5Cdo/63/2023

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu D. T., narodený XX. XX. XXXX, Q.. I. U. XX, F., zastúpený Mgr. Martin Hurtaj, Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanej C. T., narodená XX. XX. XXXX, Š. XXX/.XX, F., zastúpená JUDr. Jaroslav Veis advokát, Štefániková 22, Nitra, o zaplatenie vyrovnacieho podielu 41.600 eur, vedenom na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 15C/163/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 08. septembra 2022 spisová značka 8Co/36/2022, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. júla 2021 č. k. 15C/163/2018 - 236 rozhodol tak že:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 35.150 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to z priznanej sumy.

IV. Žalobcovi sa vracia preplatok 20,64 eur z preddavku zloženého pod položkou denníka 1257 po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou, ktorí boli manželia existoval spoločný nájom k družstevnému bytu podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý vznikol počas trvania ich manželstva a pretože po rozvode sa žalobca a žalovaná nedohodli na nájme tohto bytu, súd na návrh žalobcu podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka v konaní, ktoré sa na Okresnom súdeNitra viedlo pod sp. zn. 25C/263/2013 právo spoločného nájmu zrušil a učil, že členom družstva a ďalším nájomcom bytu bude žalovaná. V konaní nebolo sporné a aj bolo zmluvou a osvedčením pravosti podpisu preukázané, že družstvo v zastúpení JUDr. E. T. následne uzavrelo so žalovanou, ktorá bola v tom čase členkou družstva a aj nájomníčkou bytu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu k dome, ktorá byt odkúpila za jeho zostatkovú hodnotu. Z uvedených dôvodov súd navrhnutý výsluch JUDr. T.P. nevykonal, pretože ho vzhľadom na nesporné a preukázané skutočnosti považoval za nadbytočný. Pretože právo spoločného nájmu môže vzniknúť iba medzi manželmi a z čl. 2 bod. 1 zápisnice vyplýva, že deti strán sporu majú právo iba v byte bývať spolu so stranami sporu a to titulom ich príbuzenského pomeru a nie sú nájomcami bytu tak ako tvrdila žalovaná, je táto obrana žalovanej nedôvodná. 1.2. Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve, je majetkovou hodnotou a ak stanovy neurčujú inak, jeho výška sa určuje ako pomer členského vkladu k základnému imaniu družstva a preto sa pri zániku členstva člena družstva v družstve a to aj podľa § 705 ods. 2 veta posledná Občianskeho zákonníka ak v danom prípade podlieha vyporiadaniu. Súd nespochybňuje, že člen družstva má okrem práv aj svoje povinnosti, ale porušenie tých, ktorými sa bránila žalovaná a to napr. užívanie bytu, platenie nájomného nemá vplyv na jeho nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu a tak žalobca, ktorý nie je členom družstva má právo domáhať sa od žalovanej, ktorá zostala členkou družstva, aby mu vyplatila hodnotu jeho členského podielu (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo/590/2003). Hoci žalovaná v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu deklarovala, že žalobcovi hodnotu členského podielu vyplatí, na čo súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní prihliadol a aj z rozhodnutí súdov v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu jej muselo byť zrejmé, že hodnota členského podielu bude predmetom vyporiadania, v tomto konaní už proti nároku žalobcu na jeho zaplatenie namietala. 1.3. K vyporiadaniu hodnoty členského podielu dohodou strán sporu a ani rozhodnutím súdu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprišlo, ale ani prísť nemohlo, pretože k právoplatnému zrušeniu práva spoločného nájmu a členstva v družstve prišlo až po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, pričom k vyporiadaniu je možné pristúpiť až po zrušení práva spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo/5384/2007). Vyporiadanie sa tak vykoná podľa zásad upravených v § 150 Občianskeho zákonníka. (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo/590/2003 alebo sp. zn. 22Cdo/2565/2003), podľa ktorého sú podiely v zásade rovnaké, s výnimkami, ktoré pripúšťa ustanovenie § 150 OZ (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.), ktoré umožňujú určiť pomer iným spôsobom avšak za podmienky, že mali vplyv na zhoršenie majetkových pomerov strán sporu. Žalovaná sa proti nároku žalobcu bránila tvrdením o násilnom správaní sa žalobcu počas trvania manželstva, opustením spoločnej domácnosti a neplnením si jeho povinností spojených s nájmom. Rovnakými tvrdeniami sa žalovaná bránila aj v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu a členstva v družstve, z ktorých mal súd preukázané iba, že žalobca sa svojim správaním vo väčšej miere pričinil o rozvod manželstva a preto súd na tento záver súdu prihliadol. Ani v tomto konaní nebola obrana žalovanej, proti ktorej žalobca namietal preukázaná. Rozhodujúcimi kritériami v tomto konaní ako súd už uviedol je to, či sa žalobca staral alebo nestaral o rodinu alebo či sa zaslúžil alebo nezaslúžil na nadobudnutí a udržaní bytu za podmienky, že tým prispel k zmenšeniu majetkových pomerov rozvedených manželov. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca nestaral o rodinu a aj keď nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca sa z bytu vysťahoval skôr ako bolo právo spoločného nájmu a členstvo zrušené a nájomné začala platiť žalovaná, tým, že neprišlo k strate bytu a ani výpovedi z nájmu bytu, neprišlo k zmenšeniu majetku, nemá to vplyv na veľkosť jeho podielu a táto obrana žalovanej je nedôvodná. Podiel žalobcu je preto rovnaký ako podiel žalovanej t. j. 1 - ina a žaloba žalobcu je preto čo do základu nároku dôvodná. 1.4. Pri stanovení hodnoty členského podielu bytu sa vychádza zo stavu bytu ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo/2244/1999) a hoci pri vyhotovení uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania prišlo k chybe v písaní vo výroku, kde absentuje slovné spojenie „zo stavu bytu“, tak ako je uvedené v odôvodnení, v konaní nebolo sporné, že byt bol v čase zániku spoločného členstva dňa 24. 2. 2016 a aj doposiaľ je v pôvodom stave z ktorého znalec vychádzal. Znalec určil hodnotu členského podielu ku dňu zániku spoločného členstva a aktuálnu ku dňu jeho vyporiadania a pretože proti znaleckému posudku neboli žiadne námietky, je zistená hodnota nesporná. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní namietal proti nariadeniu znaleckého dokazovania pred výsluchom strán sporu, ktorý postup však podľa súdu nie je zo zákona vylúčený a vzhľadom nadlhodobú práceneschopnosť právneho zástupcu žalovanej a žiadosti o odročenie pojednávania, resp. zmeny termínu ohliadky aj v súlade so zásadou hospodárnosti. Súd v tejto veci opakovane poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, tak ako to urobil aj žalobca, pretože sa týkajú skutkovo rovnakých vecí a hoci nejde o najvyššiu súdnu autoritu v Slovenskej republike, právna úprava je totožná a preto môžu byť pre súd pri rozhodovaní inšpiráciou. Zároveň uvedené rozhodnutia nie sú ani v rozpore napr. s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6MCdo/18/2011, podľa ktorého členský podiel má byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pretože však byt po zrušení práva spoločného nájmu užívala výlučne žalovaná, ktorej aj bol byt prevedený do výlučného vlastníctva, platila náklady spojené s jeho užívaním, súd odchylne od zásady, že pri vyporiadaní sa vychádza z trhovej hodnoty členského podielu, z ktorej vychádza žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vychádzal z ceny tohto podielu v čase zániku spoločného členstva rozvedených manželov spoločného v družstve. Takýto postup pripúšťa slovenská súdna prax, napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 6MCdo/18/2011 v obdobnej veci, podľa ktorého, ak je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov členský podiel v bytovom družstve, ktorý už pripadol na základe rozhodnutia súdu iba jednému z manželov ako výlučnému členovi družstva, pri jeho oceňovaní nemožno vychádzať z ceny podielu v dobe jeho vysporiadania, ale v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva manželov v družstve alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 6Cdo/202/2017, podľa ktorého na rozdiel od vecí, treba hodnotu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM zisťovať v čase zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve a nie v čase vyporiadania BSM. Pretože členský podiel mal v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva manželov v družstve hodnotu 70.300 eur a žalobca má nárok na zaplatenie 1-iny, je žaloba, ktorá bola v priebehu konania doplnená a tak je bez vád, dôvodná iba v časti o zaplatenie 35.150 eur (70300/2=35150). 1.5. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 35.150 eur vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Pretože žiadna zo strán netvrdila, že podľa § 232 ods. 3 veta druhá CSP ide o odôvodnený prípad na určenie dlhšej lehoty na plnenie a ani súd ho nevzhliadol, určil žalovanej zaplatiť uvedenú sumu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP. 1.6. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol čo do nároku celkom úspešný a aj keď nebol celkom úspešný, čo do výšky nároku, ktorá ale závisela od znaleckého dokazovania, ktoré žalobca nemohol bez súčinnosti žalovanej vykonať pred začatím konania. Pretože išlo o odbornú otázku, ktorá prevyšovala možnosti žalobcu a ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisí od znaleckého posudku tak ako tomu bolo podľa úpravy v Občianskom súdom poriadku. (nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019) žalobca má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a to z priznanej sumy. Hoci to strany netvrdili, súd sa zaoberal aj tým, čo tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobcovi nemal náhradu trov konania priznať. V konaní bolo preukázané, že žalovaná je poberateľkou opatrovateľského príspevku a preto by mohli byť jej majetkové pomery priznaním tejto náhrady neprimerane dotknuté, čo však súd nemal bez ďalšieho preukázané, ale pretože žalobca je nemajetný, bolo mu priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto jeho pomery by boli celkom určite nepriznaním tejto náhrady neprimerane dotknuté. Súd zohľadnil aj to, že žalovaná svojím konaním bola príčinou tohto sporu, hoci už z konania sp. zn. 25C/263/2013 vyplývalo, že žaloba žalobcu je dôvodná. Pretože žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa neboli preukázané, súd rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. 1.7. Pretože žalobca zložil na trovy znaleckého dokazovania preddavok vo výške 180 eur, z ktorého iba 159,36 eur bolo poukázaných znalcovi podľa uznesenia z 3. 5. 2021 č. k. 15C/163/2018-214 súd rozhodol, že sa mu po právoplatnosti rozsudku vráti nespotrebovaný preddavok vo výške 20,64 eur (180-159,36=20,64).

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 08. septembra 2022 sp. zn. 8Co/36/2022 rozhodol tak že: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e.

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom ako aj dôvodmi podaného odvolania, ako i skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (keď dôvod zopakovania alebo doplnenia dokazovania nevzhliadol) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi podľa §§ 396 a 255 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2.2. Predmetom tohto sporu je zaplatenie vyporiadacieho podielu súvisiaceho s členským podielom strán sporu v bytovom družstve, ktorý strany sporu nadobudli počas trvania manželstva, pričom nebol predmetom ich vzájomnej dohody alebo vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) z dôvodu, že až po uplynutí troch rokov od rozvodu došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu (v konaní začatom už 19. 09. 2013) a určeniu žalovanej za ďalšiu (pokračujúcu) nájomníčku bytu a pokračujúcu členku bytového družstva, na základe ktorého rozhodnutia a následnej Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 14. 06. 2017 sa žalovaná vkladom vlastníckeho práva k 02. 08. 2017 stala vlastníčkou bytu č. XX, na Š.Q. K. XXX/XX v F., zapísanom na LV pre okres, obec a katastrálne územie F. č. XXXX. V dôsledku prechodu vlastníctva k predmetnému bytu došlo k zániku podielového spoluvlastníctva strán sporu k členskému podielu v bytovom družstve, ktoré podielové spoluvlastníctvo s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi po 1 vzniklo uplynutím troch rokov (14. 06. 2015) od zániku ich manželstva rozvodom dňa 14. 06. 2012. Súd prvej inštancie podanej žalobe čiastočne vyhovel, keď členský podiel v bytovom družstve u oboch strán sporu považoval za majetkovú hodnotu nadobudnutú za trvania ich manželstva podliehajúcu po zániku členstva žalobcu v družstve vyporiadaniu, keď výšku tohto vyporiadacieho podielu stanovil s poukazom na znalecký posudok na určenie všeobecnej ceny členského podielu v bytovom družstve ku dňu stavu zániku spoločného členstva strán sporu v družstve. Žalovaná, vychádzajúc z odvolacích dôvodov jej odvolania, považuje daný rozsudok za nepreskúmateľný a za nesprávny z hľadiska skutkových i právnych jeho záverov, s poukazom na náležité nevysporiadanie sa s okolnosťami platenia nájomného a odchodu žalobcu z bytu, nesplnenia si jeho povinnosti vyplývajúcej zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu z roku 1985 a s nevypočutím označeného svedka JUDr. E. T., resp. s konaním vylúčeného sudcu, keďže zákonnú sudkyňu považuje za zaujatú. Rovnako k stanoveniu výšky vyporiadacieho podielu namietala hrubé porušenie povinnosti žalobcu k bytovému družstvu, ako aj k nej a deťom počas trvania spolužitia v predmetnom byte a manželstve, keď nebyť jej konania, by nebolo čo rozdeľovať (došlo by k výpovedi z nájmu) a teda žalobca nárok pre hrubé porušenie jeho povinnosti vo vzťahu k bytovému družstvu mať nemôže. 2.3. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje na nasledovné. Čo sa týka námietky odvolateľky o tom, že rozhodoval vylúčený sudca odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v priebehu konania sporu námietku zaujatosti zákonnej sudkyne nevzniesla, keď tak mala povinnosť učiniť najneskôr do 7 dní, pričom dôvodom pre vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti spočívajúce v jeho procesnom postupe v spore a v jeho rozhodovacej činnosti, keď priateľský vzťah medzi zákonnou sudkyňou a právnym zástupcom žalobcu preukázaný nebol. Poukaz žalovanej na porušenie povinností žalobcu vo vzťahu k bytovému družstvu vyplývajúcich predovšetkým z čl. 10 Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 22. 05. 1985 považuje odvolací súd za nedôvodný, nakoľko samotná žalovaná nemala záujem byt vyprázdniť a odovzdať bytovému družstvu a bytové družstvo by riešilo výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu členom - sporovým stranám len v prípade, ak by byt uvoľnili obaja nájomcovia a tento obaja bytovému družstvu vrátili. Treba teda rozlišovať medzi vyplatením zostatkovej hodnoty členského podielu členom bytovým družstvom a vyporiadaním zostatkovej hodnoty členského podielu medzi spoločnými členmi a nájomcami bytového družstva medzi sebou navzájom. Výpoveď označeného svedka JUDr. E. T. bola preto pre rozhodnutie v spore nepodstatná a teda toto dokazovanienehospodárne, keďže postačovali predložené listiny a (vzhľadom k zhora uvedenému) by jeho výpoveď pre rozhodnutie v spore nič nezmenila. Nesplnenie povinností žalobcu vo vzťahu k bytovému družstvu, vypratanie bytu a ukončenie platenia nájomného ako porušenie jeho povinností k bytovému družstvu vplyv na jeho nárok na vyporiadací podiel nemalo, keďže uvedené skutočnosti vplyv na samotný jeho spoluvlastnícky podiel k členskému podielu v bytovom družstve nemali. Pokiaľ aj žalovaná od roku 2014 by výlučne sama nájom platila, práv žalobcu k členskému podielu v bytovom družstve sa to nedotklo, keďže toto právo len opustením bytu nezaniklo, keď túto hodnotu členského podielu vždy treba určovať ako všeobecnú cenu tohto členského podielu na trhu (dosiahnuteľnú voľným prevodom na inú osobu), bez ohľadu na jeho zostatkovú hodnotu (evidovanú bytovým družstvom), a na nárok žalobcu nemalo vplyv ani to, že po zrušení spoločného nájmu a členstva v bytovom družstve už žalobca stratil - nemal právo na uzatvorenie zmluvy o prevode bytu do vlastníctva. Vzťahy medzi stranami sporu súvisiace s ich manželstvom ako aj vzťahom k deťom a k plneniu si povinností s užívaním bytu boli tak právne významné len pre konanie o zrušenie spoločného nájmu a členstva strán sporu k predmetnému bytu. Dôkazné bremeno pre inú ako polovičnú hodnotu členského podielu pre každú sporovú stranu zaťažovalo toho, kto sa tohto domáhal (žalovaná), keď týmto dôvodom nemôže byť porušovanie povinností člena bytového družstva žalobcom počas spoločného členstva i po jeho zániku, po ktorom povinnosti žalobcu vo vzťahu k družstvu naviac zanikli a vo vzťahu k žalovanej by existovali len pri reálnom užívaní bytu (povinnosť podieľať sa primerane na nákladoch bývania). Nesprávnosť pôvodného žalobného petitu bola pred rozhodnutím v spore odstránená a samotné nestotožnenie sa odvolateľky so závermi súdu prvej inštancie pre zmenu rozsudku nepostačujú. Pre chýbajúce odvolacie dôvody sa odvolací súd nezaoberal správnosťou znaleckého posudku k určenej cene členského podielu, lehotou na plnenie žalobcovi prisúdeného nároku ako ani so správnosťou výroku o náhrade trov konania pre žalobcu v plnom rozsahu. Odvolací súd tiež napadnutý rozsudok nepovažoval za nepreskúmateľný a tiež ani za vecne nesprávny (pre nesprávne skutkové a právne dôvody obsiahnuté v jeho odôvodnení), keď v zásade nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie dôvody, ale len na tie, ktoré sú pre spor podstatné.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. a) a f) CSP a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) b) c) CSP. 3.1. V dovolaní uviedla, že žiada, aby Najvyšší súd v dovolacom konaní rozlíšil dve základné povinnosti, ktoré sú ustanovené v § 49 CSP a § 50 CSP. Samotná žalovaná podala námietku zaujatosti na zákonnú sudkyňu zo svojej vlastnej vôle a táto námietka zaujatosti nie že nebola, ale bola prejednávaná na Okresnom súde Nitra predsedom OS JUDr. Heinrichom. Ten to odôvodnil tým, že si vypočul záznam z pojednávania a nevzhliadol z tohto záznamu zaujatosť zákonnej sudkyne. Zdôrazňuje, že v čase tohto pojednávania nebol prítomný advokát žalovanej JUDr. Jaroslav Veis a žalovaná len s dcérou sama opísala, že sudkyňa si tykala a priateľsky sa rozprávala pred pojednávaním (spustením nahrávania) s právnym zástupcom Mgr. Martinom Hurtajom. Pokiaľ by to tak bolo, tak mohli nastať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti, ktoré určuje § 49 CSP. Je samozrejmé že veľké množstvo sudcov, prokurátorov, advokátov sú spolužiaci, poznajú sa a navzájom si tykajú. Takáto skutočnosť sama o sebe nemusí zakladať zaujatosť, ale môže zakladať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti. Nemá žiadnu vedomosť či JUDr. Singerová a Mgr. Hurtaj majú medzi sebou priateľský vzťah alebo si tykajú. Túto povinnosť určuje sudcovi § 49 CSP sám seba vylúčiť z konania, ak má procesná strana odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti. Tvrdenie Krajského súdu Nitra, že žalovaná nevzniesla námietku zaujatosti nie je celkom pravdivé. 3.2. Dovolateľka vôbec nerozumie, ako je v súlade s vedením spravodlivého procesu, že ani Krajský súd vec nevrátil Okresnému súdu, keď musel mať vedomosť o vyhlásení dcéry žalobcu a žalovanej, ktoré sa týkalo týrania matky, dcéry a jej brata. Odôvodnenie, ktoré si osvojil Okresný súd, že žalobca prispel k rozpadu manželstva a príčinou rozvratu boli rozdielne povahy je takmer neuveriteľné. Samotný žalobca na pojednávaní priznal, že dal žalovanej facku pred tridsiatimi rokmi čo predtým popieral. Okresný a Krajský súd vôbec nepripustil, aby boli vypočuté v tomto konaní už dospelé deti žalobcu, ktoré by objasnili ako to v skutočnosti s tým týraním bolo. Táto skutočnosť sama o sebe bez ďalších okolností zakladá dovolací dôvod z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces. 3.3. Žalovaná vytýka Okresnému, ale aj Krajskému súdu, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či dostala jednu facku alebo 20 faciek. Že sa nezaoberal skutočnosťou, že vlastná dcéra počaspojednávania sedí pred pojednávacou miestnosťou, chce vypovedať, je jej to znemožnené, tak napíše svedecké vyhlásenie, ktoré žalovaná priloží do spisu, ale v rozsudku Krajského súdu sa vyjadrenie k svedeckému vyhláseniu C. T. vôbec nenachádza. Ani Okresný ani Krajský súd by nemali rozhodovať v rovine viery. Má na mysli to, že Okresný a Krajský súd uveril žalobcovi, že počas 30 ročného manželstva jej dal jednu facku. Okresný a Krajský súd by mali na základe dôkazov, ktorými sú svedecké výpovede žalovanej, jej dcéry a syna jasne popísať, ktorá verzia je pravdivá. 3.4. Krajský súd mal túto vec vrátiť Okresnému súdu s tým, aby bola vypočutá dcéra žalobcu nielen v postavení svedka, ale zmysle zápisnice o dohode o odovzdaní bytu zo dňa 22. 05. 1985 v čl. 4 zákonnej užívateľky bytu. C. T. ako dcéra pri odovzdávaní bytu bytovým družstvom mala 5 rokov ale pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu v roku 2017 mala 32 rokov. Keďže bola stále užívateľkou tohto bytu, tak nepochybne bola vedľajším účastníkom konania, ktorého sa priamo vyplatenie alebo nevyplatenie vyrovnávacieho podielu o výške 41.600 eur týka. C. T. sa to týka aj z toho dôvodu, že sa spolu s mamou skladali na nájom a samozrejme aj na odkúpenie bytu v roku 2017. 3.5. Navrhla, aby Najvyšší súd zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 15C/163/2018 - 236 zo dňa 19. júla 2021 v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Nitre spisová značka 8Co/36/2022 - 312 zo dňa 08. septembra 2022, pretože oba rozsudky vo výroku odporujú čl. 48 Ústavy slovenskej republiky konkrétne v tom, že C.L. T., vlastnej dcére žalobcu a užívateľke uvedenej v zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 22. 05. 1985 bolo konaním súdu znemožnené, aby sa jej vec verejne prerokovala v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, čo je jej ústavné právo.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovanej navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. V súvislosti s námietkou dovolateľky k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. a) CSP je potrebné uviesť že dovolateľka ho v svojom podaní vymedzila avšak neuviedla žiadne dôvody teda predmetnou námietkou sa dovolací súd vôbec nezaoberal.

12. Pokiaľ dovolateľka v dovolaní vymedzila dovolací dôvod § 420 písm. f) CSP v tom kontexte, že podala námietku zaujatosti na zákonnú sudkyňu, riešil to predseda Okresného súdu JUDr. Heinrich, teda nezakladá sa na pravde, že žalovaná nevzniesla námietku zaujatosti. Z obsahu námietky je zrejmé, že dovolateľka mala na mysli ustanovenie § 420 písm. e) CSP ktoré pojednáva o tom, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že napriek tomu, že dovolateľka v podaní zo dňa 09. decembra 2020, ktoré došlo na Okresný súd Nitra 14. decembra 2020 vzniesla námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. Zuzane Singerovej, táto ju nepredložila nadriadenému súdu vôbec, vo veci ďalej konala a rozhodla. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa touto námietkou zaoberal viď bod 9 a uzavrel, že priateľský vzťah medzi zákonnou sudkyňou a právnym zástupcom žalobcu preukázaný nebol. S takýmto záverom odvolacieho súdu sa stotožňuje aj dovolací súd, teda neobstojí námietka dovolateľky že o veci rozhodoval vylúčený sudca.

14. V súvislosti s námietkou dovolateľky o porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP tým, že súd prvej inštancie ani odvolací súd nepripustili vypočutie detí žalovanej na pojednávaní k skutočnosti týkajúcej sa jej týrania o čom svedčí aj list zo dňa 13. 10. 2021 na č. l. 275 predmetného spisu, dovolací súd uvádza, že takýto návrh na vykonanie dokazovania počas konania nebol podaný, preto sa súdy s týmto návrhom ani nevyporiadali. Z uvedeného je zrejmé, že ani táto dovolacia námietka dovolateľky nie je dôvodná.

15. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) b) c) CSP:

16. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

17. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

18. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi aspôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

20. Z dovolania podaného žalovanou dovolací súd ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu zhodnými so závermi súdu prvej inštancie alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedá kritériám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu uvedeným v paragrafe 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2CSP.

21. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie je v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. a) e) f) CSP prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) b) c) CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).

22. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.