UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu obchodnej spoločnosti SPORT HOCKEY, s.r.o., Bratislava, Kladnianska 45, IČO: 35 739 461, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s. r. o., Bratislava, Gajova 11, IČO: 47 237 325, proti žalovaným 1/ D. T., narodenému XX. G.Á. XXXX, R., E. XXA, zastúpenému advokátkou Mgr. Zuzanou Kyseľovou, Topoľčany, Záhradnícka 4874/53 a 2/ TENIS CLUB 26, Bratislava, Stavbárska 8776/12A, IČO: 42 266 017, zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Kyseľom, Topoľčany, Tríbečská 2136/4, o zaplatenie 22 959 eur s príslušenstvom, vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/30/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2022 sp. zn. 16Co/70/2020 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
Žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. (Od 01. júna 2023) bývalý Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 18. októbra 2019 sp. zn. 50C/30/2018 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 17.527,72 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17.527,72 eura od 9.2.2018 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 52,68 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na jeho úkor žalovaným užívaním bez právneho dôvodu pozemku CKN parc. č. 457/1 o výmere 2551 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre obec R. B., okres R. - Mestská časť H., k. ú. H. za obdobie od 19. februára 2016 do 6. júla 2017 (0,50 eura/1 m2 mesačne, t. j. 1 275,50 eura mesačne za celú plochu 2.551 m2, celkovo 22.959 eur). Sporným nebolo uzatvorenie ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ vo februári 2014 o. i. o tom, že žalobca (aj) tento pozemok kúpi od spoločnosti EROSETTE, s.r.o. (k čomu došlo kúpnou zmluvou zo 4. marca 2014) a žalovaný 1/následne tento pozemok od žalobcu odkúpi, k čomu aj došlo kúpnou zmluvou z 8. júna 2017. Žalobca dňa 19. februára 2014 uzatvoril zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na splácanie mesačných splátok ktorého pripadajúcich na výmeru uvedeného pozemku žalovaný 1/ žalobcovi prispieval. Sporným bolo, či kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ mala byť v zmysle dohody uzatvorená v lehote do 19. februára 2016, alebo v lehote dlhšej. Žalobca mal za to, že dĺžka dohodnutej doby (bezplatného) užívania pozemku bola dohodnutá 2-ročná, žalovaní boli názoru, že bola dohodnutá 4-ročná užívacia doba. Okresný súd uviedol, že ak by išlo o dobu 2-ročnú, tak by žalovaní po jej uplynutí pozemok užívali (na prevádzkovanie a prenájom tenisových kurtov) bezdôvodne, ak by išlo o dobu 4-ročnú, tak by na užívanie predmetného pozemku za žalované obdobie mali právny dôvod. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 40 ods. 1, 50a ods. 1, 451 ods. 1, 2, 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) dospel k záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu o budúcej zmluve absolútne neplatnú pre nedostatok (písomnej) formy, žalovaní teda užívali danú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne na úkor žalobcu obohatili. Po prihliadnutí na dôvodne vznesenú námietku premlčania (obdobie od 19. februára 2016 do 13. mája 2016 - § 107 ods. 1 OZ) ide o obdobie od 14. mája 2016 do 5. júla 2017 (6. júla 2017 bol do katastra nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného 1/), za ktoré vzniklo žalovaným na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 17.527,72 eura. Z dôvodu omeškania žalovaných s plnením ich dlhu okresný súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom po 1. februári 2013. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“) a vychádzajúc z pomeru úspechu (76,34 %) a neúspechu (23,66 % ) žalobcu v spore tomuto priznal náhradu trov konania v rozsahu 52,68 % (76,34 mínus 23,66).
2. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“) rozsudkom z 26. apríla 2022 sp. zn. 16Co/70/2020 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.527,72 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 17.527,72 eura od 9.2.2018 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu proti žalovanému 1/ zamietol (I. výrok) a žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Vychádzajúc z § 451 ods. 2 a § 458 ods. 1 OZ odvolací súd pripomenul, že plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými subjektami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané a legitimovaným pasívne je ten, kto bezdôvodné obohatenie získava; v prípade užívania cudzieho pozemku sa bezdôvodne obohacuje ten, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Žalobca tvrdil, že jeho pozemok po 19. februári 2016 využívali bez právneho dôvodu žalovaní 1/ a 2/ na prevádzkovanie a prenájom tenisových kurtov; čo mali preukazovať zverejnené podujatia organizované a uskutočňované žalovanými, keď pri všetkých podujatiach organizovaných na pozemku bol uvedený ako oficiálny prevádzkovateľ tenisových kurtov žalovaný 2/, ktorý túto činnosť vykonával za poplatky. Odvolací súd v nadväznosti aj na skutkové tvrdenia žalobcu poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že prevádzkovateľom tenisových kurtov na pozemku žalobcu bol žalovaný 2/. Užívateľské oprávnenia, ktoré patria iba vlastníkovi pozemku, realizoval iba žalovaný 2/, ktorý fakticky dosiahol postavenie detentora pozemku. V nadväznosti na to je bez právnej relevancie, v akom rozsahu a akým spôsobom pozemok užívali aj iné subjekty, ktorým umožnil prístup na pozemok za účelom vykonávania športových aktivít, vrátane žalovaného 1/. Akékoľvek aktivity žalovaného 1/ súvisiace s organizovaním podujatí a prevádzkovaním tenisových kurtov žalovaným 2/ boli aktivitami žalovaného 1/ ako štatutárneho orgánu žalovaného 2/, čo nezakladá záväzok žalovaného 1/ ako fyzickej osoby vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku žalobcu bez právneho dôvodu. Odvolací súd preto s poukazom na § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal v spore plný úspech.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca dovolanie tvrdiac existenciu dovolacieho dôvodu vymedzeného v § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Po zhrnutí priebehu konania žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu „ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, a má za to, že odvolací súd predmetnú vec nesprávne právne posúdil, čo žalobca odôvodňuje nasledovne“. Následne dovolateľ zopakoval (pod označením Hlavná argumentačná línia žalobcu) svoje skutkové tvrdenia prednesené pred súdmi nižších inštancií o tom, že ústna dohoda (o kúpe pozemku, o jeho bezplatnom užívaní a o financovaní úveru) bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ podľa návrhu žalovaného 1/, keď žalobca ani jeho konateľ do 19. novembra 2015 nemali vedomosť o existencii žalovaného 2/, že žalovaný 1/ v konaní nikdy nerozporoval, že by pozemok užíval a nakoniec ho od žalobcu kúpil, keď aj hradil alikvotnú časť splátok úveru čerpaného žalobcom a vybudoval na pozemku nehnuteľnosť na bývanie, ktorú spolu so svojimi blízkymi pravidelne užíva. Dovolateľ uviedol, že na podporu svojho právneho názoru uvádza ďalšie argumenty - žalovaný 1/ jednostranne započítal svoje pohľadávky voči rodinným príslušníkom a známym žalobcu za užívanie pozemku resp. tenisových kurtov, podujatí organizovaných na pozemku sa zúčastňovali aj nečlenovia žalovaného 2/, ktorý nemal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, žalovaný 1/ sa k pozemku správal ako ku svojmu. Dovolateľ uzavrel, že pasívne legitimovaným musí byť aj žalovaný 1/, ktorý užíval pozemok patriaci žalobcovi bez jeho súhlasu v rozhodnom období 20. február 2016 - 05. júl 2017 vrátane bez zaplatenia úhrady; citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004 o tom, kedy v konaní ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
4. Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.
5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol jeho zamietnutie majúc za to, že nedošlo k odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe súdu dovolacieho; uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ event. „dovolací súd“) zistil, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) advokátom zastúpená (§ 429 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP a) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
7. Právnu istotu nastolenú právoplatným súdnym rozhodnutím možno v právnom štáte narušiť len v nevyhnutnom rozsahu a výnimočne, preto je dovolanie mimoriadnym opravným prostriedkom. O to viac v súvislosti s mimoriadnymi opravnými prostriedkami vystupuje do popredia potreba presného rozlišovania medzi právnymi a skutkovými otázkami. Revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie v zmysle § 421 ods. 1 CSP je totiž možná výlučne vo svetle skúmania riešenia právnych otázok, nikdy nie skutkových. Najvyšší súd sa už v minulosti vyjadril (napr. uznesenie z 26. novembra 2020 sp. zn. 5Obdo/45/2020), že postup súdu pri zisťovaní právnych a skutkových poznatkov je odlišný, s čím prirodzene súvisí rozlišovanie skutkových a právnych otázok; neobjasnená skutková otázka zakladá stav non liquet (neobjasnený určitý skutkový stav, resp. určitá relevantná skutočnosť). Najvyšší súd poukázal na myšlienku Gerlicha, ktorý pre rozlišovanie skutkových a právnych poznatkov stanovil kritérium, podľa ktorého všetky tie poznatky, ktoré sme získali hľadajúc odpoveď na otázku, čo má byť, sú poznatky právne, a tie, ktoré sme získali odpoveďou na otázku, čo je, sú poznatky skutkové (Gerlich, K.: Skutkové zjištění a právní posouzení v řízení soudním. Praha, Brno: Orbis, 1934) [m. m. uznesenie najvyššieho súdu z 28. apríla 2020 sp. zn. 5Obdo/16/2020, ods. 38].
8. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia v dovolaní nastolenej právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
9. Právna otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.
10. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach o tom, ktorú otázku a ktoré rozhodnutia mal dovolateľ na mysli. Ak vymedzenie právnej otázky a nekonkretizovanie podstaty odklonu rozhodovania odvolacieho súdu absentuje, najvyšší súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/6/2017).
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Dovolateľ v dovolaní za nesprávne právne posúdenie veci označil ustálenie nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1/ odvolacím súdom a za rozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací súd pri jej posudzovaní odkloniť, označil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/192/2004 (v ktorom najvyšší súd posudzoval aktívnu legitimáciu - existenciu práva domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré neuplatnila žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností, v ktorých sa nachádzajú nebytové priestory /budova v podielovom spoluvlastníctve 375 spoluvlastníkov/, keď už v žalobe uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť spravuje na základe zmluvy o nájme nehnuteľností a o výkone správy majetku uzavretej s jej vlastníkmi). Napriek aplikácii § 124 CSP a snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna 2020) dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ relevantným spôsobom nevymedzil nijakú konkrétnu právnu otázku spojenú s inštitútom pasívnej legitimácie, na riešení ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie a ktorú by posúdil v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Dovolateľ vyjadruje nespokojnosť s činnosťou odvolacieho súdu spočívajúcou v hodnotení dôkazov a s výsledkom tejto činnosti polemizujúc s jeho závermi, no tzv. vadu zmätočnosti (pod ktorú možno zahrnúť aj dovolací prieskum správnosti dokazovania a hodnotenia dôkazov - III. ÚS 332/09) ako dovolací dôvod neuplatnil. Dovolateľ špecifikuje skutkové zistenia, ku ktorým dospel odvolací súd, vyjadruje svoj nesúhlas s jeho závermi a svoju verziu hodnotenia dôkazov. Polemika dovolateľa so závermi odvolacieho súdu smerujúca k spochybneniu správnosti jeho rozhodnutia ale významovo nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navyše za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu žalobca označil rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/192/2004 (vychádzajúce zo skutkového stavu odlišného od skutkového stavu v posudzovanom spore), ktoré sa k otázke pasívnej legitimácie vyjadrilo iba všeobecne vymedzením, kedy v konaní ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
13. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť teda (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tejprávnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP dovolací súd majúc na zreteli potrebu ústavne konformného spôsobu posudzovania prípustnosti dovolania, a to aj z hľadiska ochrany základných práv dospel k záveru, že dovolateľom nastolená právna otázka uvedené kritérium nespĺňa a jej formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho súdu. Dovolací súd potom uzatvára, že predložená dovolacia argumentácia nepredstavuje vymedzenie relevantnej právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. a) v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Uplatnený dovolací dôvod teda nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP a dovolaciemu súdu neostalo iné ako dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP.
14. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že žalovanému 1/ v dovolacom konaní trovy konania vznikli. Žalovanému 2/ podľa uvedenej právnej úpravy ako úspešnému v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.