UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore žalobkyne Lawyer Partners, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, IČO: 35 944 471, proti žalovanej Z. V., bývajúcej v W., o zaplatenie 25,23 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 9 Ro/409/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2015 sp.zn. 3 Co/750/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. mája 2015 sp.zn. 3 Co/750/2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19. septembra 2013 č.k. 9 Ro/409/2013-17 [ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok 6,50 € v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] ako vecne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Vychádzal z toho, že žaloba doručená súdu 2013 nie je identická so žalobou, ktorú (ako tvrdí žalobkyňa) podala v roku 2006. Na podporu toho záveru poukázal, že konanie o pôvodnej žalobe žalobkyne z roku 2006 (z 23. marca 2006) vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7 C/66/2009 bolo právoplatne zastavené. Aj konanie o tejto žalobe súd zastavil, keď zistil, že žalovaná smrťou (3. septembra 2008) stratila právnu subjektivitu skôr, ako sa v tejto veci začalo konanie (16. mája 2013). So zreteľom na to nemohlo dôjsť k preklúzii práva vyrubiť súdny poplatok v zmysle § 13 zákona č. 71/1991 Zb.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006. Keď súdy v obdobných prípadoch odmietli v tom istom roku prijať jej návrh podaný v elektronickej podobe, Ústavný súd Slovenskej republiky označil ich postup zaprotiústavný a prikázal im rešpektovať, že právne účinky návrhu nastali jeho podaním. V danom prípade to súd prvej inštancie nevzal na zreteľ. I keď žalobkyni vznikla poplatková povinnosť v roku 2006 (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.) a v roku 2013 nepodala žiadny nový návrh, súd ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Prehliadol, že v roku 2013 jej nebolo možné vyrubiť súdny poplatok, lebo došlo k preklúzii v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Podľa názoru dovolateľky jej tým súdy v konaní odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana v spore (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1, 2 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), skúmal, či sa jedná o účinný opravný prostriedok a po zistení, že tomu tak nie je, dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).
4. V stručných dôvodoch tohto rozhodnutia (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza, že ide o dovolanie podané žalobkyňou vo veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou, v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a opodstatnenosti jej dovolania - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 268/2014, 3 Cdo 355/2014, 3 Cdo 436/2014, 3 Cdo 464/2014, 3 Cdo 452/2014, 3 Cdo 460/2014, 3 Cdo 462/2014, 3 Cdo 465/2014, 3 Cdo 494/2014, 3 Cdo 495/2014, 3 Cdo 496/2014, 3 Cdo 498/2014, 3 Cdo 500/2014, 3 Cdo 516/2014, 3 Cdo 518/2014, 3 Cdo 520/2014, 3 Cdo 530/2014, 5 Cdo 330/2014, 5 Cdo 375/2014, 7 Cdo 364/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.
5. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ako neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP). 6. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta tretia CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP).
7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.