5 Cdo 64/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. P., podnikateľa podnikajúceho pod obchodným menom J. P., IČO X., zastúpeného

JUDr. M. P., proti žalovanému R. K., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. P. K., Ž.,

IČO X., o zaplatenie 15 411,33 € (464 281,70 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. 12 C 45/2005, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 22. septembra 2009 sp. zn. 8 Co 224/2009, takto

r o z h o d o l :

  Dovolanie o d m i e t a.    

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia trovy dovolacieho konania 327,53 € k rukám JUDr. M. P..  

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom (v poradí druhým) z 3. februára 2009 č.k.

12 C 45/2005-131 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.411,33 € s 9% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 35.327,68 € od 2. novembra 2004 do 17. decembra 2008, 9%

ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.411,33 € od 18. decembra 2008 do zaplatenia spolu

s náhradou trovy konania 6 410,58 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vychádzal z toho, že účastníci konania uzavreli podľa Občianskeho zákonníka zmluvu o dielo

predmetom ktorej bol výkon stavebných prác na rodinnom dome za dohodnutú cenu  

1 349 271 Sk vrátane DPH. V dohode o cene sa účastníci dohodli na platobných podmienkach

- fakturácia do 15 dní po odovzdaní diela so splatnosťou do 14 dní

od doručenia faktúry. Rozsah vykonaných prác zhotoviteľom považoval súd za nesporný

a zodpovedajúci aj fakturácii. Po skončení stavebných prác a doručení faktúry (faktúra

č.   X. z 18. októbra 2004 na sumu 1 064 281,70 Sk) žalovaný túto neuhradil. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, keď námietky žalovaného o neodovzdaní diela, vadách diela

i nevykonaní celého predmetu diela nepovažoval za dôvodné. Žalovaný sa dostal do

omeškania so zaplatením vyúčtovanej ceny diela 2. novembra 2004, t.j. deň nasledujúci po

splatnosti faktúry, preto v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, súd priznal žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania z   dlžnej sumy (fakturovanej

ceny diela) do 17. decembra 2008 (do čiastočnej úhrady   600 000 Sk) a 9% ročný úrok

z omeškania od 18. decembra 2008 do zaplatenia zo sumy zníženej o čiastočnú úhradu (600

000 Sk). O trovách konania úspešných žalovaných rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.  

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline   rozsudkom z 22. septembra 2009

sp. zn. 8 Co 224/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanému uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 654,54 € do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou   doručenou súdu

10. januára 2005 domáhal sa proti žalovanému zaplatenia 1 064 281,70 Sk so 14% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 1 064 281,70 Sk od 2. novembra 2004 do zaplatenia z dôvodu,

že žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie stavebných prác na rodinnom dome v B., ktoré

žalobca vykonal v rozsahu popisu prác odsúhlaseného povereným zástupcom   žalovaného

a dohody o cene zo 14. apríla 2004. Žalobca   zaslal žalovanému faktúru  

z 18. októbra 2004 na sumu 1 064 281,70 Sk, ktorú žalovaný v lehote splatnosti (1. novembra

2004) neuhradil. Na základe späťvzatia žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 5%  

zo sumy 1 064 281,70 Sk od 2. novembra 2004 do zaplatenia a v časti istiny 600 000 Sk

zaplatenej žalovaným žalobcovi v priebehu konania, súd prvého stupňa konanie v rozsahu

žalobcovho späťvzatia v časti zastavil.   Súd prvého stupňa mal preukázané, že medzi

účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo v dôsledku dohody o jej podstatných

častiach (i keď nie v písomnej forme). Termín odovzdania stavebných prác dohodnutý nebol.

Žalovaný po doručení   faktúry nespochybňoval odovzdanie stavby. Mal preukázané, že  

Ing. V. bol splnomocnencom žalovaného i stavebným dozorom na stavbe, mimo toho

kontroloval objem prác a dodaných materiálov. Rozsah stavebných prác nebol medzi

účastníkmi sporný, i keď účastníci nepredložili písomnú dohodu o ich rozsahu, je zrejmé, že

sa dohodli na takom rozsahu prác, ktorý bol napokon fakturovaný. Pokiaľ žalovaný

v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí nedostatkom právnej kvalifikácie

veci, odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú vzhľadom na hmotnoprávne

ustanovenia Občianskeho zákonníka uvedené na strane 3 a 4 odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Dôkazom o uzavretí zmluvy o dielo v ústnej forme,   predmetom ktorej boli

stavebné práce na dome (vyhotovenie krovia a zástrešia) je aj písomná dohoda o cene diela

zo 14. apríla 2004. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku

žalovaného o nedostatku potvrdenia o prevzatí   objednávky zhotoviteľom diela. Zhodne

so súdom prvého stupňa považoval faktické správanie osôb poverených stranami

(Ing. S. za žalobcu a Ing. V. za žalovaného) po odsúhlasení výmer

za odovzdanie diela, i keď o tom nebol vyhotovený záznam. Za nedôvodnú považoval

námietku žalovaného o nesprávnosti tzv. zmenenej faktúry. Na základe uvedeného odvolací

súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 213 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.  

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol, aby

dovolací súd podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že   konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Vyčítal odvolaciemu súdu, že sa dostatočne nevysporiadal s jeho

odvolacími námietkami a nesprávne aplikoval § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo riadne

a včas, až prevzatím diela objednávateľom môže vzniknúť povinnosť na zaplatenie ceny

diela. Odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami o povinnosti zhotoviteľa vydať

objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky (s náležitosťami podľa § 632

Občianskeho zákonníka), ak zmluva o dielo nebola uzavretá písomne. Záver súdu, že zmluvu

o dielo a písomné potvrdenie o prevzatí objednávky nahrádza dohoda o cene, nepovažoval

za správny. Žalobca a žalovaný nestanovili čas vykonania diela, dohodli sa len na tom, že ak

sa dielo vykoná bez vád vznikne žalobcovi právo na vystavenie faktúry, ktorú žalovaný

následne uhradí. Odvolací súd nesprávne dospel k záveru, kto bol oprávnený za objednávateľa

dielo prevziať, že   žalovaný nereklamoval kvalitu vykonaných prác a že zhotoviteľ splnil

svoje povinnosti a mohol fakturovať vykonané práce. Odvolaciemu súdu vyčítal, že sa

nesprávne vysporiadal s obsahom dohody o vykonaní prác; neakceptoval to, že sa účastníci

nedohodli na čase vykonania prác a spôsobe ich prevzatia; nevysporiadal sa s tvrdením, že

žalovaný nepodpísal žiadny   preberací protokol o vykonaní prác; nevykonal žalovaným

navrhnuté dokazovanie o nesprávnej fakturácii - jej nadhodnotení.

  Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že podľa jeho názoru nie je naplnená

žiadna podmienka prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. a § 237   O.s.p., preto navrhol

dovolanie odmietnuť. Námietky v dovolaní nepovažoval za opodstatnené, čo bolo v konaní

preukázané, preto rozhodnutia súdov považoval za vecne správne.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr

to, či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je

napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.)

alebo potvrdzujúci rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).  

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, § 237 O.s.p.

pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide o nedostatky v   právomoci súdu,   v spôsobilosti byť účastníkom konania,  

v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu

začatia konania, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolanie žalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, keď   posúdil práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu rovnako ako súd prvého stupňa, navyše aj z rovnakého právneho dôvodu.

Pre dovolanie žalovaného, ktorým bol napadnutý rozsudku odvolacieho súdu nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania podľa § 238 ods.1 až 3 O.s.p., lebo dovolanie nesmeruje

proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny

názor), dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého však odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, i keď ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku tohto však nedošlo k vysloveniu neplatnosti zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 4 a 3 O.s.p.  

So zreteľom na obsah dovolania žalovaného, ktorý uviedol, že v konaní došlo k inej

vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)

a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p.), je nutné v danom prípade zdôrazniť, že ak je dovolanie neprípustné podľa

§ 238 O.s.p., dovolací súd sa nemôže zaoberať vadami vychádzajúcimi z dôvodov podľa

§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Zároveň je potrebné osobitne uviesť, že § 237 O.s.p. spája

prípustnosť dovolania výlučne len so závažnými procesnými   vadami, a s výhradne tými,

ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, než sú vady

taxatívne vymedzené v § 237 O.s.p.) a tiež iné nesprávnosti než sú vady postupu   súdu

v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci právneho posudzovania veci),

nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohoto ustanovenia.  

Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa

zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až a g/ O.s.p.

netvrdil a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.  

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov dovolací súd vo vzťahu k prieskumnej činnosti

vyplývajúcej z § 242 ods. 1. vety prvej O.s.p. v spojení s § 237 O.s.p. považuje za vhodné

dodať:  

Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

O.s.p. tvrdiac, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolacie námietky žalovaného sa z hľadiska takto

uplatnených dovolacích dôvodov týkajú jednak právneho posúdenia veci súdmi nižších

stupňov, ktoré dovolateľ nepovažuje za správne, jednak neúplnosti alebo nesprávnosti

skutkových zistení súdov v dôsledku nevykonania potrebných dôkazov i dôkazu navrhnutého

žalobcom na preverenie fakturácie ceny diela.  

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného

predpisu na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p.

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

O.s.p. (R 43/2003).

Dovolateľom tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých

podľa jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne)

dopad na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto

skutkových zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.,

a teda ani prípustnosť dovolania žalovaného podľa tohto ustanovenia.

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je ale

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich

budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie

účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. V prejednávanej veci nevykonaním žalovaným

navrhovaného dokazovania preverenia správnosti fakturácie ceny diela nedošlo k odňatiu jeho

možnosti konať pred súdom.  

Dovolateľ tiež namieta, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Pod túto

námietku treba zahrnúť jeho argumentáciu, že odvolací súd sa dôsledne nezaoberal jeho

odvolacími tvrdeniami. Pokiaľ žalovaný namieta, že mu bolo odopreté právo na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03),

a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, dovolací súd uvádza, že

právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou,

že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV.

ÚS 163/08).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a   zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).  

Aj podľa názoru dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z toho a   zároveň

poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí,

dovolací súd dospel k   záveru, že právo žalovavaného na riadne odôvodnenie porušené

nebolo.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen zhrnutie podstatných odvolacích

námietok žalovaného, odkaz na právnu úpravu, ale aj ich primerané právne posúdenie.

Odvolací súd sa osobitne zaoberal každou odvolacou námietkou a vysvetlil z akých hľadísk

tieto považuje za nedôvodné. V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody

odvolacieho rozsudku v spojení so skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu (aj v nadväznosti na ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa)

v potrebnej miere vysvetľuje, čo považoval odvolací súd za rozhodujúce, že totiž nič z toho,

čo žalovaný v prejednávanej veci považoval za rozhodujúce, či podstatné z hľadiska zbavenia

sa povinnosti zaplatiť cenu diela, sa nepreukázalo ako dôvodné.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného v   zmysle § 238 O.s.p. procesne

neprípustné a že prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.

So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je

dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa

zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,

ktorá spočíva v odmene advokátke za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytla žalobcovi

vypracovaním vyjadrenia z 15. februára 2010 k dovolaniu žalovaného (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby

určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 320,32 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

[§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] predstavuje spolu 327,53 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová