5 Cdo 68/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom v N., IČO: X., zastúpenej JUDr. J. M., advokátom v B., proti povinnej D., a.s. v likvidácii, so
sídlom v B., IČO: X.X., o vymoženie 30 771,81 € (927 031,66 Sk) s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 57 Er 3418/2007, o dovolaní povinnej proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. augusta 2009, sp. zn. 16 CoE 213/2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 25. augusta 2009, sp. zn. 16 CoE 213/2008 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 20. júna 2008, č.k. 57 Er 3418/2007-67
vyhovel námietkam povinnej zo dňa 20. decembra 2007 proti exekúcii vedenej na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 57 Er 3418/2007 a u súdneho exekútora JUDr. L. S., P. pod sp.
zn. EX 1051/2007. Mal za preukázané, že od 10. augusta 2004 mala V. sídlo na Č. a nie na Š.,
ako bolo nesprávne uvedené v exekučnom titule. Označená povinná je právnym nástupcom
V., IČO: X.X. a nie V.. Keďže v exekučnom titule bola žalovaná označená iba jej obchodným
menom, bez uvedenia identifikačného čísla a aktuálnej adresy sídla, mal súd za to, že
žalovaná nebola označená riadne a nezameniteľne. Predmetným exekučným titulom teda
nevzniklo bývalej N., resp. jej právnemu nástupcovi právo domáhať sa od V., B., IČO: X.
zaplatenia pohľadávky 927 031,66 Sk a uvedenej zdravotnej poisťovni nevznikla povinnosť
splniť predmetný dlh. Vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k prechodu práva, resp. povinnosti
z exekučného titulu na právnych nástupcov (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), a teda
exekúcia vedená na základe predmetného exekučného titulu je neprípustná. Tvrdenia
povinnej, že oprávnená rozpočtová organizácia S. v N. nemá právnu subjektivitu, a teda nemá spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania súd posúdil ako nedôvodné. Z listinných
dôkazov predložených oprávnenou mal za preukázané, že príspevková organizácia N. zanikla
a jej právnym nástupcom sa stala rozpočtová organizácia N.S.N., IČO: X.X. (oprávnená).
Keďže súd v exekučnom konaní nemôže preskúmavať správnosť, resp. zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, nezaoberal sa bližšie
posudzovaním správnosti postupu N. pri zrušovaní N. a zriaďovaní oprávnenej.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením z 25. augusta 2009,
sp. zn. 16 CoE 213/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil
tak, že námietky povinnej zamietol. Stotožnil sa s právnym záverom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 61/2003, podľa ktorého, ak je za účastníka
konania označená právnická osoba, ktorej sídlo uvedené v žalobe už nezodpovedá údajom
uvedeným v obchodnom registri, ale ktorá k tomuto dňu bola zapísaná v obchodnom registri
ako obchodná spoločnosť s nezmeneným názvom a identifikačným číslom, nebráni táto
skutočnosť jej identifikácii a nemôže viesť ani k záveru o jej právnej neexistencii. Takýto
záver by prichádzal do úvahy, len ak by ku dňu podania žaloby právnická osoba už zanikla
výmazom z obchodného registra. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa a námietky povinného zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie povinná, navrhla
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmeniť a námietkam v plnom rozsahu vyhovieť,
alternatívne navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. Prípustnosť dovolania
odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 237 písm. b/, f/ O.s.p. Namietala, že
oprávnená, t.j. S. ako rozpočtová organizácia N., nie je spôsobilým subjektom právnych
vzťahov, t.j. nemá právnu subjektivitu a teda ani nemôže v občianskom súdnom konaní, resp.
v exekučnom konaní vystupovať ako účastníčka konania. Podľa názoru dovolateľky k zániku
nemocníc s poliklinikou ich zlúčením nedošlo a taktiež nedošlo ani k platnému zriadeniu
rozpočtovej organizácie s názvom „S.“, nakoľko zastupiteľstvo N. nerozhodlo o zriadení tejto
rozpočtovej organizácie, iba schválilo zriaďovaciu listinu tohto subjektu. V tomto exekučnom
konaní označená oprávnená nie je teda oprávnenou osobou z predmetného exekučného titulu
a nemohli na ňu, ako na neexistujúci subjekt práva, prejsť oprávnenia pôvodného žalobcu
z exekučného titulu podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Namietala, že
Krajský súd v Nitre v exekučnom titule nesprávne a nepresne označil osobu žalovaného, na
základe čoho považovala rozsudok tohto súdu z 21. septembra 2005, sp. zn. 15 Cob 51/2005, ktorý má byť exekučným titulom, za nulitné a nikoho nezaväzujúce rozhodnutie.
V exekučnom titule označená žalovaná V., Š v čase vydania exekučného titulu neexistovala
a spoločnosť D., a.s., so sídlom v B., IČO: X. nie je jej právnym nástupcom. Odňatie
možnosti konať pred súdom odôvodnila tým, že odvolací súd nevzal do úvahy jej námietky
a v odôvodnení svojho uznesenia sa s nimi vôbec nezaoberal.
Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že v predmetnom exekučnom konaní má
právnu subjektivitu a je vecne aj procesne legitimovaná v tejto veci. Dovolanie povinnej
navrhla zamietnuť a zaviazať ju k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), spĺňajúca podmienku
povinného zastúpenia (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti uzneseniu, proti ktorému je dovolanie
prípustné (§ 239 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) preskúmal rozhodnutie napadnuté dovolaním a konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia
dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V zmysle § 237 O.s.p. je procesnou vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť (a tiež
dôvodnosť) dovolania, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, nie je postihnuté
niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
Z obsahu dovolania vyplýva, že konanie v danej veci má byť postihnuté vadou, ktorá
mala spočívať v nepreskúmateľnosti dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje
zmeňujúce rozhodnutie, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii. Predovšetkým
sa nevysporiadal s námietkou povinného „o nedostatku aktívnej legitimácie oprávneného
v exekučnom konaní“ – t.j., že v tomto exekučnom konaní oprávnený nie je oprávnenou
osobou z exekučného titulu; „jedná sa o neexistujúci subjekt práva“, ktorý nemá spôsobilosť
na práva a povinnosti a preto naňho nemohli prejsť oprávnenia z exekučného titulu a nemá ani
spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
K vyššie uvedenej námietke považuje dovolací súd za potrebné uviesť:
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;
Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Právo účastníka súdneho
konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia
sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery
odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po
skutkovom ustálení veci podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia
podriadil zistený skutkový stav. V zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. na uznesenie sa použijú
primerane ustanovenia o rozsudku.
Keďže odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) nahradzuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstižné
odôvodnenie zahrňujúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).
Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný; iné osoby, len pre tú časť
konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
To, kto je oprávneným a povinným, vyplýva z exekučného titulu.
Neodstrániteľnou podmienku exekučného konania je aj nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom exekučného konania (§ 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. a § 19
O.s.p.).
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech
iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 (§ 37
ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé,
ako sa tento vysporiadal s námietkami povinného k prechodu práva z exekučného titulu na
oprávneného v tomto exekučnom konaní, o právnej „neexistencii“ oprávneného a nedostatku
jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Postup odvolacieho súdu, ktorým
zamietol námietky povinného bez toho, aby z odôvodnenia jeho rozhodnutia bolo zrejmé, aké
právne stanovisko zaujal k základnými podmienkami a predpokladom (k rozhodným
skutočnostiam) za ktorých možno viesť exekučného konanie, ku ktorému smerovali námietky
povinného, má znaky konania postihnutého vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup odvolacieho
súdu zavŕšený dovolaním napadnutým uznesením odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené
uznesenie súdu prvého stupňa o vyhovení námietkam povinného, je zaťažený vadou podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p., existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec
vrátil Krajskému súd v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Vzhľadom na dôvody,
ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná
možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia ani ďalšími námietkami povinného
uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. l O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková