5 Cdo 58/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. D. B., proti odporcovi M. P., IČO : X., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom

súde Ružomberok pod sp. zn. 3 C 103/2008, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 27. júla 2010, sp.zn. 9 Co 205/2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 27. júla 2010, sp. zn. 9 Co 205/2010 z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Ružomberok uznesením z 30. apríla 2010 č.k. 3 C 103/2008-300 zastavil

konanie a rozhodol o vrátení súdneho poplatku. O trovách konania rozhodol s poukazom

na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania

odporcovi vo výške 78,17 €.

Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách konania

uznesením   z 27. júla 2010, sp.zn. 9 Co 205/2010 uznesenie okresného súdu v napadnutej

časti ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Odporcovi náhradu trov konania

nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý žiadal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a „nepriznať žiadne trovy konania

odporcovi“. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenie § 237 písm. f / O.s. p. Súčasne

požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v dovolacom konaní.

Okresný súd Ružomberok uznesením zo dňa 17. decembra 2010, č.k. 3 C 103/2008-

356, právoplatným dňa 8. januára 2011, návrh navrhovateľa na ustanovenie zástupcu z radov

advokátov zamietol. Napriek tomu, že navrhovateľ bol opätovne uznesením Okresného súdu

Ružomberok zo dňa 28. februára 2011, č.k. 3 C 103/2008-369, ktoré prevzal dňa 11. marca

2011, vyzvaný v zmysle § 241 O.s.p., neodstránil vady dovolania a nesplnomocnil advokáta

na zastupovanie v dovolacom konaní

V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom

konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho

zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol

dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený

advokátom.  

Napriek tomu, že navrhovateľ nemá právnické vzdelanie vyžadované na zastupovanie

v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy,

alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou

vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania,

nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho

kvalifikovaného zástupcu.

So zreteľom na uvedené musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

(§ 10a ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť (§ 243c O.s.p.) na ustanovenie § 104 ods. 2 O.s.p., v zmysle

ktorého, ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví, ak o tom

bol účastník poučený. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd konanie

o dovolaní navrhovateľa zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. apríla 2011

  JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová