UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého A. U. R., bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov - matky: Mgr. T.j, bývajúcej v X., I. a otca: JQ., J.D., bývajúceho L.., XXXXX Dallas, O., D. zastúpeného JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika č. 36, pracovisko Konventná 9, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 51P/280/2016, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11NcC/2/2017 z 20. januára 2017, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súd nadriadený, uznesením z 20. januára 2017 sp.zn. 11NcC/2/2017 rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej otcom maloletého proti sudkyni Okresného súdu Bratislava III JUDr. Zuzane Lohnertovej tak, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) JUDr. Zuzana Lohnertová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 51P/280/2016.
2. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal otec (ďalej v texte aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. e) a písm. f) CSP. Uviedol, že krajský súd sa stotožnil s vyjadrením zákonnej sudkyne, že sa necíti byť zaujatá, keďže účastníkov konania nepozná a stretáva ich len pri plnení pracovných povinností, v dôsledku čoho považoval vznesenú námietku zaujatosti za tendenčnú a účelovú. V dovolaní ďalej zdôraznil, že krajský súd v dovolaním napadnutom uznesení dostatočne nevysvetlil z akých dôkazov pri svojich záveroch vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a tiež ako vec právne posúdil, preto je jeho rozhodnutie nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Ďalej uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, avšak bez uvedenia bližšej špecifikáciepožadovanej podľa § 432 CSP.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú splnené podmienky pre to, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie mohlo byť podrobené dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
4. V zmysle § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky“). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia, môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 CSP) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
6. V danom prípade však dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval v zmysle § 54 ods. 2 CSP nie ako súd odvolací, ale ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava III. Dovolaním je teda napadnuté rozhodnutie iného, než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP.
7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcemu proti rozhodnutiu krajského súdu ako nadriadeného súdu a nie je tu ani iný príslušný súd, príp. orgán, ktorý by bol na prejednanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku príslušný a ktorému by bolo možné vec postúpiť.
8. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní dovolateľa bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.