5 Cdo 284/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J.S.S., zastúpeného JUDr. V. S., advokátkou v P., proti žalovanej M. V., o zaplatenie 431,49 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 20 C 235/2006, o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. januára 2010, sp.zn. 3 Co 145/2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20. januára

2010, sp.zn. 3 Co 145/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 26. júna 2008, č.k. 20 C 235/2006-128 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 4 135 Sk

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % od 1. júna 2006 do zaplatenia, sumu 8 234 Sk

s úrokmi z omeškania vo výške 10 % od 1. mája 2007 do zaplatenia a sumu 3 742 Sk

s úrokmi z omeškania vo výške 10 % od 14. júna 2008 do zaplatenia a trovy konania titulom

nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu. Účastníkom

náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď

nepreukázal svoje tvrdenia a nepredložil súdu listiny preukazujúce, že sa uskutočnilo

zhromaždenie J.S., ktoré by zákonom ustanoveným spôsobom rozhodlo o zvýšení platieb do

fondu prevádzky, údržby a opráv a úhradu za plnenia. Tvrdenie žalovanej, že uhrádza platby

vo výške, ktorá bola určená podľa dokazovania vykonaného súdom oprávneným orgánom

a spôsobom ustanoveným zákonom, žalobca nespochybnil. Nárok žalobcu na zaplatenie

žalovanej sumy titulom nedoplatkov žalovanej na predmetných platbách preto súd považoval

za neodôvodnený a z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 20. januára 2010, sp.zn.  

3 Co 145/2008 pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie

zastavil. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Späťvzatie žaloby J. R. považoval za

vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových

priestorov J. a keďže proti tomuto prejavu žalovaná nemala námietky, odvolací súd v zmysle

§ 208 O.s.p rozhodol o pripustení späťzvatia žaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie v mene žalobcu

JUDr. V. S., advokátka, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. Prípustnosť

dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. b/, c/, f/

O.s.p. S rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasila. Namietala, že J. R. nemohol byť

štatutárnym zástupcom spoločenstva z dôvodu, že nemal žiadne právomoci a nezastupoval

spoločenstvo, ako aj z dôvodu, že spoločenstvo je v likvidácii. Uviedla, že Spoločenstvo J.S.

vstúpilo dňa 13. októbra 2008

do likvidácie a ako likvidátor bola zapísaná Ing. J. H.H.. V súvislosti s tým poukázala na list z 10. septembra 2009 Obvodného úradu P., odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý mal

k dispozícii aj odvolací súd, z ktorého okrem iného vyplýva, že vzdanie sa funkcie

likvidátora, ktoré bolo oznámené likvidátorkou Obvodnému úradu P., nezakladalo a ani

nezakladá dôvod na konanie správneho orgánu, pretože nebolo oznámené zo strany

povinného subjektu, ktorým je J.S. - v likvidácii. Riešenie problematiky vzdania sa funkcie

likvidátora a ustanovenie nového likvidátora spadalo plne do kompetencie J.S. - v likvidácii.

Odo dňa vykonania zápisu v registri o zrušení spoločenstva a jeho vstupe do likvidácie

neexistuje subjekt s názvom J.S., v mene ktorého by bol oprávnený konať predseda. V danom

prípade nebolo možné existujúci právny stav riešiť na základe rozhodnutia rady, t.j. orgánu,

ktorý po vstupe do likvidácie neexistuje a naviac by jeho rozhodnutie malo nahrádzať

rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberala skutkový a právny stav veci.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu mala za to, že JUDr. S. nemá oprávnenie konať

v mene žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo

pripustené späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a konanie zastavené), je

zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239

nepripúšťa.

  S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

  So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadami v zmysle § 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p.

  Dovolací súd nezistil podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. b/ O.s.p.

(nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalobcu), na ktoré poukazoval

dovolateľ. Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho

konania, je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie

spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva

účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky

súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach

majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva

a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu.

Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo je právnická osoba

založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo vzniká dňom

zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa

sídla spoločenstva. Z rozhodnutia Krajského úradu v P., odbor všeobecnej vnútornej správy

a živnostenského podnikania zo dňa 4. mája 2004 č. 2004/05688/001/KI vyplýva, že ako

príslušný orgán dňom 4. mája 2004, pod číslom OVVS a ŽP-26/2004 zapísal do registra

združení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstvo vlastníkov

bytov a nebytových priestorov s názvom J.S., so sídlom v P.. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 7. mája 2004. Z uvedeného je zrejmé, že S. je podľa § 7

ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov právnickou osobou, čo znamená že má právnu spôsobilosť podľa § 18 ods. 1

Občianskeho zákonníka, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstraniteľná podmienka konania,

na ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu konania, a má za následok zastavenie konania.

Okolnosť, kto má v mene žalobcu vystupovať, nie je pre posúdenie aktívnej legitimácie

žalobcu určujúca.

K ďalšiemu žalobcom namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. c/ O,s.p.,

ktorý mal byť naplnený tým, že žalobu v priebehu odvolacieho konania zobrala späť osoba,

ktorá nebola oprávnená konať za žalobcu ako štatutárny orgán, dovolací súd poukazuje na to,

že každý môže pred súdom ako účastník konania samostatne konať v tom rozsahu, v akom má

spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby

a štát majú procesnú spôsobilosť v neobmedzenom rozsahu, a preto na ich strane nemôže

vzniknúť dovolací dôvod podľa § 237 písm. c/ O.s.p. Tento dovolací dôvod sa môže

vyskytnúť len u fyzickej osoby, resp. u jej zákonného zástupcu.

Dovolateľ ďalej namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu v podstate vyčítal nesprávny procesný

postup, keď pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie

zastavil, pričom späťvzatie žaloby J. R. považoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho

orgánu S.J. napriek tomu, že spoločenstvo dňom 13. októbra 2008 vstúpilo do likvidácie. Odo

dňa vykonania zápisu o zrušení spoločenstva a jeho vstupe do likvidácie neexistovalo S.S.J.,

v mene ktorého by bol oprávnený konať predseda a nie je možné, aby vo veciach spoločenstva rozhodovala rada, t.j. orgán, ktorý po vstupe do likvidácie neexistuje a naviac by

jeho rozhodnutie malo nahrádzať rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov.  

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

  Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne

konanie (späťvzatie návrhu, späťvzatie odvolania) je možné považovať za súčasť základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 30/97).

  Súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nielen

oprávnenie domáhať sa zákonom stanoveným postupom ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale aj rozhodovať o tom, že tento spôsob ochrany svojho práva účastník

súdneho konania už naďalej nepovažuje za vhodný.

  Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal

z toho, že žalobca nie je v likvidácii. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené

podmienky § 7d ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, nakoľko ku dňu zrušenia spoločenstva nebola uzavretá zmluva o výkone správy.

Žalobca nepreukázal existenciu takejto zmluvy, ani rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v zmysle § 7c ods. 9 písm. j/ citovaného zákona. Konštatoval,

že J. R. bol platne poverený vedením J.S., čo vyplynulo zo zápisnice zo zhromaždenia

spoločenstva z 24. januára 2009, ako aj z rozhodnutia Rady vlastníkov J.S. z 24. januára 2009

a z týchto dôvodov odvolací súd považoval späťvzatie žaloby J. R. za vyjadrenie prejavu vôle

štatutárneho orgánu J.S..

V prejednávanej veci je otázkou hmotnoprávneho posúdenia, či J. R., poverený

vedením J.S., ktorý zobral predmetnú žalobu voči žalovanej späť, bol osobou oprávnenou na

konanie za žalobcu.

  Podľa § 7 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov do registra sa zapisuje zmena alebo zánik zapisovaných

skutočností. Podľa odseku 9 písm. a/ tohto ustanovenia v registri sa ďalej vyznačí vstup

spoločenstva do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu likvidátora.

Podľa odseku 10 tohto ustanovenia náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému

odo dňa vykonania zápisu do registra.

Podľa § 7d ods. 1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným

v rozhodnutí zhromaždenia spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté. Podľa

ods. 4 tohto ustanovenia spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho zániku

predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Podľa odseku 6 veta štvrtá tohto

ustanovenia na zrušenie spoločenstva s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik sa použijú

primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia

štatutárneho orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol

ustanovený správca na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len

v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu

na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený alebo ak sa skončila jeho funkcia

a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu spoločnosti až do ustanovenia

likvidátora jej štatutárny orgán (§ 68 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka

v znení neskorších predpisov „ ďalej len Obchodný zákonník“).

Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu

konať v mene spoločnosti podľa § 72 (§ 70 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka).

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.

Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia,

zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene

a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením

nevybavených obchodov (§ 72 ods. 1 Obchodného zákonníka).  

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že o zrušení J.S. bolo rozhodnuté na

zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 22. mája 2008 dvojtretinovou

väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Za likvidátora bola schválená Ing. J. H.H..

Na základe uvedených skutočností bolo spoločenstvo zapísané v registri združení

spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom na Obvodnom úrade P.ako

„ J.S. - v likvidácii“ dňom 13. októbra 2008, vrátane likvidátorky Ing. J. H.. Rozhodnutie

zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zrušení spoločenstva a schválení

likvidátora nebolo v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníkmi bytov alebo

nebytových priestorov napadnuté na súde. Podľa výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov

bytov a nebytových priestorov vedených na Obvodnom úrade P., odbor všeobecnej vnútornej

správy v dobe od 21. júna 2005 do 26. januára 2007 ako predseda spoločenstva bol zapísaný

Ing. A. T. a od 26. januára 2007 do 13. októbra 2008 I. S. (v roku 2007 sa vzdal funkcie

predsedu). Z obsahu pripojeného spisu Obvodného úradu P. č.j. 2004/05688, reg. č. 26/2004

ďalej vyplýva, že listom z 11. júna 2009 likvidátorka Ing. J. H. oznámila Obvodnému úradu

P. vzdanie sa funkcie likvidátora J.S..

  Z registra združení spoločenstiev a vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva,

že ku dňu 16. apríla 2009, kedy došlo k späťvzatiu žaloby u odvolacieho súdu, bolo

spoločenstvo žalobcu v likvidácii, a že likvidátorom bola Ing. J. H. – H., osoba určená na

základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Predseda ako

štatutárny orgán spoločenstva sa vzdal funkcie a nový predseda zvolený nebol. Vstupom

spoločenstva do likvidácie prešla na likvidátorku jej menovaním v rámci ustanovenia § 72

ods. 1 Obchodného zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu konať menom spoločenstva (§

70 ods. 3 Obchodného zákonníka).

  V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že štatutárny orgán spoločnosti stráca

pri likvidácii svoje konateľské oprávnenie, ktoré prechádza na likvidátora. V prípade

odvolania likvidátora alebo v prípade iného dôvodu zániku jeho funkcie, ožíva konateľské

oprávnenie štatutárneho orgánu v súlade s § 68 ods. 5 Obchodného zákonníka. Štatutárny

orgán alebo iné orgány spoločnosti teda zápisom likvidátora do obchodného registra

nezanikajú, avšak konateľské oprávnenie štatutárneho orgánu prechádza na likvidátora.

Pokiaľ ide o fungovanie všetkých orgánov spoločnosti, je nutne dotknuté obmedzením

právnej subjektivity spoločnosti, nie je však úplne vylúčené. Naopak, výsledok likvidácie

musí byť schválený podľa § 75 Obchodného zákonníka práve orgánmi spoločnosti.

  Za právnickú osobu pred súdom konajú zásadne osoby uvedené v ustanovení § 21

ods. 1 O.s.p. Miesto osôb uvedených v ustanovení § 21 ods. 1 O.s.p. konajú podľa

ustanovenia § 21 ods. 2 O.s.p. za právnickú osobu tie fyzické osoby, o ktorých to ustanovuje

tento zákon alebo osobitný zákon. Jedným z prípadov, keď osobitný zákon zakladá

oprávnenie konať za právnickú osobu, je vstup právnickej osoby do likvidácie, kedy

prechádza na likvidátora jeho menovaním v rámci ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného

zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu konať menom spoločnosti (§ 70 ods. 3 Obchodného

zákonníka). Likvidátor má postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti, avšak jeho konateľské

oprávnenie je obmedzené len na úkony smerujúce k likvidácii a pri výkone tejto pôsobnosti je

okrem iného oprávnený zastupovať spoločnosť pred súdom. Likvidátor je preto v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnený konať

za právnickú osobu. Na základe tohto oprávnenia je nepochybne v kompetencii likvidátora

konať pred súdom v konaní o zaplatenie nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované

v súvislosti s užívaním bytu.

  Dovolací súd poznamenáva, že vzdanie sa funkcie likvidátora, ktoré bolo oznámené

likvidátorkou registrovému orgánu, nezakladalo dôvod na konanie správneho orgánu. Na to,

aby vzdanie sa funkcie likvidátora bolo účinné, bolo potrebné vyhotoviť listinu o vzdaní sa

funkcie v písomnej forme a doručiť ju spoločenstvu. V prípade splnenia týchto podmienok,

vzdanie sa funkcie zo strany odstupujúceho likvidátora je účinné odo dňa jeho doručenia

spoločenstvu. V danom prípade o zmene existujúceho právneho stavu mohlo rozhodnúť iba

zhromaždenie, ktoré tvorili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

  Zastúpenie na základe plnomocenstva je upravené v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne

alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

  Pre platnosť dohody o plnomocenstve (dohody o právnej pomoci) medzi účastníkom

a ním zvoleným zástupcom zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Ustanovenie § 28

ods. 1 O.s.p. stanovuje, ako sa má plnomocenstvo súdu preukázať; musí sa tak stať listinou

obsahujúcou vyhlásenie účastníka, ktorým poveruje splnomocnenca svojím zastupovaním (písomným plnomocenstvom) alebo vyhlásením účastníka urobeným v tomto smere ústne

do zápisnice.

  Ak nebola procesná plná moc udelená osobami oprávnenými menom právnickej osoby

(spoločenstva) plnú moc udeliť, ide o nedostatok riadnej procesnej plnej moci, ktorý je

nedostatkom podmienky konania, ktorú možno odstrániť (§ 104 ods. 2 O.s.p.).

  V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že ku dňu 25. februára 2010, kedy

bolo podané predmetné dovolanie na súde prvého stupňa, bolo spoločenstvo žalobcu

v likvidácii a likvidátorom bola zapísaná Ing. J. H. – H., že pri podaní dovolania nebola

predložená procesná plná moc udelená žalobcom na zastupovanie

JUDr. V. S., advokátky pre dovolacie konanie a následne po výzve súdu bola predložená

procesná plná moc udelená M. M. (členkou Rady), teda osobou, ktorá nebola oprávnená

konať menom spoločenstva žalobcu. V priebehu dovolacieho konania uznesením Okresného

súdu Prešov z 10. decembra 2010, č.k. 2 CbR 31/2010-12 bol do funkcie likvidátora

spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB a NP J. - v likvidácii (žalobcu) vymenovaný JUDr. M. G., ktorý na výzvu dovolacieho súdu podaním z 20. februára 2012

oznámil, že sa stotožňuje s obsahom dovolania, podaným advokátkou JUDr. V. S..

Z uvedeného je treba dovodiť, že dodatočným stotožnením sa likvidátora spoločenstva

s dovolaním podaným advokátkou JUDr. V. S. bol uvedený nedostatok zhojený (oprávnenie

konať za právnickú osobu), a boli tak schválené aj tie úkony urobené v konaní zástupcom

účastníka (žalobcu),

ku ktorým došlo predtým (R 12/1985).

  Možno preto konštatovať, že odvolací súd nesprávne posúdil podmienky pre zastavenie

konania, keď späťvzatie návrhu neoprávnenou osobou považoval za vyjadrenie prejavu vôle

štatutárneho orgánu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov J.. Porušenie

povinnosti interpretovať zákonný predpis zo strany odvolacieho súdu v súlade s jeho

zmyslom a účelom je vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože sa účastníkovi

konania odníma právo na spravodlivý proces.

  Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.  

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu

uvedenými v dovolaní.

  Dovolací súd preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 243 b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2012  

  JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová