5 Cdo 421/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Ľ. H., bývajúceho v K., proti odporcom 1/ Mgr. Ľ. O., bývajúcemu V., 2/ F., a.s., so sídlom v M., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Trnava, pod sp.zn. 18 C X./2010, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28.októbra 2010, sp.zn. 23 Co 228/2010, takto

r o z h o d o l :

  Dovolacie konanie   z a s t a v u j e.   Odporcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením z 30. júna 2010, č.k. 18 C X./2010-35 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že z výpisov LV č. X., LV č. X., LV č. X., LV č. X. zistil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, ktoré konkretizoval podľa jednotlivých listov vlastníctva, je majiteľom motorového vozidla Ford Siera, momentálne je evidovaný ako SZČO a nepoberá dôchodkovú, ani nemocenskú dávku. Z uvedeného je zrejmé, že majetkové pomery navrhovateľa neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko vlastní majetok nie nepatrnej hodnoty, ktorý neslúži na bezprostredné uspokojovanie jeho potrieb, teda nie je nemajetný. Vzhľadom na vlastníctvo početných pozemkov, ako aj vzhľadom na výšku súdneho poplatku 99 €, dospel k záveru, že   pomery navrhovateľa neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Krajský súd v Trnave uznesením z 28. októbra 2010 sp.zn. 23 Co 228/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa právneho i skutkového zdôvodnenia. Konštatoval, že súd prvého stupňa náležite zdôvodnil svoje rozhodnutie všetkými predpokladmi pre priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku. Uviedol, že ani v podanom odvolaní navrhovateľ nevyšpecifikoval a nekonkretizoval svoje dôvody, a nedoplnil svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Mal za to, že výška súdneho poplatku pri takýchto osobných a majetkových pomeroch navrhovateľa, neodôvodňuje oslobodiť ho od platenia súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktoré však vôbec neodôvodnil. Následne podaním z 18. februára 2011 (č.l. 53 spisu) opätovne požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Okresný súd Trnava prípisom z 21. februára 2011 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, či podaním z 31. januára 2011 mienil podať dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. októbra 2010 sp.zn. 23 Co 228/2010 a zároveň ho poučil o náležitostiach dovolania s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 1 O.s.p., ako aj o možnosti požiadať súd o ustanovenie za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta (§ 30 ods. 1 O.s.p. účinného do 31. decembra 2011). Navrhovateľa tiež vyzval na náležité zdokladovanie novovzniknutých pomerov odôvodňujúcich priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Navrhovateľ podaním z 31. marca 2011 požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k dovolaniu o 3 dni z dôvodu práceneschopnosti s tým, že „v opačnom prípade trvá na svojom dovolaní“. Požiadal tiež o ustanovenie advokáta.

Okresný súd Trnava prípisom z 19. apríla 2011 opätovne vyzval navrhovateľa, aby preukázal svoje zmenené osobné a zárobkové pomery vzhľadom na jeho žiadosť o ustanovenie advokáta.

Okresný súd Trnava uznesením z 3. mája 2011 č.k. 18 C X./2010-60 navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.  

  Odporcovia sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

Okresný súd Trnava uznesením z   22. júna 2011 č.k. 18 C X./2010-63 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje dovolanie z 27. januára 2011, doručené súdu 31. januára 2011 s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. a predložil plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v konaní na dovolacom súde. Zároveň ho poučil v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p., že má možnosť požiadať súd o ustanovenie za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a navrhol súdu odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania o 1 mesiac z dôvodu práceneschopnosti (č.l. 65 až 67, 69 spisu).

Okresný súd Trnava uznesením z X.. augusta 2011 č.k. 18 C X./2010-70 návrh navrhovateľa na odpustenie zmeškania lehoty z 1. augusta 2011 na podanie odvolania voči uzneseniu z 3. mája 2011 č.k. 8 C X./2010-60 zamietol a zároveň nepredĺžil navrhovateľovi lehotu na doplnenie dovolania z 28. januára 2011 v zmysle výzvy z 21. februára 2011 v spojení s uznesením tunajšieho súdu z 22. júna 2011 č.k. 18 C X./2010-63.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd Trnava uznesením z 31. mája 2013 sp.zn. 23Co 351/2011 odvolanie navrhovateľa odmietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesením zo X.. augusta 2013 č.k. 8 C X./2010-103 Okresný súd Trnava odkázal navrhovateľa, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia obrátil na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie advokáta s poukazom na ustanovenie § 30 O.s.p. (účinného od 1. januára 2012).

Podaním z 12. septembra 2013 navrhovateľ opätovne požiadal súd o predĺženie lehoty o X. dní, určenú mu v uznesení, pre jeho zdravotné problémy a nutnosť absolvovať neplánované zdravotné vyšetrenia.

Podaním z 18. októbra 2013 (č.l. 106 spisu) Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec na výzvu súdu oznámilo, že navrhovateľ nepožiadal o právnu pomoc v kancelárii Centra právnej pomoci v Hlohovci.  

V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený profesijným advokátom.

Napriek tomu, že navrhovateľ nemá právnické vzdelanie vyžadované na zastupovanie v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania, nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho kvalifikovaného zástupcu.

So zreteľom na nerešpektovanie výzvy na predloženie plnomocenstva okresného súdu z 22. júna 2011, X.. augusta 2013 v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí dovolania konanie o dovolaní navrhovateľa zastaviť, pričom sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti (ani dôvodnosti) dovolania.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. decembra 2013   JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová