníka na zdravotnícku starostlivosť, ktorú jej poskytlo zdravotnícke zariadenie z dôvodu poškodenia zdravia vzniknutej pri danej dopravnej nehode, ktorá predstavovala sumu 1 667,87 €. Žalovaný na základe výzvy žalobkyne, ktorá mu bola doručená 31. júla 2017, uvedenú sumu žalobkyni neuhradil. Súd zároveň dospel k záveru, že u žalovaného bola dokázaná skutočnosť, že v jeho tele sa v čase dopravnej nehody nachádzala návyková látka, ktorá ovplyvňuje stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém, a teda skonštatoval, že žalovaný bol pod vplyvom danej látky. Uviedol, že rozhodujúcou v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2000 Z.z. je tá skutočnosť, že v čase vedenia motorového vozidla žalovaný viedol toto vozidlo s návykovou látkou v tele, teda je možné konštatovať jednoznačným spôsobom, že bol pod jej vplyvom. Pri aplikácii uvedeného ustanovenia nie je podstatné to, či schopnosť viesť motorové vozidlo bola vplyvom tejto látky znížená alebo nie, a ani to, či medzi takýmto stavom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť. Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia je tak postačujúce, že žalovaný riadil motorové vozidlo v čase dopravnej nehody, ktorú zavinil, s návykovou látkou nachádzajúcou sa v jeho tele, teda pod vplyvom tejto látky. Na základe uvedeného žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobkyni uplatnenej istiny spolu s príslušenstvom, požadovaným úrokom z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. decembra 2018 sp. zn. 16Co/362/2018 odvolanie žalovaného odmietol (§ 386 písm. a/ CSP) ako oneskorene podané. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený 15. októbra 2018 formou elektronickej doručenky (č.l. 93) a odvolanie proti uvedenému rozsudku podal žalovaný najskôr prostredníctvom e- mailovej správy dňa 31. októbra 2018 (č.l. 94), doplnenej elektronicky 05. novembra 2018 (č.l. 106). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 362 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie, bol žalovanému doručený 15. októbra 2018 (pondelok) a pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala žalovanému plynúť 16. októbra 2018 a uplynula mu 30. októbra 2018 (utorok). Žalovaný podal odvolanie dňa 31. októbra 2018, teda až po uplynutí lehoty na jeho podanie, a preto odvolací súd odvolanie z procesných dôvodov ako oneskorene podané odmietol.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Dovolateľ namietal, že odvolací súd tým, že odmietol ním podané odvolanie ako oneskorene podané, mu týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Poukázal, že deň 30. október 2018 bol štátnym sviatkom a odvolací súd tento sviatok opomenul. Deň 30. októbra 2018 bol s ohľadom na 100. výročie Deklarácie slovenského národa v Tur. Sv. Martine vyhlásený za mimoriadny štátny sviatok. Preto potom najbližším pracovným dňom na podanie odvolania bol 31. október 2018. Zároveň poukázal aj na § 4a zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch. Žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné, preto je potrebné dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že vkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

7. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 (ďalej v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 5 Cdo 434/2012, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013, 3 Cdo 98/2015) vydaných do 30. júna 2016 považoval za prípad odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané. Aj v zmysle súčasnej rozhodovacej praxe najvyššieho súd (2 Cdo 195/2018, 3 Cdo 34/2017, 5 Cdo 65/2018, 7 Cdo 101/2018, 8 Cdo 7/2018) dochádza k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP postupom súdu, ktorý sa bez splnenia procesných predpokladov odmietne zaoberať meritom veci (napríklad konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie).

9. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania žalovaného odvolacím súdom vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle CSP.

10. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

11. Podľa 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

12. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, štátne sviatky sú dni pracovného pokoja. Podľa § 4a zákona o štátnych sviatkoch, prechodných ustanovení, v roku 2018 je 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa štátnym sviatkom; § 3 písm. r/ sa v roku 2018 neuplatňuje.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného prevzal rozsudok súdu prvej inštancie 15. októbra 2018 (viď doručenka nachádzajúca sa na č.l. 93 spisu). Lehota na podanie odvolania proti uvedenému rozhodnutiu začala žalovanému plynúť 16. októbra 2018. Koniec 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na utorok 30. októbra 2018, ktorý bol však štátnym sviatkom, preto posledný deň lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň - streda 31. októbra 2018.

15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny zástupca žalovaného podal dňa 31. októbra 2018 odvolanieelektronicky (e-mailom) adresovaným do podateľne súdu prvej inštancie, pričom toto podanie nebolo autorizované podľa osobitného predpisu. Následne právny zástupca žalovaného doručil odvolanie elektronickými prostriedkami súdu prvej inštancie 05. novembra 2018 (viď potvrdenie o odoslaní nachádzajúce sa na č.l. 104 spisu), ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom advokáta oprávneného konať v mene advokátskej kancelárie.

16. Z ustanovenia § 125 ods. 2 CSP vyplýva, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej (akým je odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a ktoré nebolo autorizované podľa osobitného predpisu, sa prihliadne a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia. Predpokladom vzniku takýchto účinkov je dodatočné doručenie takého podania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu súdu do desiatich dní.

17. Je zrejmé, že žalovaný podal odvolanie elektronickými prostriedkami (e-mailom) bez autorizácie 31. októbra 2018, teda v posledný deň odvolacej lehoty (keďže 30. október 2018 bol štátnym sviatkom v zmysle § 4a zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch). Uvedené podanie dodatočne doručil súdu prvej inštancie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu 05. novembra 2018, teda v zákonom stanovenej desaťdňovej lehote (§ 125 ods. 2 CSP). Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie tak bolo podané včas.

18. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že konštatovanie odvolacieho súdu o oneskorenom podaní odvolania žalovaného bolo nesprávne. Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podané, týmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a dovolateľ opodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

19. Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

21. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.