5 Cdo 287/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. M. S., bývajúceho   v C., zastúpeného advokátskou spoločnosťou V., s.r.o., so sídlom v T., proti žalovaným 1/ N.S.P.S., a.s., so sídlom v S.,

2/ MUDr. R. K., bývajúcemu v S., o ochranu osobnosti a náhradu škody spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn.  

3 C 26/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. mája 2009,

sp.zn. 10 Co 128/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením zo 17. októbra 2008, č.k. 3 C 26/2008-185 zastavil

konanie proti žalovanému 2/ MUDr. R. K. a to v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného 2/

ospravedlniť sa písomne žalobcovi. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca vzal návrh zo dňa 17. októbra 2008

proti žalovanému 2/ MUDr. R. K. v časti, ktorá sa týkala jeho povinnosti sa ospravedlniť

žalobcovi späť a preto s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 až 3 konanie zastavil.  

O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Krajský súd v Trnave odvolanie žalobcu uznesením z 29. mája 2009 sp.zn.

10 Co 128/2009 odmietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 201 prvá veta O.s.p. v spojení s § 207 ods. 1

O.s.p. a § 218   ods. 1 písm. c/ O.s.p. Mal za to, že odvolanie bolo podané niekým, kto naň nie je oprávnený, z dôvodu, že žalobca sa po vyhlásení rozhodnutia práva na odvolanie účinne

vzdal. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p.

v spojitosti s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil tým, že krajský súd odmietnutím odvolania mu odňal možnosť konať

pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), predtým,

než by sa napadnutým uznesením krajského súdu zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti,

skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.

Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia  

§ 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca  

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť (§ 240 ods. 2 O.s.p.). Lehota je

však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 49 ods. 1 O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho

poplatku sa doručuje iba zástupcovi.

Ako vyplýva z doručeniek založených v spise (č.l. 221), uznesenie Krajského súdu  

v Trnave z 29. mája 2009, sp.zn. 10 Co 128/2009 bolo doručované tak právnemu zástupcovi

žalobcu, ktoré mu bolo doručené 21. júla 2009 ako aj žalobcovi, ktoré osobne prevzal na

pošte dňa 7. augusta 2009.  

Podľa § 31 ods. 1 O.s.p., ustanovený zástupca má rovnaké procesné postavenie ako

zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité

úkony.

Z uznesenia Okresného súdu v Senici č.k. SI - 4 C 208/1997-93 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave č.k. 11 Co 187/2007 a z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 3 C 26/2008-125 vyplýva, že žalobcovi bol ustanovený zástupca pre celé konanie. Z vyššie

citovaného ustanovenia § 49 ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť súdom doručovať písomnosti

tak účastníkovi konania ako aj zástupcovi len v prípade, ak má účastník konania niečo osobne

v konaní vykonať. Nakoľko napadnutým rozhodnutím odvolacieho nebola uložená žalobcovi

povinnosť niečo osobne vykonať a žalobcovi bol ustanovený zástupca pre celé konanie

nebolo potrebné, aby súd prvého stupňa doručoval napadnuté uznesenie odvolacieho súdu aj

žalobcovi. Účinky doručenia nastali už doručením uznesenia právnemu zástupcovi žalobcu

bez ohľadu na skutočnosť, či a kedy sám žalobca uznesenie odvolacieho súdu prevzal.

Doručenie uznesenia odvolacieho súdu žalobcovi nemalo vplyv na plynutie lehoty na podanie

dovolania. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22. júla 2009.

Jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) preto

začala v danom prípade plynúť dňa 22. júla 2009 (streda), kedy predmetné rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a uplynula 22. augusta 2009 (sobota), teda posledným dňom na

podanie dovolania bol deň 24. augusta 2009 (pondelok).

Zo spisu vyplýva, že žalobca podal dovolanie osobne na Krajskom súde v Trnave

až 25. augusta 2009, teda oneskorene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie

žalobcu podľa ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

  JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová