UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: SPRAVBYT, s. r. o., so sídlom Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, zastúpenej POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1. Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., 2. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., 3. BARDBYT, s. r. o., so sídlom Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, IČO: 36 476 633, 4. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., 5. N.. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., 6. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., 7. T.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., 8. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., 9. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., 10. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V., XXX XX X., žalovaní v 1. až 10. rade zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 5.435,51 € s prísl., vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/4/2007, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. januára 2019 sp. zn. 5Co/77/2018 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ až 10/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. novembra 2017 č. k. 5C/4/2007-368 žalobu zamietol a žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Právne rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 6, § 8, § 8b, § 10 zákona č. 182/1993 Z. z., § 100, § 107, § 451, § 454 a § 563 Občianskeho zákonníka. 1.2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným v 1. - 2. rade a voči žalovaným v 4. - 10. rade, teda voči jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome V. zaplatenia špecifikovanej sumy, ktorá predstavovala neuhradené poplatky za poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu v bytovom dome. Žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Žalobca nie je s účinnosťou od 1.7.2006 správcom daného bytovéhodomu, preto sa nemôže s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním od jednotlivých vlastníkov. Žiadať plnenia za služby spojené s bývaním od vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže iba správca ich bytového domu a tým je žalovaný v 3. rade, z vyjadrenia ktorého je zrejmé, že jednotliví vlastníci hradia služby spojené s bývaním na účet bytového domu. Jedinou výnimkou, čo sa týka obdobia, za ktoré žalobca bol správca bytového domu V., je žalovaná v 4. rade, od ktorej si žalobca uplatňoval svoj nárok za obdobie, kedy vykonával správu bytového domu V., konkrétne za rok 2005. Aj v tomto prípade však akékoľvek nedoplatky môže od vlastníka vymáhať iba aktuálny správca bytového domu, toto právo prechádza na správcu okamihom zániku, resp. vzniku postavenia správcu bytového domu. 1.3. Nárok žalobcu voči žalovanému v 3. rade, posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca, ktorý v období od 1.7.2006 nebol správcom bytového domu V. na ulici L. XX, XX v X. (ďalej v texte len bytový dom V.) a poskytoval jednotlivým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome služby spojené s bývaním, namiesto žalovaného. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému v 3. rade je v celom rozsahu premlčaný pre uplynutie 3-ročnej objektívnej (najneskôr 1.10.2010) a pre uplynutie 2-ročnej subjektívnej lehoty (najneskôr 1.10.2009).
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29. januára 2019 sp. zn. 5Co/77/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 2.1. Skonštatoval, že podstata odvolacích argumentov žalobcu spočívala v tvrdení o nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti rozsudku, v tvrdení, že súd vychádzal z dôkazov, ktoré nevykonal zákonným spôsobom, vec nesprávne posúdil, keďže sa nezaoberal predpokladmi pre relevantné rozhodovanie vlastníkov bytov vo vzťahu k správe bytov a vo vzťahu k žalovanému v 3. rade nesprávne posúdil i námietku premlčania, na ktorú navyše nemal prihliadať pre jej rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd uviedol. že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.11.2017 (č. l. 362 - 366) možno bezpečne vyvodiť záver, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s § 188, § 204 CSP a pokynom odvolacieho súdu z ostatného zrušujúceho rozhodnutia, a na takto zákonne vykonaných dôkazoch postavil svoje správne skutkové a právne závery. V súvislosti s námietkou neplatnosti schôdze odvolací súd dal do pozornosti, že z ustanovenia § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 21.12.2005 nevyplýva, že predpokladom relevantnosti schôdze je účasť správcu na schôdzi, a z odseku 4 tohto ustanovenia vyplýva, že je to prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý má právo obrátiť sa na súd, nie iná osoba, inak jeho právo zaniká. V konaní nebolo ani tvrdené, že by niektorý z prehlasovaných vlastníkov podal na súde žalobu v 15-dňovej lehote od hlasovania, ktorá je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že toto právo zaniklo, rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné. 2.2. K vyhodnoteniu charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade odvolací súd uviedol, že rozhodujúcou nie je skutočnosť, že starý správca - žalobca bol držiteľom oprávnenia na podnikanie v oblasti správy bytov a domov, ale posúdenie podstaty spoločenského vzťahu, v ktorom vystupoval. V súdenom spore je zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania nepochybné, že žalobca poskytoval v rozhodnom období plnenia vlastníkom bytov bez platnej písomnej zmluvy o výkone správy, teda nie ako správca (tým bol žalovaný v 3. rade), a preto jeho konanie a právne postavenie nie je možné posúdiť ako podnikanie a podriadiť ho Obchodnému zákonníku, ako osobitnému zákonu, upravujúceho právne vzťahy medzi podnikateľmi, ako sa to mylne domnieva žalobca.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dovolanie podala podľa § 421 CSP a odôvodnila ho tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Prípustnosť dovolania opierala o citáciu množstva nálezov ústavného súdu týkajúcich sa porušenia práva na súdnu ochranu spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu, v prekvapivosti a arbitrárnom prístupe. Dôvodila, že odvolací súd sa v posudzovanom spore pri právnom posúdení veci odklonil od dlhodobej a ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (uviedla rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/1/2017, 1Sž-o-NS/134/2004, 3Sži/4/2014, rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 388/2018, PL. ÚS 49/2015, PL. ÚS 7/96, I. ÚS 243/07, III. ÚS 289/2017 a rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 2253/13). Namietala, že výklad a interpretácia zákona č. 182/1993 Z. z. v tomto spore popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem - najmä pokiaľ ide o otázky synalagmatických záväzkov, preukázania zákonných a skutkových okolností realizovaných postupov vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako aj rozdielmi medzi schválením správcu a schválením zmluvy o výkone správy s konkrétnym správcom. V ďalšej časti dovolania rozoberala právnu úpravu zvolania, uskutočnenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, podmienky platnosti hlasovania. S odkazom na uvedené následne namietala, že zo skutkového stavu nebolo možné uzavrieť schválenie zmluvy o výkone správy so žalovaným 3/. V závere dovolania namietala nesprávne vykonaný dôkaz (oboznámenie sa so spisom sp. zn. 4C/7/2007) a nedostatočné dokazovanie k otázke odovzdania správy novému správcovi.
4. Žalovaní 1 - 2, 4 - 10 navrhli, aby dovolací súd dovolanie odmietol alebo zamietol. Rozsudok odvolacieho súdu považovali za spravodlivý, dostatočne odôvodnený a vydaný v súlade s právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou. Dovolacia argumentácia žalobkyne je podľa ich názoru irelevantná a upriamuje pozornosť dovolacieho súdu na riešenie nepodstatných právnych otázok. Navyše, žalobkyňa nevymedzila dovolacie dôvody spôsobom uvedeným v CSP.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
7. Žalobkyňa v úvode dovolania uviedla, že ho podáva podľa § 421 CSP. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
8. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
10. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 432 až § 435 CSP.
11. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo jedovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).
12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
13. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017, 8Cdo/100/2019). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.
14. V úvode podaného dovolania žalobkyňa výslovne uviedla, že ide o dovolanie podľa § 421 CSP. Rovnako v závere dovolania skonštatovala, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie „trpí početnými vadami v zmysle ustanovenia § 421 CSP a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.“ Je zrejmé, že žalobkyňa odôvodňuje dovolanie nesprávnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom, právnu otázku zásadného významu však nijako neformuluje. Namieta síce odklon odvolacieho súdu od dlhodobej a ustálenej rozhodovacej činnosti súdov pri právnom posúdení sporu, ale ňou uvádzané rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu sú všeobecného charakteru, bez priameho skutkového a právneho súvisu s prejednávanou vecou, keďže žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Vychádzajúc z obsahu dovolania žalobkyňa v skutočnosti vyčítala odvolaciemu súdu predovšetkým nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia a neúplné zistenie skutkového stavu veci. Dovolací súd poznamenáva, že samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobou uplatneného nároku, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP. Rovnako tiež odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu a absenciou dostatočného zistenia skutkového stavu veci nepredstavuje vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.
15. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že v dovolaní nie je dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 až § 435 CSP, a preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
16. O náhrade trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
17. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.