Najvyšší súd
5 Cdo 379/2013
Slovenskej republiky U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. L.,.. bývajúcej vo V.V.,.. 2/ G. L. ml.,.. bývajúceho v,..S.,.. 3/ Ľ. L.,.. bývajúceho v,..B.,.. zastúpených JUDr. Annou Durdíkovou,.. advokátkou so sídlom v Šamoríne,.. Cintorínska č. 2/547,.. proti žalovanému: Š. L.,.. bývajúcemu v S.,.. zastúpenému Advokátskou kanceláriou slc partners s.r.o.,.. so sídlom v Bratislave,.. Hviezdoslavovo námestie 16,.. IČO: 47 246 634,.. o určenie vlastníckeho práva,.. vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4 C 366/2008,.. o dovolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. marca 2013,.. sp.zn. 6 Co 344/2010 takto r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. marca 2013,.. sp.zn. 6 Co 344/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok rozsudkom z 25. marca 2010,.. č.k. 4 C 366/2008-236 v spojení s opravným uznesením zo 14. septembra 2010 č.k. 4 C 366/2008-272 určil,.. že právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ G. L. a žalobkyňa 1/ (pôvodne žalobkyňa 2/) sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. V. č. X. ako parc. č 2/2 - záhrady o výmere 1520 m2,.. parc. č 3/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 534 m2,.. parc. č 3/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2,.. parc. č 3/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2,.. parc. č 3/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2,.. rodinný dom súp. č 20 na parcele č 3/2,.. právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ so žalobkyňou 1/ so spoluvlastníckym podielom v 1/2 v BSM,.. právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ so spoluvlastníckym podielom v ½,.. stavba skleníka na parc. č 3/3 a kotolne na parc. č 3/5,.. vlastníci: právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ a žalobkyňa 1/ v 1/1 v BSM. Ďalej určil,.. že právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ a žalobkyňa 1/ sú v 1/2 v BSM a právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ so spoluvlastníckym podielom 1/2 spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. V. č. X. ako parc. č. 2/1 - záhrady o výmere 1 307 m2,.. parc. č 3/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2,.. parc. č 3/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2,.. parc. č 3/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2 a právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ a žalobkyňa 1/ sú v podiele 1/1 bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby na parc. č 3/6
- skleník a stavby na parcele 3/4 - skleník. Ďalej určil,.. že právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ je v podiele 3/12 spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. V. č. X. ako parc. č. 121- orná pôda o výmere 651 m2,.. parc. č 122 - orná pôda o výmere 3 133 m2,.. žalobkyňa 1/ je v podiele 95/1440 vlastníčkou pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. N. č. X. ako parc. č 405/2 - orná pôda o výmere 4 654 m2,.. parc. č 406/2 - orná pôda o výmere 5 614 m2,.. parc. č 625/2 - orná pôda o výmere 7 722 m2,.. parc. č 626/2 - orná pôda o výmere 3 579 m2,.. žalobkyňa 1/ je vlastníčkou v podiele 150/2204 pozemkov zapísaných na LV č. X. ako parc. č 439/2 - orná pôda o výmere 18 728 m2,.. parc. č 622/1 orná pôda o výmere 6 762 m2,.. žalobkyňa 1/ je vlastníčkou v podiele 84/1440 pozemkov zapísaných na LV č. X. ako parc. č 448 - orná pôda o výmere 4 888 m2,.. parc. č 449 - orná pôda o výmere 886 m2,.. žalobkyňa 1/ je vlastníčkou v podiele 153/2880 pozemkov zapísaných na LV č. X. ako parc. č 439/1 - orná pôda o výmere 9 826 m2,.. parc. č 622/2 - orná pôda o výmere 5 277 m2 a napokon žalobkyňa 1/ je vlastníčkou v podiele 325/4320 pozemku zapísaného na LV č. X. ako parc. č. 500 - orná pôda o výmere 802 m2. Žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť právnemu predchodcovi žalobcov 2/,.. 3/ a žalobkyni 1/ na účet ich právneho zástupcu trovy konania 4815,..98 € do X. dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu v Pezinku 2 018,..29 € do X. dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil,.. že právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ G. L. st. a žalobkyňa 1/ uzavreli 12. apríla 1999 so žalovaným darovaciu zmluvu,.. ktorou žalovanému darovali vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Keďže žalovaný sa k darcom a členom ich rodiny podľa darcov správal spôsobom porušujúcim dobré mravy,.. darcovia listom z 28. januára 2007 uplatnili právo na vrátenie daru,.. a tento list bol žalovanému doručený 9.februára 2007. Konštatoval,.. že vzťah žalovaného k jeho rodičom - žalobkyni 1/ a právnemu predchodcovi žalobcov 2/,.. 3/ je do značnej miery narušený. Žalovaný prinútil rodičov,.. aby prali vonku na dvore a aby sa museli umývať v kuríne,.. ktorý si dali prerobiť na bývanie. Žalovaný sa vyjadril na adresu svojich rodičov,.. že sú zakliati,.. zlodeji a doručil im dve pohľadnice,.. na ktorých sú zobrazené ošípané s textom. Žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ uvádzali,.. že žalovaný sa o nich nezaujíma,.. nenavštevuje ich,.. nepozýva ich na návštevy a dokonca im neukázal ani svoju dcéru,.. teda ich vnučku. Od svojho odchodu do Siladíc sa rodičov neopýtal,.. ako sa majú,.. či niečo nepotrebujú,.. nejaví o nich a o svojich súrodencov žiadny záujem. Z tohto skutkového stavu vyvodil záver,.. že žaloba je dôvodná. Vyššie popísané správanie sa žalovaného k rodičom a súrodencom vyhodnotil tak,.. že týmto správaním žalovaný hrubo porušil dobré mravy a žalobcovia sa oprávnene domáhali vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru,.. že darovací vzťah zanikol okamihom,.. keď prejav vôle darcov došiel obdarovanému- žalovanému. Keďže žalovaný predmetné nehnuteľnosti vypratal,.. darcovia sa správne domáhali určenia svojho vlastníckeho práva. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 4. marca 2013,.. sp.zn. 6 Co 344/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,.. že žalobu zamietol. Žalobcom uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému na účet advokáta Mgr. Andreja Šabíka trovy konania 5 990,..67 € do 3 dní. Zhodne so súdom prvého stupňa bol toho názoru,.. že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.,.. a to najmä vzhľadom na skutočnosť,.. že žalovaný predmetné nehnuteľnosti neužíva a v rodinnom dome nebýva. Za tohto stavu neprichádzala do úvahy žaloba o vypratanie sporných nehnuteľností v zmysle § 80 písm. b) O.s.p. (nie je čo vypratať). Uviedol,.. že žalovaný darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice č. N 083/2009,.. NZ 8560/2009,.. NCRls 8642/2009 z 18. marca 2009 daroval svojej manželke M. L. ½ nehnuteľností zapísaných na LV č.X. pre kat. úz. V. ako parc. č. 2/2,.. 3/1,.. 3/2,.. 3/3,.. 3/5 rodinný dom postavený na parc. č. 3/2,.. skleník postavený na parc. č. 3/3 a kotolňu postavenú na parc. č. 3/5. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto darovacej zmluvy bol podaný 19. marca 2009 a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech M. L. správa katastra povolila 17. apríla 2009 pod č. V: 327/2009. Poznámka o začatí predmetného konania o určenie vlastníckeho práva (vrátenie daru) bola do katastra nehnuteľností zapísaná 17.septembra 2010 pod č. P2-222/l0-pvz 31/10. Z toho vyplýva,.. že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech M. L. bol podaný na príslušnú správu katastra predtým,.. než bola v katastri nehnuteľností vykonaná poznámka o konaní v prejednávanej veci. Vzhľadom na to v zmysle § l59a O.s.p. výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa vyššie označených nehnuteľností nie je záväzný pre M. L.,.. ktorá je ich vlastníčkou v ½ a ktorá nebola účastníčkou konania. Z tohto dôvodu v časti týkajúcej sa týchto nehnuteľností nebolo možné žalobe vyhovieť. Keďže predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobkyne 2/ a pôvodného žalobcu 1/ G. L. - právneho predchodcu žalobcov 2/ a 3/,.. v prípade úspechu v spore by polovica nehnuteľností patrila do dedičstva po pôvodnom žalobcovi 1/ G. L.,.. po ktorom by dedili jeho traja synovia (žalobcovia 2/,.. 3/ a žalovaný) a žalobkyňa 1/. Druhá polovica nehnuteľností by bola v rámci vyporiadania BSM vo vlastníctve žalobkyne 1/. Preto odvolací súd dospel k záveru,.. že žalobcovia sa mali domáhať určenia,.. že pôvodný žalobca 1/ G. L. bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a žalobkyňa 1/ sa mala sama domáhať určenia,.. že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1/2. Žalobcovia však v konaní petit žaloby nezmenili a tomuto nezmenenému petitu vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti nebolo možné vyhovieť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak,.. že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (§ 237 písm. e/ O.s.p.),.. § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. K procesnej vade konania podľa § 237 písm. e/ O.s.p. došlo podľa ich názoru tým,.. že do konania na strane žalovaného v prvostupňovom konaní by pristúpili k označeniu manželky žalovaného,.. a to M. L.,.. ktorá sa stala obdarovanou postupnosťou od žalovaného. Iná vada konania,.. ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p) spočívala v tom,.. že odvolací súd sa nevysporiadal s majetkom žalobkyne 2/,.. ktorý predstavoval časť predmetu daru. Namietali postup odvolacieho súdu,.. ktorý potom,.. ako žalobkyňa 1/ oznámila súdu,.. že pôvodný žalobca 1/ zomrel,.. nerozhodol o pripustení jeho dedičov synov G. L. ml. a Ľ. L. do konania v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p. Mali za to,.. že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,.. keď nesprávne zdôvodnil vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v dôsledku smrti žalobcu 1/ ako aj majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/. Poukázali na skutočnosť,.. že predmetom daru boli nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve pôvodného žalobcu 1/,.. nebohého G. L. staršieho,.. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/ J. L. a vlastníctvo v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Uviedli,.. že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal iba s darom vo výlučnom vlastníctve nebohého darcu a s darom v bezpodielovom spoluvlastníctve,.. kým na darkyňu - žalobkyňu 1/ neprihliadol a tento predmet neprejednal,.. čím žalobkyni 1/ odňal možnosť konať pred súdom. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci so zreteľom na vyporiadanie majetku žalobcov poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 20. marca 2008,.. sp.zn. 5 Cdo 255/2007,.. ktorého skutkový základ je podľa ich názoru obdobný so skutkovým stavom v predmetnej veci. Namietali aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. s tým,.. že súdy mali prihliadnuť na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Navrhli,.. aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol,.. že v danom prípade neexistujú zákonné dôvody dovolania,.. pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Navrhol,.. dovolanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,.. že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.),.. zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.),.. proti rozhodnutiu,.. ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),.. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),.. preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,.. že dovolanie žalobcov 1/ až 3/ je podané opodstatnene.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,.. pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,.. ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,.. že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.,.. b/ konanie je postihnuté inou vadou,.. ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,.. c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,.. ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,.. pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,.. ako ich dovolateľ označil,.. ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy,.. či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorú z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,.. zaoberal sa dovolací súd otázkou,.. či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,.. nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,.. nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,.. o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,.. prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,.. kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,.. prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať,.. alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Podľa názoru žalobcov 1/ až 3/ je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/ O.s.p.,.. ktorej sa mali dopustiť tým,.. že žalobcom neumožnili podať návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane žalovaného,.. a to manželky žalovaného M. L.,.. bývajúcej v S..
Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania,.. návrhu na začatie konania; ak konanie prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad,.. kedy súd môže konať aj bez návrhu,.. je treba konanie zastaviť.
Súd prvého stupňa ale v danej veci začal konať na základe návrhu žalobcov – pôvodného žalobcu 1/ G. L. a žalobkyne 1/. V tomto prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany žalobcov 1/ až 3/ o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p.,.. ale o námietku odňatia možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou,.. či bola žalobcom 1/ až 3/ odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Z obsahu dovolania je zrejmé,.. že okrem procesného postupu súdov,.. ktorým znemožnili žalobcom 1/ až 3/ podať procesný návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania,.. namietajú výskyt tejto vady aj vo vzťahu k nedostatku odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu,.. ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,.. ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom,.. 2/ to,.. že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,.. 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní,.. ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu,.. ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná,.. ide najmä vtedy,.. ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva,.. ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,.. právo označiť navrhované dôkazné prostriedky,.. právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom,.. právo zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie,.. čoho sa domáha navrhovateľ (žalobca),.. ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),.. prípadne iný účastník konania,.. stručne,.. jasne a výstižne vysvetlí,.. ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,.. z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,.. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,.. aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania,.. ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.),.. pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti,.. ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,.. ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie,.. a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak,.. že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,.. na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje,.. aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,.. ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,.. vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georiadis v. Grécko z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,.. že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,.. ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,.. t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,.. ale len na tie,.. ktoré majú pre vec podstatný význam,.. prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004 sp.zn. III. 209/04).
Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru,.. že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.
V predmetnej veci sa žalobkyňa 1/ (pôvodne žalobkyňa 2/) a právny predchodca žalobcov 2/ a 3/ (pôvodne žalobca 1/) domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,.. a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. pre kat. úz. V.,.. parc. č. 2/2 - záhrady o výmere 1 520 m2,.. parc. č. 3/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 534 m2,.. parc. č. 3/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2,.. parc. č. 3/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2,.. parc. č. 3/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2,.. rodinný dom súp. č. 20 na parcele č. 3/2 tak,.. že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v ½ a právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ podielovým spoluvlastníkom v podiele v ½; k stavbe skleníku na parc. č. 3/3 a kotolni na parc. č. 3/5 právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ a žalobkyňa 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/1. Ďalej sa domáhali určenia,.. že právny predchodca žalobcov 2/ a 3/ a žalobkyňa 1/ sú v ½ bezpodielovými spoluvlastníkmi a právny predchodca žalobcov 2/ a 3/ podielovým spoluvlastníkom v ½ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. pre kat. úz. V.,.. ako parc. č. 2/1 - záhrady o výmere 1 307 m2,.. parc. č. 3/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2,.. parc. č. 3/6
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2,.. parc. č. 3/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2; právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ a žalobkyňa 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 k stavbe skleníku na parc. č. ¾. Súčasne sa domáhali určenia,.. že právny predchodca žalobcov 2/,.. 3/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/12 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. pre kat. úz. V.,.. ako parc. č. 121- orná pôda o výmere 651 m2,.. parc. č. 122 - orná pôda o výmere 3 133 m2 a žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 95/1440 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. pre kat. úz. N.,.. ako parc. č. 405/2 - orná pôda o výmere 4 654 m2,.. parc. č. 406/2 - orná pôda o výmere 5 614 m2,.. parc. č. 625/2 - orná pôda o výmere 7 722 m2,.. parc. č. 626/2 - orná pôda o výmere 3 579 m2 a podielovou spoluvlastníčkou v podiele 150/2204 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.,.. ako parc. č. 439/2 - orná pôda o výmere 18 728 m2,.. parc. č. 622/1 - orná pôda o výmere 6762 m2 a podielovou spoluvlastníčkou v podiele 84/1440 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.,.. ako parc. č. 448 - orná pôda o výmere 4888 m2,.. parc. č. 449 - orná pôda o výmere 886 m2; podielovou spoluvlastníčkou v podiele 153/2880 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.,.. ako parc. č. 439/1 - orná pôda o výmere 9 826 m2 a parc. č. 622/2 - orná pôda o výmere 5277 m2,.. a napokon podielovou spoluvlastníčkou v podiele 325/4320 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X.,.. ako parc. č. 500
- orná pôda o výmere 802 m2. Súd prvého stupňa dospel k záveru o opodstatnenosti žalobného návrhu a vlastnícke právo k všetkým v žalobnom návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam žalobcom aj prisúdil.
Odvolací súd sa na rozdiel od súdu prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal len so žalobným návrhom žalobcov týkajúcim sa nehnuteľností zapísaných na LV č. X.,.. kat. úz. V.,.. keď konštatoval : „Keďže predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobkyne 2/ a pôvodného žalobcu 1/ G. L. - právneho predchodcu žalobcov 2/ a 3/,.. v prípade úspechu v spore by polovica nehnuteľností patrila do dedičstva po pôvodnom žalobcovi 1/ G. L.,.. po ktorom by dedili jeho traja synovia (žalobcovia 2/,.. 3/ a žalovaný) a žalobkyňa 1/. Druhá polovica nehnuteľností by bola v rámci vyporiadania BSM vo vlastníctve žalobkyne 1/. Preto dospel k záveru,.. že žalobcovia sa mali domáhať určenia,.. že pôvodný žalobca 1/ G. L. bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a žalobkyňa 1/ sa mala sama domáhať určenia,.. že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1/2. Žalobcovia však v konaní petit žaloby nezmenili a tomuto nezmenenému petitu vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti nebolo možné vyhovieť.“ Z uvedeného je zrejmé,.. že odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s časťou žalobného nároku,.. vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.,.. kat. úz. V.; LV č. X.,.. kat. úz. V.; LV č. X.,.. X.,.. X.,.. X.,.. X.,.. kat. úz. N.,.. obec Nová dedinka. Ani časť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu týkajúceho sa nehnuteľností zapísaných na LV č.X.,.. kat. úz. V. nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia,.. pretože z odôvodnenia nie je zrejmé,.. podľa akého právneho predpisu a ktorých ustanovení danú vec právne posúdil.
Z uvedených dôvodov treba považovať závery odvolacieho za predčasné a nepreskúmateľné. Takýmto svojím postupom (nedostatkom dôvodov) odvolací súd odňal žalobcom 1/ až 3/ možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2011 sp.zn. III. ÚS 198/2011,.. v ktorom ústavný súd (okrem iného) uviedol,.. že povinnosť súdu rozhodnutie náležite (v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.) odôvodniť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,.. ktorý sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnených nárokov,.. ako aj špecifickými námietkami (v danej veci námietkami vo vzťahu k vecnej pasívnej legitimácii) účastníkov. Porušením uvedeného práva účastníkov na jednej strane a povinnosťou súdu na strane druhej sa účastníkom konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie,.. táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
V nadväznosti na vytýkanú vadu konania o arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,.. dovolací súd poukazuje aj na porušenie ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. odvolacím súdom,.. v dôsledku ktorého sa žalobcom 1/ až 3/ odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 213 ods. 2 O.s.p.,.. ak je odvolací súd toho názoru,.. že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,.. ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce,.. vyzve účastníkov konania,.. aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Podstatou uvedeného zákonného ustanovenia je snaha zákonodarcu zamedziť vydávanie prekvapivých rozhodnutí odvolacími súdmi,.. t.j. rozhodnutí vydávaných na základe takých ustanovení,.. ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal a ku ktorým sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to,.. že občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie,.. ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje,.. že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho,.. aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor,.. než je názor účastníkov konania,.. môže súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak,.. aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu poučovacej povinnosti odvolacieho súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom,.. a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy,.. keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
Z obsahu spisu vyplýva,.. že v prejednávanej veci súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru,.. že žalovaný svojim správaním hrubo porušil dobré mravy,.. a preto darovací vzťah zanikol okamihom,.. keď prejav vôle darcov došiel obdarovanému- žalovanému.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa konštatoval,.. že žalobcovia 1/ až 3/ sa mali domáhať určenia,.. že pôvodný žalobca 1/ G. L. bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a žalobkyňa 1/ sa mala sama domáhať určenia,.. že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1/2.
Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého stupňa; pričom žalobcovia v danej procesnej situácii nemali možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva,.. že odvolací súd nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia nesplnil. Tým žalobcom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom od X.. októbra 2008),.. aby sa vyjadrili k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu,.. ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité,.. a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce,.. odňal účastníkom konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pozn. tento záver bol prijatý občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 16. mája 2011,.. pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp.zn. 5 Cdo 322/2009).
Uvedená skutočnosť,.. že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou,.. pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,.. pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou,.. nemôže byť považované za správne.
Dovolatelia v konaní ďalej namietali,.. že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté aj vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,.. ktorej následkom bolo porušenie ich ústavného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Inou vadou konania,.. na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy,.. ak nie je v dovolaní namietaná,.. je procesná vada,.. ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,.. ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje,.. že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva,.. že každý má právo,.. aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov,.. v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,.. aby jeho záležitosť bola spravodlivo,.. verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,.. ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne,.. ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého,.. alebo časti procesu v záujme mravnosti,.. verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti,.. alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,.. v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,.. pokiaľ by,.. vzhľadom na osobitné okolnosti,.. verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak,.. aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov,.. ako aj výchova na zachovávanie zákonov,.. na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Právo na súdnu ochranu,.. okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1),.. Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1),.. zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Ak tento zákon neustanovuje inak,.. pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní,.. ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva,.. že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,.. ktorými možno zistiť stav veci,.. najmä výsluch svedkov,.. znalecký posudok,.. správy a vyjadrenia orgánov,.. fyzických osôb a právnických osôb,.. listiny,.. ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,.. určí ho súd.
Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva,.. že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa,.. ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219),.. ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom,.. tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Ak má odvolací súd za to,.. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,.. dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva,.. že predpokladom toho,.. aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa,.. ak má za to,.. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,.. je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť,.. že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie,.. na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu,.. odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,.. tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil,.. že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery,.. ako súd prvého stupňa,.. bez toho,.. aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov,.. mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné,.. aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam,.. vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa v tom smere,.. že žalobcovia sa mali domáhať určenia,.. že pôvodný žalobca 1/ G. L. bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a žalobkyňa 1/ sa mala sama domáhať určenia,.. že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v ½ ako aj o absencii pasívnej legitimácie dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo 4. marca 2013 (čl. 297),.. na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté totiž vyplýva,.. že krajský súd na tomto pojednávaní žiadne dokazovanie nevykonal. V posudzovanej veci z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nepochybne vyplýva,.. že odvolací súd v priebehu odvolacieho konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s LV č. X. pre katastrálne územie V. s dátumom vyhotovenia 30. marca 2011,.. listinou - odpoveďou Správy katastra Senec z 26. apríla 2011 na žiadosť Krajského súdu v Bratislave,.. listinou - odpoveďou Správy katastra Hlohovec z 21. januára 2013 na žiadosť Krajského súdu v Bratislave a jej prílohami - návrhom na vklad vlastníckeho práva N 083/2009 z 18. marca 2009 a notárskou zápisnicou z 18. marca 2009 a úmrtným listom pôvodného žalobcu 1/ G. L.,.. na základe ktorých dospel k iným skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa. Odvolací súd bol preto povinný tieto dôkazy vykonať na pojednávaní,.. aby sa účastníci konania mohli k nim vyjadriť. Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.,.. a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
K dovolacej námietke žalobcov 1/ až 3/,.. že odvolací súd nerozhodol o pripustení právnych nástupcov po pôvodnom žalobcovi 1/ do konania uznesením v zmysle § 92 a 3 O.s.p. dovolací súd uvádza,.. že je potrebné rozlišovať,.. či v konaní došlo k univerzálnej sukcesii alebo singulárnej sukcesii. Singulárna sukcesia znamená nadobudnutie jednotlivého práva (povinnosti) alebo viacerých práv (povinností) presne vymedzených,.. univerzálna sukcesia znamená prechod všetkých práv a povinností z právneho predchodcu na právneho nástupcu – nadobúdateľa,.. a to na základe jedinej právnej skutočnosti,.. napr. smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do úvahy postup podľa § 92 O.s.p. (viď R 33/ 1994,.. obdobne tiež Krajčo,.. J. a spol. : Občiansky súdny poriadok,.. komentár,.. I diel,.. EUROUNION Bratislava,.. 2010,.. str. 439). Ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti,.. súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania v zmysle § 107 ods. 1,.. 3 O.s.p. a dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona bez toho,.. aby súd o ich vstupe do konania rozhodoval.
Pokiaľ dovolatelia namietajú,.. že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),.. treba uviesť,.. že právnym posúdením je činnosť súdu,.. pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy,.. ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,.. nesprávne ho ale interpretoval,.. alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,.. lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenuté vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Z uvedeného vyplýva,.. že konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p a inou vadou,.. majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,.. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. novembra 2015
JUDr. Helena Haukvitzová,.. v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová