Najvyšší súd 5 Cdo 336/2013 Slovenskej republiky
5 Cdo 337/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J. D., bývajúceho v S., t.č. v B., proti odporcovi Mestu Spišská Nová Ves, o obnovu konania, vedenej na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 8 C 62/2008, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2009, sp.zn. 11 Co 264/2008 a
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2010, sp.zn. 3 Co 75/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2009, sp.zn.
11Co 264/2008 o d m i e t a.
Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2010,
sp.zn. 3 Co 75/2010 z a s t a v u j e.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 11. júla 2008, č.k. 8 C 62/2008-43
žiadosť navrhovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol a navrhovateľovi
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Dospel k záveru, že u navrhovateľa ide
o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, nakoľko konanie bolo zastavené pre prekážku
rozhodnutej veci v zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že o takomto návrhu
bolo už rozhodnuté v konaní vedenom pod sp.zn. 7 C 87/2005, ktorým súd návrh na obnovu
konania sp.zn. 3 C 640/94 zamietol.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľa uznesením z 30. januára 2009,
sp.zn. 11 Co 264/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle 5 Cdo 336/2013
§ 219 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa o zrejme bezúspešnom uplatňovaní práva navrhovateľom, keď poukázal na to,
že navrhovateľ iba rekapituluje celý priebeh konania vedeného pod sp.zn. 3 C 640/1994
a dôvody, pre ktoré svoj nárok pokladá za dôvodný, pričom neuvádza žiadne vecné námietky,
ktoré by spochybnili správnosť napadnutého uznesenia. Nepoukazuje na žiadne nové
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by boli dôvodom pre povolenie obnovy konania
a ktoré by zároveň vyvracali záver súdu prvého stupňa o zrejme bezúspešnom uplatňovaní
práva.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Žiadal
o zrušenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
a o vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie na povolenie obnovy konania vo veci
vedenej pod sp.zn. 3 C 640/94.
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 20. apríla 2011, č.k. 8 C 62/2008-414
uložil navrhovateľovi doplniť podanie z 19. marca 2009 a z 10. júna 2009 v súlade
s ustanoveniami § 42 ods. 1, 3 O.s.p. a § 241 O.s.p. v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto
uznesenia. Zároveň ho poučil o tom, že v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom,
inak dovolací súd konanie zastaví.
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 29. januára 2010-319, č.k. 8 C 62/2008-
319 Ing. J. D., bytom T. vrátil súdny poplatok v sume 33 € prostredníctvom príslušného
daňového úradu. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch konštatoval, že súdny poplatok bol navrhovateľom zaplatený bezdôvodne, a preto
mu priznal právo na jeho vrátanie.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľa uznesením z 31. mája 2010,
sp.zn. 3 Co 75/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že pokiaľ
v niektorom konaní bol zaplatený súdny poplatok vo väčšom rozsahu alebo bezdôvodne, je
povinnosťou súdu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch tento preplatok vrátiť, a to
prostredníctvom príslušného daňového úradu. Z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie
potvrdil ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p.
5 Cdo 336/2013
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Zároveň požiadal
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 24. novembra 2011, č.k. 8 C 62/2008-
453 po vrátení veci dovolacím súdom, uložil navrhovateľovi doplniť dovolanie voči
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2009, sp.zn. 11 Co 264/2008 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2010, sp.zn. 3 Co 75/2010 v súlade
s ustanoveniami § 42 ods. 1, 3 O.s.p. a § 241 O.s.p. v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto
uznesenia. Zároveň ho poučil o tom, že v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom,
inak dovolací súd konanie zastaví. Poučil ho aj v zmysle § 30 O.s.p. o možnosti ustanovenia
za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa
osobitného predpisu, ak je to potrebné pre ochranu jeho záujmov.
Navrhovateľ žiadosťou doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves 2. januára
2012 opätovne požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 12. januára 2012, č.k. 8 C 62/2008-471
žiadosť navrhovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Mal za to, že
u navrhovateľa ide o zrejmé bezúspešné bránenie práva. Poukázal na to, že navrhovateľ
opätovne žiada ustanoviť advokáta, avšak z obsahu spisu a z jeho tvrdení vyplynulo, že
nedošlo k zmene skutočností, ktoré by odôvodňovali opačný postup ako zamietnutie jeho
žiadosti.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. decembra 2012, sp.zn. 1 Co 52/2012 zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 30 O.s.p.
účinného od 1. januára 2012 súd účastníka odkáže na Centrum právnej pomoci, ktorý
rozhodne o jeho žiadosti, teda súd prvého stupňa už nie je oprávnený rozhodovať
o ustanovení zástupcu z radov advokátov.
Okresný súd Spišská Nová Ves podaním označeným ako „oznámenie“ z 12. marca
2013, ktoré navrhovateľ prevzal 20. marca 2013, odkázal navrhovateľa na Centrum právnej
pomoci Kancelária Košice, Moyzesova 18 a zároveň ho vyzval na predloženie kópie jeho 5 Cdo 336/2013
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov adresovanú centru v lehote
10 dní.
Centrum právnej pomoci podaním z 25. júla 2013 súdu oznámilo, že žiadateľ nespĺňa
podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku
na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok nároku na právnu pomoc je
dôvodom nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal včas účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to,
aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.
1. Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 30. januára 2009, sp.zn. 11 Co 264/2008, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Treba dodať, že i keď dovolateľ v konaní o dovolaní nie je zastúpený advokátom a nemá
právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia vylučuje, aby
v prípade tohto dovolania bol nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovaný
za dôvod pre zastavenie konania. Za situácie, kedy je predmetom dovolacieho prieskumu
rozhodnutie súdu o nevyhovení žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov,
by trvanie na podmienke povinného zastúpenia popieralo cieľ, ktorý sledoval účastník
konania.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, 5 Cdo 336/2013
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním,
nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania navrhovateľa
vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Pri posudzovaní dovolania navrhovateľa podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je
v ňom námietka navrhovateľa, že odvolací súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav
a pri aplikácii ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení
podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a pre ustanovenie zástupcu z radov
advokátov. Dovolateľ teda namietal, že týmto dovolaním napadnuté uznesenie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. 5 Cdo 336/2013
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod (možno ním
odôvodniť procesne prípustné dovolanie), nesprávnosť právneho posúdenia ale nezakladá
žiadnu z vád v zmysle § 237 O.s.p. Treba dodať, že pre vyhovenie návrhu účastníka
na oslobodenie od súdneho poplatku (a pre vyhovenie jeho návrhu na ustanovenie zástupcu
z radov advokátov) je v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne boli splnené dve
podmienky, a to že: 1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2/ nejde o prípad
svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto
podmienok nie je splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti vyhovieť. V danom prípade
odvolací súd nevyhovel žiadosti dovolateľa z dôvodu nesplnenia druhej podmienky, keď
dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.
Takisto nebolo možné vyhovieť žiadosti dovolateľa na ustanovenie zástupcu z radov
advokátov, pretože v zmysle § 30 O.s.p. podmienkou na vyhovenie tejto žiadosti je existencia
predpokladov na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré u dovolateľa splnené
neboli. Dovolateľom uvádzané skutkové okolnosti teda v ničom nepotvrdzujú, že by
procesným postupom odvolacieho súdu bola znemožnená realizácia niektorého z jeho
procesných oprávnení.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľa ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
2. K dovolaniu navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. mája
2010, sp.zn. 3 Co 75/2010 dovolací súd uvádza, že v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť
dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku
dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa. 5 Cdo 336/2013
V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda,
prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa
dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Napriek tomu, že navrhovateľ nemá právnické vzdelanie vyžadované na zastupovanie
v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy,
alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou
vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide o zákonnú
podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania,
nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho
kvalifikovaného zástupcu.
So zreteľom na nerešpektovanie výzvy na predloženie plnomocenstva Okresného súdu
Spišská Nová Ves uznesením z 24. novembra 2011, č.k. 8 C 62/2008- 453 v stanovenej
lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. v spojení
s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí
dovolania konanie o dovolaní navrhovateľa zastaviť, pričom sa nezaoberal otázkou procesnej
prípustnosti (ani dôvodnosti) dovolania.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2015
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
5 Cdo 336/2013