UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I. R., trvale pobytom v C., proti žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpený SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 28, o zaplatenie 705,06 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21C/62/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2018 sp. zn. 7Co/370/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. januára 2015 č. k. 21C/62/2011-122 žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 42 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 568,02 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. septembra 2018 sp. zn. 7Co/370/2015 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 705,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.7.2010 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Za prioritné považuje vyriešenie nasledovných právnych otázok, a to: a/ či v prípade absencie výslovného upozornenia poisťovateľa na skutočnosť, že predmet poistenia obsahuje aj súčasť (nadštandardnú výbavu) nekrytú štandardným poistením, sa poistenie vzťahuje aj na takúto súčasť predmetu poistenia bez potreby poistenia nadštandardnej výbavy; b/ či zápis alternatívnych rozmerov pneumatík do osvedčenia o evidencii vozidla znamená, že pneumatiky zapísaného alternatívneho rozmeru po ich zápise do osvedčenia o evidencii sú v prípade ich umiestneniana vozidlo štandardnou výbavou vozidla dodávanou výrobcom vozidla; c/ či v prípade zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na veriteľa uskutočneného na zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníka splatiť úver veriteľovi, môže mať dlžník postavenie poisteného v zmluvnom vzťahu havarijného poistenia predmetného vozidla; d/ či udelenie plnomocenstva na zastupovanie vlastníka vozidla ako splnomocnieľa vo všetkých úkonoch vo vzťahu k poisťovateľovi havarijného poistenia vozidla predstavuje prevod alebo postúpenie práva vlastníka vozidla na poskytnutie poistného plnenia na splnomocnenca. Podľa žalovaného odvolací súd vec nesprávne právne posúdil najmä ohľadne námietky o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnej; udelenia plnomocenstva na zastupovanie vo vzťahu k poisťovateľovi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. ako splnomocniteľom žalobcovi splnomocnencovi ako postúpenie respektíve prevod práva na poskytnutie poistného plnenia zo splnomocniteľa na splnomocnenca; vymedzenia štandardnej výbavy vozidla; spôsobu vyčíslenia výšky poistného plnenia a zistenia primeraných nákladov na opravu poškodení vozidla; vzniku povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie aj za nadštandardnú výbavu vozidla v prípade, ak žalovaný pri uzavretí poistenia výslovne neupozornil žalobcu, že na vozidle sa nachádza aj nadštandardná výbava nekrytá uzatváraným poistením.
4. Žalobca námietku žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie považoval za bezpredmetnú, nakoľko bola dostatočne preukázaná a rovnaký názor vyjadril aj ohľadne nároku na poistné plnenie za poškodenie pneumatík nachádzajúcich sa na vozidle v čase uzavretia poistenia z dôvodu jeho ozrejmenia.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymedzené v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. V preskúmavanej veci dovolateľ odôvodňoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
7. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 CSP ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP ods. 2 CSP).
8. Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/) alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).
10. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, musí ísť predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania.
11. Podľa § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
12. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris), preto dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci nie je možný, ak peňažné plnenie neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy.
13. V predmetnej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej o peňažnom plnení vo výške 705,06 eur (neberúc do úvahy príslušenstvo pohľadávky). Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (6. decembra 2010) bola 307,70 eur (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2010). Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (3 077 eur). Prípustnosť dovolania žalovaného bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ CSP vylúčená.
14. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k CSP zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v CSP reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 CSP), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní (zhodne rozhodol najvyšší súd aj vo veci 6 Cdo 191/2018, 6 Cdo 42/2018, 4 Cdo 186/2018, 7 Cdo 216/2018, 1 Cdo 263/2018, 5 Cdo 158/2018).
15. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.
16. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Najvyšší súd však žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



