5Cdo/446/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. Z., bývajúceho v S., proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31690904, zastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocké schody č. 2/A, IČO: 36 861 545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 4C/201/2012, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. júna 2014 sp.zn. 4Co/395/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 23. apríla 2013 č.k. 4C/201/2012-115 zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bližšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“), žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 366,25 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predovšetkým konštatoval, že v danom prípade bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom určenej lehote (§ 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Medzi účastníkmi bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky vzájomné spory z nej budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd žalobe vyhovel a v zmysle § 40 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. júna 2014 sp.zn. 4Co/395/2013 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). K námietke žalovanejtýkajúcej sa nedostatku právomoci súdu konať v tejto veci, odvolací súd odkázal na ustanovenie § 40 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní a poukázal tiež na skutočnosť, že v konaní bola preukázaná neplatnosť rozhodcovskej doložky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie okresného súdu považoval za dostatočne odôvodnené v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ v prvostupňovom konaní došlo (prípadne) k niektorým procesným nesprávnostiam, nedosahujú intenzitu, ktorá by mala viesť k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj,,dovolateľka,,) dovolanie. Uviedla, že jej v konaní bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa považovala za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Odvolací súd sa podľa jej názoru nevysporiadal s podstatnou odvolacou argumentáciou, keď neuviedol v čom spočíva neprijateľnosť zmluvnej podmienky a nevyjadril sa ani k otázke individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky. Existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. videla dovolateľka aj v tom, že súdy nižších stupňov opomenuli svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p a nevykonali dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. Mala zato, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka sa nachádza v tzv. Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sa nachádzajú za textom VPP a táto bola jednoznačne formulovaná tak, že každý poistenec rovnako ako aj žalobca v tomto prípade mal rovnocenné dve možnosti si toto dojednanie prijať, resp. neprijať. Vytýkala súdom, že nezohľadnili odstavec 19 Smernice 93/13/EHS týkajúci sa poistných zmlúv a dovolávala sa priameho účinku cit. odstavca Smernice. Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, že tento opravný prostriedok treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.