5 Cdo 315/2009

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o plnoleté deti P., narodeného X., bývajúceho v H. a L., narodeného X., bývajúceho v D., deti rodičov T., bývajúcej vo V. a P., bývajúceho v H., toho času v S., o určenie výživného, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3 P 17/2008, o dovolaní otca detí proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. mája 2009, sp. zn. 9 CoP 19/2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. mája 2009, sp. zn. 9 CoP 19/2009 z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica rozsudkom z 28. augusta 2008, č.k. 3 P 17/2008-329 určil otcovi detí výživné pre maloletého P., narodeného X., s účinnosťou od 15. januára 2004 v sume 500,- Sk mesačne, ktoré výživné je otec detí povinný platiť D. vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, a s účinnosťou od 18. februára 2004 do 30. marca 2005 je otec detí povinný platiť výživné na maloletého P. v sume 500,- Sk mesačne R., vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica zo 17. apríla 2002, č.k.3 C 286/2000-53 v časti týkajúcej sa určenia miesta platenia výživného a výšky výživného určeného pre maloletého P.. Zároveň určil otcovi detí platiť výživné na maloletého P. s účinnosťou od 1. apríla 2005 do 30. júna 2005 v sume 624,- Sk mesačne s účinnosťou od   1. júla 2005 v sume 645,- Sk mesačne R., vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica zo 17. apríla 2002, č.k. 3 C 286/2000-53 v časti týkajúcej sa určenia miesta platenia výživného a výšky výživného určeného pre maloletého P., určil nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 15. januára 2004 do 17. februára 2004 v sume 554,10 Sk, ktoré je otec detí povinný zaplatiť D. do 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej určil otcovi detí povinnosť platiť výživné na maloletého L., narodeného X., s účinnosťou od 1. októbra 2003 v sume 400,- Sk mesačne D., vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, a s účinnosťou od 4. októbra 2004 výživné v sume 400,- Sk mesačne, s účinnosťou od 1. apríla 2005 v sume 624,- Sk mesačne do 30. júna 2005, s účinnosťou od 1. júla 2005 v sume 645,- Sk mesačne do 30. júna 2006, a s účinnosťou od 1. júla 2006 v sume 681,- Sk mesačne, ktoré je otec detí povinný platiť D. vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica zo 17. apríla 2002, č.k. 3 C 286/2000-53 v časti týkajúcej sa určenia miesta platenia výživného a výšky výživného určeného pre maloletého L., určil otcovi detí nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1. októbra 2003 do 3. októbra 2004 v sume 2 438,70 Sk, ktoré je otec detí povinný zaplatiť D. do 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej určil otcovi detí výživné pre plnoletého L. s účinnosťou od 8. októbra 2006 do 30. júna 2007 v sume 681,- Sk mesačne, s účinnosťou od 1. júla 2007 v sume 702,- Sk mesačne, ktoré je otec detí povinný platiť D., vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Súd určil otcovi detí nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého L. za čas od 4. októbra 2004 do 7. októbra 2006 v sume 14 169,30 Sk, ktoré súd povolil otcovi detí splácať po 1 000,- Sk mesačne spolu s bežným výživným D., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež mu určil nedoplatok na plnoletého L. na zročnom výživnom za čas od 8. októbra 2006 do 23. júna 2008 v sume 14 236,20 Sk, ktoré je otec detí povinný zaplatiť D., do 60 kalendárnych dní počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Krajský súd v Trnave na odvolanie otca detí rozsudkom zo 14. mája 2009, sp. zn.   9 CoP 19/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vec po právnej stránke správne posúdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec detí. Nesúhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu a mal za to, že súdy pri rozhodovaní neprihliadli na jeho nepriaznivú finančnú situáciu a čiastočnú invaliditu. Namietal tiež, že na odvolacom pojednávaní neboli prítomní jeho synovia, hoci súd mal povinnosť s nimi konať.  

Okresný súd Skalica uznesením zo 6. júla 2009, č.k. 3 P 17/2008-405 vyzval dovolateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje dovolanie, okrem iných náležitostí dovolania, aj o plnú moc udelenú advokátovi pre dovolacie konanie. Na uvedenú výzvu reagoval dovolateľ listom doručeným súdu 31. júla 2009 (č.l. 410 spisu), v ktorom poukazoval na zrozumiteľnosť ním podaného dovolania.

Okresný súd Skalica, po tom, ako mu bola vec vrátená dovolacím súdom, uznesením zo 7. októbra 2009, č.k. 3 P 17/2008-415 opätovne vyzval dovolateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje dovolanie okrem iných náležitostí dovolania,   aj o plnú moc udelenú advokátovi pre dovolacie konanie. Dovolateľa zároveň poučil   o možnosti účastníka konania požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, vyplývajúcej z ustanovenia § 30 O.s.p.

Uvedenú výzvu dovolateľ prevzal 12. októbra 2009 (č.l. 417 spisu), avšak do rozhodnutia dovolacieho súdu nepredložil plnú moc na zastupovanie advokátom v dovolacom konaní a ani nepožiadal o jeho ustanovenie súdom v zmysle § 30 O.s.p. V prípise   z 21. októbra 2009 (č.l. 418 spisu) uviedol, že si nemieni hľadať advokáta z finančných dôvodov.

V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený profesijným advokátom.

Napriek tomu, že otec detí, ktorý nemá právnické vzdelanie, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, a že ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania, nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho kvalifikovaného zástupcu a ani nepožiadal o jeho ustanovenie súdom (§ 30 O.s.p.).

So zreteľom na nerešpektovanie výzvy musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť (§ 243c O.s.p.) na ustanovenie § 104 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie sa zastaví. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd konanie o dovolaní otca detí zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010  

  JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková