5 Cdo 7/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7437/147, IČO: X. proti žalovanému T. G., naposledy bývajúcemu v T., zastúpenému opatrovníkom Mesto Topoľčany, o zaplatenie 1 145,11 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 4 C 110/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2012 sp.zn. 7 Co 199/2012, takto

r o z h o d o l :  

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2012 sp.zn. 7 Co 199/2012  

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 15. júna 2012, č.k. 4 C 110/2012-46 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1019,99 € s 8,76 % úrokom z omeškania

ročne od 14. januára 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 60,97 €, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil

s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4, § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. apríla 2004), § 451 ods. 1, 2, § 456, § 879 f)

ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Okrem toho poukázal aj na čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5, čl. 6

ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Mal za preukázané, že účastníci konania

uzavreli úverovú zmluvu č. 5304263697 o poskytnutí revolvingového úveru s dohodnutým úverovým rámcom 995,82 € (30 000 Sk), s výškou mesačnej s plátky 39,83 € (1 200 Sk),

ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Predmetnú

zmluvu posúdil v súlade s ustanovenia § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, účinným

od 1. apríla 2004 ako štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemohol

žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vyslovil názor, že z úverovej zmluvy nie je možné zistiť

ďalšie podmienky poskytnutia a splácania úveru, pretože tieto boli zakomponované

v úverových podmienkach žalobcu, ktoré boli vyhotovené v drobnom, voľným okom

nečitateľnom písme. Z uvedeného dôvodu vyslovil pochybnosť, či mal možnosť žalovaný sa

s nimi oboznámiť. S poukazom na uvedené považoval úverové podmienky žalobcu tvoriace

prílohu úverovej zmluvy za neplatné, v dôsledku čoho bolo možné priznať žalobcovi plnenie

len titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že prijal plnenie

na základe týchto neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré boli neplatné. Preto zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1019,99 €, predstavujúcu rozdiel medzi čerpanou sumou,

t.j. sumou 4 393,51 € a sumou uhradenou žalovaným, t.j. sumou 3 373,51 € a vo zvyšku návrh

ako nedôvodný zamietol. Okrem toho priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,76%

ročne od 14. januára 2010 do zaplatenia. V súvislosti s úverovými podmienkami žalobcu

uviedol, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby dojednanie ohľadne svojich jednotlivých

nárokov uviedol priamo v zmluve tak, aby tieto boli čitateľné a zrozumiteľné. Poukázal na to,

že na uvedenú skutočnosť reagoval zákonodarca tým, že s účinnosťou od 1. júna 2010 vsunul

do Občianskeho zákonníka ustanovenie § 53c) ohľadom veľkosti písma v spotrebiteľských

zmluvách pod následkom neplatnosti zmluvy. Navyše v zmysle ustanovenia § 879f)

Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 1. aprílom   2004 museli byť

dané do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka účinného od 1. apríla

2004 s tým, že pokiaľ neboli dané do súladu, tak sú neplatné po uplynutí troch mesiacov

odo dňa nadobudnutia účinnosť tohto zákona, t.j. od 1. apríla 2004. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením z 31. augusta 2012 sp.zn.

7 Co 199/2012 odvolanie žalobcu odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. S poukazom na ustanovenia § 5 ods. 1 a 2

O.s.p., § 205 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 221 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p. konštatoval, že uplynutím

lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Uviedol, že lehota na doplnenie tzv.

blanketového odvolania o odvolacie dôvody   je lehotou zákonnou, ktorej zmeškanie vedie k odmietnutiu odvolania; to platí aj vtedy, ak táto lehota plynie do uplynutia lehoty, určenej

odvolateľovi súdom. Z obsahu spisu zistil, že žalobca (obchodná spoločnosť) zastúpený jeho

právnym oddelením, podal na pošte 4. júla 2012 odvolanie proti rozsudku súdu prvého

stupňa, bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom uviedol, že odvolanie odôvodní v lehote 20

dní. Následne podaním podaným na pošte 24. júla 2012 uviedol dôvody svojho odvolania.

Konštatoval, že žalobca bol o náležitostiach odvolania poučený v písomnom vyhotovení

prvostupňového rozhodnutia a v konaní je zastúpený jeho právnym oddelením. Poznamenal,

že na odstránenie vád odvolania v zmysle § 211 ods. 1 O.s.p. žalobcu nevyzýval, pretože

z ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť, t.j. uviesť ich aj do samotného základu, len do uplynutia odvolacej lehoty, ktorá

v tomto prípade uplynula 6. júla 2012, pričom blanketové odvolanie podal žalobca na pošte

bez odôvodnenia dva dni pred uplynutím tejto lehoty, t.j. 4. júla 2012. Mal za to, že takáto

výzva by bola prísne formalistická, pretože ak by žalobca aj doplnil dôvody odvolania, súd by

na ne nemohol prihliadať, pretože by už boli podané po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty,

v ktorej má byť odvolanie aj odôvodnené. Pokiaľ žalobca podal tzv. blanketové dovolanie

bolo jeho povinnosťou doplniť dôvody takto podaného odvolania a tiež uviesť rozsah, v akom

rozhodnutie súdu napadá do uplynutia 15-dňovej lehoty. Vzhľadom k tomu, že žalobca

oznámil písomné dôvody odvolania a rozsah, ktorým odvolanie napadá až 24. júla 2012, teda

18 dní po uplynutí odvolacej lehoty, jeho odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d)

O.s.p. ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti odvolania. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa § 224 O.s.p. analogicky v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacím

dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že

postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Uviedol, že svoje odvolanie doplnil o dôvody v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., t.j. pred tým ako

o predmetnom odvolaní rozhodol odvolací súd. Poukázal na to, že v zmysle § 218 ods. 1

písm. d) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak neboli dodržané podmienky podľa § 209

ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p. Namietal, že po podaní tzv. blanketového odvolania nebol

na odstránenie vád odvolania vyzvaný ani súdom prvého stupňa, ani odvolacím súdom, čím

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

ods. 1 O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. totiž dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu   na prerušenie konania podľa § 109  

ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu  

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním žalobcu

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť

dovolania žalobcu smerujúceho proti tomuto uzneseniu preto nemožno vyvodiť z ustanovení

§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len  

do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, ak

boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 (§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.).

Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce

náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu

odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je

oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 209

ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 211 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa

§ 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce

náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa

4. júla 2012 (dva dni pred uplynutím odvolacej lehoty) na pošte tzv. blanketové odvolanie,

v ktorom uviedol, že ho odôvodní v lehote 20 dní. Opravný prostriedok odôvodnil podaním

podaným na pošte dňa 24. júla 2012. Následne predložil prvostupňový súd vec odvolaciemu

súdu na prejednanie odvolania. Odvolací súd toto odvolanie odmietol s poukazom na § 218

ods. 1 písm. d/ O.s.p. majúc za to, že nespĺňa náležitosti zakotvené v § 205 ods. 1 v spojení

s § 42 ods. 3 O.s.p. Vychádzal z toho, že žalobca do uplynutia odvolacej lehoty dôvody

odvolania neoznámil. Na následné doplnenie odvolania odvolací súd neprihliadol

s odôvodnením, že rozsah a dôvody odvolania bolo možné rozšíriť (t.j. uviesť aj do samotného základu) len do uplynutia odvolacej lehoty, čo žalobca nestihol. Vyslovil názor,

že nebol povinný vyzývať žalobcu na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania v zmysle

§ 211 ods. 1 prvej vety O.s.p., keďže žalobca je v konaní zastúpený právnym oddelením a súd

v takomto prípade nemá poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach

účastníkov. Napokon poznamenal, že predmetná výzva na odstránenie vád odvolania by bola

prísne formalistická, nakoľko uvedenie dôvodov odvolania žalobcom by bolo zaslané súdu až

po uplynutí odvolacej lehoty, v ktorej musí byť odvolanie odôvodnené. Tento záver

odvolacieho súdu nie je správny.

Rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Toto právo

však môže v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. využiť len do uplynutia odvolacej lehoty. Hoci

uvedené ustanovenie umožňuje odvolateľovi rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a rozšíriť dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na odvolanie, zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva, že by sa toto obmedzenie vzťahovalo aj na možnosť odvolateľa odstrániť vadu

odvolania a dodatočne uviesť dôvody, ktoré v odvolaní absentujú úplne. V danom prípade sa

nejedná o rozšírenie dôvodov odvolania, ale o odstránenie chýbajúcich podstatných náležitostí

odvolania. Nemožno totiž rozširovať niečo, čo vôbec nie je v odvolaní uvedené. Ustanovenie

§ 205 ods. 3 O.s.p. sa týka len lehoty, v ktorej môže odvolateľ rozširovať rozsah a dôvody

odvolania, neurčuje ale lehotu, v ktorej má odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného

opravného prostriedku. Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho

súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2

O.s.p.) je vada odstránená; irelevantné je, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote

na odstránenie vady alebo po uplynutí odvolacej lehoty (porovnaj napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 32/2005, sp.zn. 5 Cdo 268/2009, sp.zn.

6 Cdo 343/2012).

V danom prípade odvolateľ vady odvolania odstránil ešte pred predložením veci

na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Irelevantné bolo, že k odstráneniu došlo po uplynutí

odvolacej lehoty.

Dovolací súd nepovažuje za náležitý odkaz odvolacieho súdu na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 151/2005. Predmetné rozhodnutie totiž

rieši inú procesnú situáciu. Je založené na tom, že odvolací súd správne ustálil, že účastník ani

po výzve súdu prvého stupňa vady odvolania neodstránil, resp. odvolanie nedoplnil o náležitosti v zmysle poučenia súdu prvého stupňa a z jeho odvolania ešte ani v čase

rozhodovania odvolacieho súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplývalo, v čom

účastník konkrétne videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo

jeho postupu.

Odvolací súd sa nesprávne vysporiadal i s ustanoveniami § 209 ods. 1, § 211 ods. 1

veta prvá a § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Ak odvolanie nemá náležitosti uvedené v § 205 ods. 1

a 2 O.s.p., možno ho odmietnuť, len ak odvolací súd nemôže pre nedostatok týchto náležitostí

postupovať v opravnom konaní tak, ako mu ukladá zákon, t.j. prejednať ho a rozhodnúť

o ňom a zároveň ten, kto odvolanie podal, bol súdom prvého stupňa (§ 209 ods. 1 O.s.p.)

alebo odvolacím súdom (§ 211 ods. 1 O.s.p.) vyzvaný a správne poučený o tom, ako má

chýbajúce náležitosti doplniť. Súd plní svoju povinnosť podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1

O.s.p. bez ohľadu na to, či odvolacia lehota už uplynula a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či je

účastník zastúpený advokátom, resp. má sám právnické vzdelanie. Ak by preto účastník sám

svoje odvolanie neodôvodnil, bolo by povinnosťou prvostupňového, resp. odvolacieho súdu

vyzvať ho na odstránenie vady odvolania s poučením o spôsobe ako má postupovať, a tiež

o následkoch nesplnenia si svojej povinnosti. Až potom by mohol odvolací súd pristúpiť

k odmietnutiu odvolania účastníka, ktoré by stále nemalo požadované náležitosti.

Žalobca teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

So zreteľom na výskyt vady v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolanie

žalobcu je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie  

(§ 243b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013  

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová