UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnych veciach žalobkyne CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovaným 1/ G. F., bývajúcemu v Q./5, 2/ O. P., bývajúcemu v O., o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 30 C 274/2013, 30 C 273/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trnave z 27.júna 2014 sp.zn. 26 Co 98/2014, z 3. júna 2014 sp.zn. 25 Co 192/2014, takto
rozhodol:
Veci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5 Cdo 432/2014, 5 Cdo 433/2014, s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.zn. 5 Cdo 432/2014.
Uznesenia Krajského súdu v Trnave z 27. júna 2014 sp.zn. 26 Co 98/2014 a z 3. júna 2014 sp.zn. 25 Co 192/2014 z r u š u j e a veci vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Žalobkyňa podala dňa 28. marca 2013 na Okresnom súde Galanta žaloby, ktorými sa voči žalovaným domáha peňažných plnení zo zmeniek.
Okresný súd Galanta vyššie uvedené konania prerušil uznesením až do vydania rozhodnutia Súdneho dvora Európskej Únie vo veci prejudiciálnej otázky predloženej Súdnemu dvoru Európskej Únie Krajským súdom v Prešove uznesením zo 16. októbra 2013 sp.zn. 6 Co 156/2013. Rozhodol tak v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v konaní pred Krajským súdom v Prešove pod sp.zn. 6 Co 156/2013 sa rieši otázka výkladu komunitárneho práva majúca podstatný vplyv na konanie a rozhodnutie súdu aj v prejednávaných veciach.
Uznesenia Okresného súdu Galanta o prerušení konania napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6 Co 156/2013 nie je právoplatné a vyriešenieprejudiciálnej otázky v tomto konaní nie je pre prejednávané veci významné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v záhlaví označenými uzneseniami odvolania žalobkyne odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané, pretože ich žalobkyňa podala osobne na okresnom súde až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.
Proti týmto uzneseniam krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, že odvolania podala včas. Odvolania neboli podané na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako uviedol vo svojich rozhodnutiach odvolací súd, ale žalobkyňa odvolania odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o., IČO: 35 825 456, so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolania v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na ich podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto bola lehota na podanie odvolaní zachovaná. K dovolaniam pripojila doklady o odovzdaní zásielky na prepravu a sprievodné dokumenty. Podľa § 112 ods. 1 O.s.p., v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom pod sp.zn. 5 Cdo 432/2014, 5 Cdo 433/2014, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolania podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tieto opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smerujú dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľkou napadnuté uznesenia ale nevykazujú znaky žiadneho z nich, preto jej dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie sú.
Prípustnosť podaných dovolaní by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolaní žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postupsúdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenia súdu prvého stupňa boli doručené zástupcovi žalobkyne osobne. Z podacích pečiatok Okresného súdu Galanta je zjavné, že odvolania proti uzneseniam boli podané na tomto súde osobne v deň nasledujúci po uplynutí 15-dňovej zákonnej odvolacej lehoty. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolaní. Zo žalobkyňou predložených dokladov o aktuálnom stave zásielky, zostavy odoslaných zásielok a inštrukcií k sprievodným dokumentom, o ktorých odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaniach nemal vedomosť (žalobkyňa ich pripojila až k dovolaniu) súčasne vyplýva, že žalobkyňa odvolania voči uzneseniam o prerušení konania odovzdala na doručenie okresnému súdu doručovateľskej spoločnosti v posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.
Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej boli odvolania odovzdané žalobkyňou na doručenie, možno považovať za,,orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť“.
Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2 O.s.p.), príslušný orgán nápravno- výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod. a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (pozri napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004).
Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových služieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky (§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových služieb poštovým podnikom (§ 7) ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové služby možno len za podmienok stanovených zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19) v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa § 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa § 44).
Konanie o registrácii, t.j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové služby do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 až § 22.
Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom sídle (§ 23). Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto rozhodnutia v ňom evidovaných 24 poštovýchpodnikov s uvedením ich obchodného mena, dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných) poštových služieb, vrátane Slovenskej pošty, a.s. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o. s dátumom jej registrácie 30. apríla 2012 (pod poradovým číslom 3), ktorej žalobkyňa odovzdala predmetné podania - odvolania (okrem iných zásielok) na ich doručenie Okresnému súdu Galanta pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania.
Vzhľadom na to, že spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s.r.o. je Poštovým regulačným úradom registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby (označené ako OS - ostatné poštové služby) v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.
Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne namietala, že rozhodnutiami odvolacieho súdu, ktorými odmietol jej odvolania ako oneskorene podané, jej odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.