5 Cdo 334/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. V., bývajúceho v K., proti žalovanému STEEL TRANS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Adlerova 1, IČO: 31 674 160,
zastúpenému JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom v Košiciach, Hraničná 12, o zaplatenie
2 004,25 € istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 16 C
2/2010, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 14. júna 2012,
sp.zn. 2 Co 337/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 14. júna 2012, sp.zn. 2 Co 337/2011 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
O d o v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 14. júna 2012, sp.zn. 2 Co 337/2011 odmietol
ako neskoro podané v zmysle § 218 ods.1 písm. a/ O.s.p. odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10. decembra 2010, č.k. 16 C 2/2010-78.
Z pečiatky súdu bolo zrejmé, že k doručovaniu rozsudku súdu prvého stupňa došlo
21. januára 2011, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 5. februára 2011
a rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 6. februára 2011. Žalovaný
podal odvolanie proti rozsudku dňa 3. novembra 2011, čo bolo približne 10 mesiacov
po zákonom stanovenej odvolacej lehote.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoj mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil s poukazom
na vady konania podľa § 237 písm. a, d, f /O.s.p., ďalej namietal i tzv. inú vadu konania podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ako aj z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 28. decembra 2010, sp.zn. 32R/3/2010, v právnej veci navrhovateľa
STEEL TRANS s.r.o., Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160 o návrhu na povolenie
reštrukturalizácie Okresný súd Košice I rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči
spoločnosti STEEL TRANS s.r.o. a uznesením sp.zn. 32R/3/2010 zo dňa 12. januára 2011
rozhodol o povolení reštrukturalizácie spoločnosti STEEL TRANS s.r.o. Na základe vyššie
uvedeného a v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii č.7/2005 Z.z. (§ 118 ods. 4)
sa súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú
prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči
dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. V zmysle § 118 ods. 4 významným
účinkom, ktorý v dôsledku povolenia reštrukturalizácie pristupuje k účinkom spojeným
so začatím reštrukturalizačného konania, je prerušenie súdnych a rozhodcovských konaní
o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou. Takýmito pohľadávkami
sú všetky peňažné pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania (t.j. aj
pohľadávka, ktorá bola predmetom konania).Prerušenie súdnych a rozhodcovských konaní
nastáva priamo zo zákona. Preto netreba o ich prerušení vydávať rozhodnutie – súd len ďalej
nekoná. Prípadné rozhodnutia vydané v konaniach prerušených zo zákona potom nemajú
právne účinky. Ide o nulitné (zdanlivé) konania. V zmysle § 111 ods. 1 O. s.p., ak je konanie
prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Poukázal
na to, že už v čase doručenia rozsudku súdu prvého stupňa bolo súdne konanie zo zákona
prerušené, preto nemohla začať ani plynúť lehota na podanie odvolania, a táto ani nemohla
márne uplynúť, ako uviedol odvolací súd vo svojom uznesení.
Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danej veci
prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, lebo napadnuté nie
je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.
Dovolací súd ďalej skúmal (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), či dovolanie podané
žalovaným nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa
o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že
k tejto vade skutočne došlo.
Vady konania uvedené v § 237 písm. b/ e/ a g/ O.s.p. žalovaný nenamietal
a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namietal, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.).
Pod súdnou právomocou sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských
vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť. Nedostatok právomoci súdu sa považuje
za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.
Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci,
o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán.
Dovolateľ namietal, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnej aplikácii
a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2
O.s.p.) nejde zo strany žalovaného o námietku existencie vady v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p.,
ale o námietku inú (netýkajúcu sa právomoci súdov), ktorú dovolateľ uvádza vo väzbe
na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záveru súdu (právneho posúdenia veci),
na ktorých v danom prípade založil svoje rozhodnutie.
Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená námietka dovolateľa o existencii vady
konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. Súd rozhodoval vo veci, ktorá patrí do jeho
právomoci.
Takisto nie je dôvodná námietka dovolateľa, že v konaní došlo k vade, obsahovo
napĺňajúcej ustanovenie § 237 písm. d/ O. s.p., t.j., že v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo sa už začalo konanie. Pokiaľ odvolací súd rozhodoval o odmietnutí
oneskorene podaného odvolania, táto skutočnosť sa dotýkala len predmetného konania, a nie
v tomto smere konania o povolení reštrukturalizácie podľa osobitného zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, ktorý má svoje špecifické ustanovenia i procesného charakteru.
Dôvodnou je však dovolateľova námietka, že konanie odvolacieho súdu je zaťažené
vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Žalovaný v dovolaní namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá
možnosť pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p., je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti odvolateľa pred súdom
konať ide tiež vtedy, keď odvolací súd odmietne jeho odvolanie, i keď neboli dané procesné
predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994).
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania
žalovaného odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho možnosť
pred súdom konať.
Dovolateľ preukázal, že v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa, došlo k právnym
následkom, ktoré predpokladá znenie § 118 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t.j.
na základe uznesenia súdu, ktorý reštrukturalizáciu ( v danom prípade žalovaného) povolil,
došlo zo zákona k prerušeniu všetkých konaní o pohľadávkach. Nesporne teda i o nároku,
ktorý uplatnil proti žalovanému žalobcu titulom mzdových nárokov. Ďalším právnym
následkom bolo, že prestali plynúť lehoty a to v danom prípade i lehota na podanie odvolania.
Keďže v danej veci došlo jednoznačne k prerušeniu plynutia lehôt, nesprávne odvolací
súd vychádzal z toho, že odvolanie bolo podané oneskorene. Postup odvolacieho súdu
nezodpovedal zákonu a viedol k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom (§ 237 písm.
f/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. februára 2015
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová