UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloleté dieťa I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O.. XXXXX/X, XXX XX T., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky E.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O.. XXXXX/X, XXX XX T., zastúpenej Advokátska kancelária Zahradnikova.SK s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 50 187 309 a otca E.. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX T., zastúpeného JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/67/2020, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. novembra 2020 sp. zn. 11CoP/308/2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. novembra 2020 sp. zn. 11CoP/308/2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 23.06.2020 č. k. 28P/67/2020-99 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť predbežne platiť výživné na maloletého I. W., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia (I. výrok), vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ resp. „odvolací súd“) uznesením zo dňa 27. novembra 2020 č. k. 11CoP/308/2020-190 odvolanie otca proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol (prvý výrok) rozhodnúc, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (druhý výrok). Aplikoval § 386 písm. a/ Civilného sporového poriadku (v ďalšom aj „CSP“), podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Konštatoval, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo otcovi doručené za použitia fikcie doručenia dňa 24.07.2020 (č. l. 100 súdneho spisu). Lehota na podanie odvolania otcovi začala plynúť v zmysle § 121 ods. 2 CSP dňa 25.07.2020 a uplynula v sobotu 08.08.2020. Otec podal elektronicky e-mailom dňa 12.08.2020 (č. l.102 spisu) odvolanie, ktoré doplnil osobným podaním zo dňa 24.08.2020; dôvody odvolania doplnil podaniami doručenými okresnému súdu dňa 01.10.2020 (č. l. 109) a 09.10.2020 (č. l. 154). Odvolací súd uzavrel, že otec podal odvolanie oneskorene, preto ho odmietol. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (v ďalšom aj „CMP“).
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal otec dovolanie, ktorého včasnosť s poukazom na ustanovenia § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii v znení neskorších predpisov odôvodnil tak, že uznesenie odvolacieho súdu bolo otcovi doručené dňa 16.12.2020, ale procesné lehoty od 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynuli. Lehota na podanie dovolania by otcovi inak uplynula 16.02.2021, od 19.01.2021 do 28.02.2021 z nej malo uplynúť spolu ešte 29 dní, ktoré opäť začali plynúť od 01.03.2021, preto má lehota na podanie dovolania uplynúť 29.03.2021. Ak súdy eventuálne evidujú iný deň doručenia uznesenia odvolacieho súdu, otec chce byť s touto skutočnosťou oboznámený, aby sa k nej vedel vyjadriť. 3.1. Otec (ďalej aj „dovolateľ“) podal dovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) CSP, pretože odvolací súd sa odvolaním otca, odmietnutým ako oneskoreným, vôbec nezaoberal. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.2. Dovolateľ označil uznesenie odvolacieho súdu za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Argumentoval tým, že konanie o rozvod manželstva otca a matky a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu sa začalo pod sp. zn. 22P/131/2019 na Okresnom súde Bratislava V. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 28P/67/2020 vyplýva, že sa domáha platenia výživného na čas pred rozvodom manželstva. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 01.06.2020 sp. zn. 14NcC/8/2020 rozhodol, že na konanie o neodkladnom opatrení je príslušný Okresný súd Bratislava II, čím potvrdil odlišnosť predmetov konania. Uznesenie okresného súdu zo dňa 23.06.2020, ktorým neodkladné opatrenie nariadil, má charakter rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutie odvolacieho súdu je potom rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 3.3. K záveru odvolacieho súdu o oneskorenom podaní odvolania otec uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie mu bolo doručené na adresu trvalého pobytu dňa 16.09.2020 (skôr mu doručené nebolo), lehota na podanie odvolania uplynula 01.10.2020, kedy odvolanie vzhľadom na uloženú karanténu podal elektronicky bez podpisu a v lehote 10 dní doručil podpísané odvolanie v listinnej podobe. Odvolací súd úplne opomenul doplnenie odvolania podaním zo dňa 19.11.2020. 3.3.1. Doručovanie uznesenia okresného súdu v priebehu júla 2020, o ktorom sa otec dodatočne dozvedel z elektronického súdneho spisu, označil za nezákonné. Súd prvej inštancie uskutočňoval toto doručovanie na adresu M. XX, T., ktorá nepredstavuje žiadnu adresu otca evidovanú v registri obyvateľov a otec nepožiadal o doručovanie na túto adresu. Uvedenú adresu otca vo svojich podaniach uvádzala matka, otec vo svojich podaniach uvádzal adresu svojho trvalého pobytu B. P. R. XXX/XX, Ž.. Fikcia doručenia (§ 111 ods. 3 CSP) môže nastať výlučne v prípade, ak sa zásielka vráti ako nedoručená z adresy uvedenej v § 106 CSP (adresy trvalého alebo prechodného pobytu). Odvolací súd využil inštitút fikcie doručenia bez toho, aby sa zaoberal tým, či doručovacia adresa bola adresou trvalého alebo prechodného pobytu otca evidovanou v registri obyvateľov. Navyše z elektronického spisu otec zistil, že podľa údajov o sledovaní zásielok na internetovej stránke Slovenskej pošty bola zásielka podacie číslo J. zaslaná späť dňa 28.07.2020, súd prvej inštancie v uznesení uvádza nesprávny dátum 24.07.2020. Vychádzajúc z dátumu 28.07.2020 by bolo odvolanie otca dňa 12.08.2020 podané včas. Odvolací súd otcovi neumožnil k uvedenému sa vyjadriť, čím mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý proces. Otec mohol o.i. navrhnúť vykonať dokazovanie o doručení uvedenej listiny (napr. aj rozpor medzi doručením dňa 24.07.2020 a 28.07.2020). Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na § 31a zák. č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente a § 34 ods. 3 písm. b) zák. č. 324/2011 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a uviedol, že 18-dňová odberná lehota začala plynúť od 06.07.2020 (ktorý deň sa do odbernej lehoty nezapočítava) a plynula aj dňa 24.07.2020. Informácia o doručení preto mohla byť vykonaná najskôr 25.07.2020. 3.3.2. Súd prvej inštancie podľa dovolateľa pochybil aj v tom, že uznesenie doručoval priamo otcovi,hoci bol zastúpený advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s. r. o., čo vyplynulo z jeho podania - vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odoslaného dňa 19.05.2020 do elektronickej schránky Okresného súdu Bratislava V. Otec nemôže niesť zodpovednosť za to, že uvedené podanie sa nenachádza v spise Okresného súdu Bratislava V ani v spise Okresného súdu Bratislava II. Aj v následnom vyjadrení k neodkladnému opatreniu uskutočnenom e-mailom z 23.06.2020 poukázal na vyjadrenie z 19.05.2020, ktoré k e-mailu priložil. Uvedené platí aj vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nedisponoval plnomocenstvom. Podanie z 19.05.2020 bolo uskutočnené v čase, keď bol otec upovedomený o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava V, ktorý plnomocenstvom disponoval. Po vrátení veci si mal súd prvej inštancie existenciu plnomocenstva preveriť. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že otec viaceré podania uskutočňoval vo vlastnom mene. Uznesenie okresného súdu preto nemohlo byť otcovi doručené dňa 24.07.2020 ani dňa 16.09.2020. Reálne uvedené uznesenie nie je otcovi doručené do dnešného dňa, no z konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/2016) vyplýva možnosť podať odvolanie aj pred doručením rozhodnutia, t. j. hneď po jeho vydaní. 3.4. V ďalšej časti dovolania otec poukázal na to, že odvolací súd uvádza, že otec podal odvolanie e- mailom dňa 12.08.2020 (ktoré doplnil predložením podpísaného listinného podania dňa 24.08.2020, t. j. v rámci 10-dňovej lehoty podľa § 125 CSP, ktorej posledný deň pripadol na sobotu, preto uplynula dňa 24.08.2020. Celý obsah tohto podania znie: „V právnej veci vedenej proti mne na Okresnom súde Bratislava II vydal súd v roku 2020 rozhodnutie, proti ktorému podávam odvolanie v celom rozsahu“. Bez výzvy na odstránenie nedostatkov súd podľa dovolateľa nemohol vedieť, proti akému rozhodnutiu odvolanie otca smerovalo. Asi dňa 10.08.2020 zistil, že mu bola na adresu M. XX, T. doručovaná nejaká zásielka pod podacím číslom J. a z opatrnosti podal bianko odvolanie s tým, že ho doplní na výzvu súdu (ak to bude potrebné) vychádzajúc z údaja o vrátení zásielky dňa 28.07.2020. Súd prvej inštancie následne uznesenie doručil na správnu adresu (otca nikdy nevyzval na odstránenie nedostatkov odvolania). Otec nemal dôvod odstraňovať nedostatky podania zo dňa 12.08.2020, nakoľko podal odvolanie podaním zo dňa 01.10.2020 v rámci plynutia lehoty na podanie odvolania. Súd prvej inštancie doručovaním na nesprávnu adresu vyvolal u otca omyl o tom, kedy otec môže podať odvolanie, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces a odvolací súd sa dopustil rovnakého nesprávneho procesného postupu tým, že založil svoje uznesenie na skutočnostiach vyvolaných týmto omylom. Dovolateľ uzavrel, že odvolanie podal včas a odvolací súd, ktorý odvolanie odmietol ako oneskorené, dovolateľovi nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý proces, a to najmä tým, že sa vôbec nezaoberal dôvodmi jeho odvolania, teda ho neprejednal po vecnej stránke.
4. Kolízny opatrovník ani matka maloletého sa k dovolaniu nevyjadrili.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP v spojení s § 8 písm. a/ a § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a dôvodné, preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
7. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, žev konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
8. Dovolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie rozhodnutím vo veci samej, resp. rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
11. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
12. Neodkladné opatrenie môže súd uznesením nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení, ak to vyžaduje potreba bezodkladnej úpravy pomerov (účastníkov), alebo obava z ohrozenia exekúcie (§ 325 ods. 1 CSP). Právna úprava teda umožňuje, aby sa navrhovateľ domáhal súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby resp. návrhu vo veci samej (§ 336 ods. 1 druhá veta CSP).
13. Právne účinky neodkladného opatrenia Civilný sporový poriadok ex lege vopred časovo neobmedzuje. Vzhľadom na individuálne špecifiká každého prípadu má preto súd oprávnenie vopred časovo ohraničiť trvanie neodkladného opatrenia vo výroku uznesenia o jeho nariadení, čím limituje poskytovanú súdnu ochranu. Pre všetky neodkladné opatrenia, ktoré na základe rozhodnutia súdu trvajú len po určený čas v zmysle § 333 CSP platí, že uplynutím tohto času bez ďalšieho zanikajú (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1123).
14. Zo súdneho spisu vyplýva, že Okresnému súdu Bratislava II bol elektronicky dňa 05.05.2020 doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi platiť na výživu mal. I. W. sumou 350,- eur mesačne. V tom čase už bolo pred Okresným súdom Bratislava V vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. I. W. na čas po rozvode pod sp. zn. 22P/131/2019. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14NcC/8/2020-87 zo dňa 01.06.2020 po vyslovení nesúhlasu Okresného súdu Bratislava V s postúpením veci rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušným Okresný súd Bratislava II. Krajský súd vychádzal z toho, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu bola miestna príslušnosť súdu určená iným spôsobom ako v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 112 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom aj „CMP“).
15. Predmetom (skôr začatého) konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V bol rozvod manželstva rodičov mal. I. a úprava pomerov manželov k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je určenie povinnosti platiť výživné na mal. I. na čas do rozvodu manželstva. Ide o dve samostatné konania, vedené pred dvomi miestne príslušnými súdmi, čo je zdôraznené aj tým, že okresný ani odvolací súd nevyužili oprávnenie vopred časovo ohraničiť trvanie neodkladného opatrenia právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave pomerov manželov k mal. dieťaťu. Dovolací súd potom dospel k záveru, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, je prípustné.
16. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
17. Vychádzajúc z § 420 písm. f) CSP dovolateľ tvrdil vadu konania spočívajúcu v tom, že odvolací súd jeho odvolanie odmietol ako oneskorene podané bez vecného prejednania, pričom došlo k pochybeniam pri doručovaní uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Konkrétne dovolateľ namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie pri doručovaní uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúci v doručovaní na nesprávnu adresu, ktorého dôsledkom malo byť nesprávne určenie začiatku a konca lehoty na podanie odvolania. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že okresný súd zaslal písomné vyhotovenie uvedeného uznesenia adresované otcovi na adresu označenú matkou maloletého C. M. XX, T.. Otec pri komunikácii s okresným súdom vo svojich písomných podaniach uvádzal ako adresu svojho bydliska B. P. R. XXX/XX, Ž.. Po neprevzatí zásielky (uloženej 06.07.2020) v odbernej lehote (do 24.07.2020) adresátom okresný súd pristúpil (21.08.2020) k doručeniu zásielky na adresu otcovho trvalého pobytu (č. l. 101 spisu); k jej listinnému doručeniu na uvedenej adrese došlo dňa 16.09.2020. S poukazom na § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku bolo povinnosťou súdu prvej inštancie doručovať otcovi písomnosti na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, keďže adresát neuviedol inú adresu na doručovanie. Dôsledky porušenia tejto povinnosti sú pre otca, ktorému bola neodkladným opatrením uložená povinnosť osobne niečo konať (platiť výživné) tak zásadné, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces odňatím možnosti konať pred súdom.
19. Ďalšiu nesprávnosť v doručovaní uznesenia o neodkladnom opatrení videl dovolateľ v jeho doručení priamo dovolateľovi namiesto doručenia na adresu jeho právneho zástupcu LÖWY & LÖWY s. r. o., Bratislava.
20. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomné splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. 20.1. Splnomocnenie je osobitným jednostranným úkonom zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného, čo má zásadný procesný význam. Splnomocnenie na konanie pred súdom, ktoré plní predovšetkým legitimačnú funkciu, musí byť udelené písomne. Je ním každá listina, vlastnoručne podpísaná stranou, ak je z nej vidieť vôľu strany, aby bola určitou osobou zastupovaná.
21. Podľa § 110 ods. 1 CSP ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci.
22. Dovolací súd sa stotožnil s tvrdením dovolateľa, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je konaním, prebiehajúcim samostatne a nezávisle od konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu (v opačnom prípade by nebolo predmetom dovolacieho konania). Splnomocnenie na zastupovanie v konaní o neodkladnom opatrení, ktoré malo byť udelené advokátskej kancelárii LÖWY & LÖWY s. r. o., Bratislava, dovolateľ nepredložil súdom v základnom konaní a jeho existenciu nepreukázal ani v konaní dovolacom. Navyše, neodkladným opatrením bola otcovi uložená povinnosť osobne niečo (vy)konať (platiť výživné). Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že okresný súd pri doručovaní uznesenia o neodkladnom opatrení z tohto aspektu nepochybil.
23. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, dovolací súd musel napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Uznesenie odvolacieho súdu uznesením zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
24. Odvolací súd bude v ďalšom konaní prihliadať na to, či sú splnené všetky procesné podmienky vecného prejednania odvolania otca maloletého dieťaťa. Ak k vecnému prejednaniu odvolania pristúpi, zohľadní skutočnosť, že manželstvo rodičov maloletého bolo medzičasom rozvedené a došlo k úprave rodičovských pomerov k maloletému na čas po rozvode, čo je potrebné v prípade, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, zohľadniť z hľadiska časového obmedzenia trvania neodkladného opatrenia.
25. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.