5 Cdo 287/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. D. B., proti odporcom 1/ JUDr. J. L., 2/ JUDr. Ľ. G., 3/ JUDr. L. O., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 15 C 139/2009, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2010, sp.zn. 3 Co 90/2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2010, sp.zn. 3 Co 90/2010 z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 15. apríla 2010, č.k. 15 C 139/2009-28 konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov zastavil.  

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením z 31. mája 2010, sp.zn. 3 Co 90/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že prvostupňový súd postupoval správne, keď navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a konanie po márnom uplynutí lehoty 10 dní pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom poukázal na svoj nárok na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a na nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktoré oslobodenie zároveň požiadal.

Okresný súd Bratislava II, uznesením zo 6. septembra 2010, č. k. 15 C 139/2009-40 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní doplnil svoje neúplné dovolanie o chýbajúce náležitosti. Zároveň ho poučil o zákonnej požiadavke povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní, ako aj o možnosti účastníka konania požiadať súd o ustanovenie zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, vyplývajúcej z ustanovenia § 30 O.s.p.

Uvedenú výzvu navrhovateľ prevzal 30. septembra 2010 (č.l. 40 spisu), avšak do rozhodnutia dovolacieho súdu vytýkaný nedostatok svojho dovolania neodstránil.

V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený profesijným advokátom.

Napriek tomu, že navrhovateľ nemá právnické vzdelanie vyžadované na zastupovanie v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania, nepoveril v   súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho kvalifikovaného zástupcu.

So zreteľom na nerešpektovanie výzvy okresného súdu uvedenej v jeho uznesení   zo 6. septembra 2010 v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom   na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí dovolania, konanie o dovolaní navrhovateľa zastaviť.

Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd dovolacie konanie zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2011

  JUDr. Vladimír Magura v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová