UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému Q. F. bývajúcemu v A., o zaplatenie 331,94 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 6 C 68/2013, o dovolaní občianskeho združenia HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom v Partizánskom, Lúčna 2123/1, IČO: 42 305 675 zastúpeného advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska 25, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2013 sp.zn. 14 Co 965/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Brezno uznesením zo 7. októbra 2013 č.k. 6 C 68/2013-34 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO: 42 305 675, so sídlom Zvolen, J. Bánika 2009/2, do konania na strane žalovaného. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 93 ods. 1 až 3 O.s.p. Uviedol, že HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie doručilo okresnému súdu 4. apríla 2013 podanie o vstupe občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľských práv žalovaného v konaní pred súdom. Žalobca so vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nesúhlasil, keď vzniesol námietku voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Namietal splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania, pretože sa v danej veci nejednalo o ochranu práv spotrebiteľa. Zároveň namietal absenciu súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Súd vyzval žalovaného, aby uviedol, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho stranu. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. Skonštatoval, že bez súhlasu žalovaného ako hlavného účastníka konania, na ktorého strane má v konaní vedľajší účastník vystupovať, nie sú splnené predpoklady jeho účasti. Námietke žalobcu vyhovel a vstupvedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného nepripustil.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie občianskeho združenia HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie uznesením zo 17. decembra 2013 sp.zn. 14 Co 965/2013 uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. sa môže ako vedľajší účastník popri žalobcovi alebo žalovanému zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Takýmto predpisom je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zákon ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2013, sp.zn. 3 Cdo 188/2012, podľa ktorého je nosnou ideou, že vedľajší účastník právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať a hlavný účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas. Nevyslovenie súhlasu sa rovná neudelenie súhlasu. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd vyzval žalovaného, aby súdu v lehote 7 dní oznámil, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane s tým, že ak sa v stanovenej lehote ku vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadrí, súd nebude predpokladať jeho súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka. Uviedol, že nevyslovenie súhlasu sa rovná jeho neudeleniu. Pokiaľ súd prvého stupňa vyvodil, že súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane nie je daný a tým nie sú splnené predpoklady jeho účasti v konaní a v dôsledku toho vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil, rozhodol správne. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadlo dovolaním občianske združenie HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie (ďalej aj „dovolateľ“), v ktorom žiadalo zrušiť rozhodnutia odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdom na ďalšie konanie. V dovolaní dovolateľ namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, Odvolací súd sa zároveň žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami občianskeho združenia, ako aj sa nevysporiadal s vlastnou judikatúrou prijatou v obdobných veciach. Poukázal na to, že odvolací súd neodstránil pochybenia, ktoré nastali v konaní pred súdom prvého stupňa, keď námietky žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka, tomuto doručené neboli, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, keď nesprávne vykladali ustanovenie § 93 O.s.p., pretože zákon nevyžaduje súhlas spotrebiteľa ako procesnú podmienku účasti vedľajšieho účastníctva v konaní. V dôsledku nesprávneho výkladu uvedeného zákonného ustanovenia mu mali byť odňaté procesné práva zúčastniť sa na konaní a realizovať procesné práva. Považoval za nesprávny právny záver odvolacieho súdu o tom, že ak hlavný účastník sa na základe výzvy okresného súdu nevyjadrí ku vstupu vedľajšieho účastníka, bude sa mať za to, že ide o jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Žalobca podal k dovolaniu písomné vyjadrenie. Dovolanie považoval za nedôvodné a navrhoval ho zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)], skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania dovolateľa by v preskúmavanej veci prichádzalo do úvahy len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnymporiadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho skutkovým či právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Dovolanie totiž nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 237 O.s.p., § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych vád (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Súčasne právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Dovolateľ v podanom dovolaní namieta odňatie mu možnosti konať pred súdom spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, čo súčasne zakladá porušenie jeho práva na súdnu ochranu.
K námietke dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, dovolací súd uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď najmä aktuálne rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).
Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Takáto vada konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Najvyšší súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety - kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, obsahujú vysvetlenie dôvodov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia.
K námietke dovolateľa, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, dovolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03). Právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2005 sp.zn. II. ÚS 78/05). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného odsekom 2, podľaktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Dovolateľ v podanom dovolaní zároveň namieta odňatie mu možnosti konať pred súdom, pretože odvolací súd neodstránil vady, ktoré nastali v konaní pred súdom prvého stupňa, keď mu súdy nedoručili námietky žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka, s ktorej obsahom doposiaľ nebol oboznámený, a teda sa k nej nemohol vyjadriť.
Dovolací súd k námietke dovolateľa uvádza, že obsah námietky žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania bol poňatý do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré bolo vedľajšiemu účastníkovi doručené, a s ktorého obsahom sa mal možnosť oboznámiť. Dovolateľ uplatnil svoj vplyv na konanie podaním odvolania, v ktorom uplatnil možnosť vyjadriť sa k otázke jeho prípustnosti v konaní, ku skutkovej aj právnej stránke veci. Postup súdu prvého stupňa dovolateľ v podanom odvolaní výslovne nenamietal. Tvrdenie dovolateľa o odňatí možnosti pred súdom konať nemá tak žiadne opodstatnenie (Porovnaj aj R 39/1993).
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je najvyšším súdom považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); zároveň je zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (viď napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti občianskemu združeniu, ktoré úspech nemalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.