5 Cdo 287/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. S., bývajúceho v S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou I. S., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike – zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Pribinova 2, o zaplatenie 901,58 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I

pod sp.zn. 14 C 153/2008, na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 22. septembra 2011, sp.zn. 3 Co 284/2011 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

70,90 € do rúk jeho zástupcu JUDr. I. S., Advokátska kancelária I. S., s.r.o., so sídlom v B.,

do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. marca 2011, č.k. 14 C 153/2008-102 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 901,58 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 27. augusta

2008 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia 233,02 € na účet právneho zástupcu

žalobcu. V odôvodnení uviedol, že zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom sa žalobca

domáhal titulom náhrady škody. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že

vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky ČVS: UIS-20/IOV-V-2006 zo 16. marca 2006 bolo voči žalobcovi vznesené

obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona platného

do 31. decembra 2005. Prokurátor Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov uznesením sp.zn.

OPv 19/2006 z 10. apríla 2006 zamietol sťažnosť žalobcu ako obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia. Prokurátor Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov uznesením sp.zn.

OPv 19/2006 z 31. októbra 2006 zastavil trestné stíhanie, nakoľko sa žalobca nedopustil

trestného činu. Uplatnená náhrada škody predstavovala dohodnutú odmenu advokáta

za poskytnuté právne služby vo výške 10 000,- Sk a odmenu znalca Ing. G. B. vo výške 17

161,- Sk za vypracovaný znalecký posudok v súvislosti s trestným stíhaním. Uviedol, že

rozhodnutie o zastavení trestného stíhania má pri splnení ďalších predpokladov

za následok nárok na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

Konštatoval, že žalobca má právo na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia

o vznesení obvinenia aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 1 Cdo 53/1993 z 26. októbra 1993. Nezákonným rozhodnutím zo 16. marca 2006 tak

žalobcovi vznikla škoda predstavujúca náklady na vypracovanie znaleckého posudku

a na trovy obhajoby, ktoré boli zmluvne dohodnuté vo výške nižšej, ako v zmysle vyhl.

č. 655/2004 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. septembra 2011, sp.zn.

3 Co 284/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 58,86 € k rukám jeho právneho

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 M Cdo 15/2009 z 18. augusta

2010 (R 57/2010), v ktorom sú zodpovedané odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa

základu uplatneného nároku v predmetnej veci. Uviedol aj dôvody, pre ktoré považoval

rozhodnutie odvolacieho súdu za dostatočne odôvodnené a vysporiadal sa aj s námietkou

nedostatku právomoci súdu rozhodovať v predmetnej veci. S poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol

s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním. Dovolanie odôvodnila

predovšetkým tým, že konanie súdov má vadu podľa § 237 písm. a/ O.s.p. a nesprávnym

právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. Podľa žalovanej vada konania

podľa § 237 písm. a/ O.s.p spočíva v tom, že súdy nerozhodovali o zákonnosti, či

nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, pričom jednou z podmienok priznania náhrady

škody je existencia nezákonného rozhodnutia. Vyslovila názor, že právo na náhradu škody je

možné uplatniť až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie (v danom prípade rozhodnutie

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia), zrušil alebo zmenil pre jeho nezákonnosť príslušný orgán, v predmetnej veci dozorujúci prokurátor, ktorý vykonával nad prípravným konaním

dozor. Uviedla, že rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia

odvolací, nadriadený orgán, potvrdil zákonnosť vydaného rozhodnutia a toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť. Zdôraznila, že oprávnenosť trestného stíhania nemožno dávať

do pomeru s konečným výsledkom trestného konania, ale len s podmienkami pre trestné

stíhanie stanovenými zákonmi. Dodala aj, že sa nepovažuje za orgán, ktorý by mal byť

procesne spôsobilým orgánom konať za Slovenskú republiku, nakoľko nadriadeným

orgánom, ktorý potvrdzoval zákonnosť uvedeného rozhodnutia, je iný orgán. V tejto

súvislosti namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci. Navrhla, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu z dôvodu, že nie sú naplnené dovolacie

dôvody dané ustanovením § 237 písm. f) O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p., navrhol

dovolanie žalovanej zamietnuť a zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov dovolacieho

konania.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

  V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

  V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdené. Odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je proti nemu prípustné. Dovolací

súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by

boli súdy nižších stupňov viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne

prípustné.

Za tohto stavu bolo by dovolanie žalovanej prípustné len vtedy, ak by konanie,

z ktorého pochádza napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, bolo postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p., a to

bez ohľadu na to, či dovolateľ takú vadu namieta. Dovolací súd sa preto neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

  Podľa žalovanej došlo v konaní pred súdmi nižších stupňov k vade v zmysle § 237

písm. a/ O.s.p., t.j. k vade, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

  Právomocou súdu sa rozumie vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú

a rozhodujú; je procesnou podmienkou konania, ktorej nedostatok nemožno odstrániť.

Právomoc súdu upravuje § 7 a § 8 O.s.p. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.) je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal

rozhodnúť iný orgán. Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku

konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí

konanie zastaviť a vec prípadne postúpiť inému orgánu.

Žalovaná ale nedostatok právomoci súdu nevyvodzuje z toho, že by súd rozhodol

vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán, ale z tvrdenia, že súdy nerozhodovali

o (ne)zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia. Uviedla, že rozhodnutím o zamietnutí

sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia odvolací, nadriadený orgán, potvrdil

zákonnosť vydaného rozhodnutia a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Preskúmavanie a rozhodovanie o (ne)zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia ale

v žiadnom prípade nemá za následok zánik právomoci súdov v občianskom súdnom konaní.

K tejto námietke dovolací súd iba stručne poznamenáva, že predmetom preskúmavaného

konania bol nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Rozhodovanie v tejto veci nepochybne patrí do právomoci súdu.

Žalovaná v dovolaní uvádza aj to, že dovolanie podáva aj z dôvodu, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2

písm. c) O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. dovolanie žalovanej proti rozsudku

odvolacieho súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný   prostriedok odmietnuť podľa

§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd

Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalovaná úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1

O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva

v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú poskytol žalobcovi vypracovaním

vyjadrenia z 20. februára 2012 k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1

písm. a) vyhlášky vo výške 51,45 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 € )] po pripočítaní DPH v sume 11,82 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje spolu predstavuje spolu 70,90 €.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová