Najvyšší súd Slovenskej republiky

5 Cdo 60/2012

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B. D. proti žalovaným 1/ A. S., 2/ R. S., o zrušenie práva užívania rodinného domu a iné, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. 4 C 35/2008, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. júla 2010 sp.zn. 5 Co 197/2010, takto

r o z h o d o l :

  Konanie o dovolaní z a s t a v u j e. Žalovaným 1/,2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením zo 4. júna 2010 č.k. 4 C 35/2008-93 nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň jej neustanovil právneho zástupcu na konanie. Prihliadol na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa v tomto konaní, ako aj vo viacerých iných konaniach na tomto súde, domáha proti rôznym žalovaným práv súvisiacich s nehnuteľnosťou, bez toho, aby preukázala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Mal za to, vychádzajúc z obsahu jej podaní, bez ohľadu na jej sociálnu situáciu, že sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 8. júla   2010 sp.zn. 5 Co 197/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že žalobkyňa vedie viaceré súdne konania, v ktorých vystupuje totožný okruh účastníkova, ako aj totožný obsah nárokov v týchto konaniach. Obdobného nároku sa žalobkyňa, ako sama uviedla, domáha i na Okresnom súde Bratislava IV, čo podľa súdu i zakladá prekážku veci začatej, z čoho následne vyplýva záver o zrejmej bezúspešnosti práva uplatňovaného žalobkyňou v rovnakom konaní na prvostupňovom súde.

Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa „sťažnosť ako mimoriadny opravný prostriedok na zrušenie vadného protizákonného uznesenia“, ktoré podanie súd vyhodnotil podľa obsahu ako dovolanie, a vyzval uznesením zo 14. októbra 2010 č.k. 4 C 35/2008-129 žalovanú, aby v ním určenej lehote opravila a doplnila dovolanie o náležitosti v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.,   poučil ju o potrebe povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní. Žalobkyňa na uvedenú písomnú výzvu, ktorá jej bola doručená 25. októbra 2010, neodstránila v zmysle poučenia vady svojho podania.  

Krajský súd uznesením z 29. apríla 2011 sp.zn. 4 Co 47/2011 potvrdil ako vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol jej návrh na ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

Žalobkyňa nereagovala v zmysle poučenia súdu ani na uznesenie zo dňa 8. februára 2012 č.k. 4 C 352008, ktorým súd prvého stupňa opätovne poučil žalovanú s dôrazom na novelizované ustanovenie § 30 O.s.p. účinné od 1. januára 2012.

V zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Uvedené ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená.

Žalobkyňa   napriek súdnym výzvam obsahujúcim poučenie nezaložila do spisu plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní.

V dôsledku nerešpektovania súdnych výziev žalovanou zostal nedostatok uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený do vydania tohto uznesenia dovolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preto konanie o jej dovolaní zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.), pričom sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti (ani dôvodnosti) dovolania.  

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. mája 2012

  JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová