Najvyšší súd
5 Cdo 282/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. B. K., zastúpeného JUDr. S. J., proti žalovanému N., IČO X., zastúpenému JUDr. M. B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
21 C 104/07, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. mája 2010
sp. zn. 5 Co 34/2009, 5 Co 35/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume
74,61 € do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. M. B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 7. novembra 2008, č.k. 21 C 104/2007-112
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - Dohody
vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu R.
z 10. mája 2007 v časti 10 % podielu vlastníkov stavby domu na nezmluvnej dodávke tepla
a teplej úžitkovej vody za rok 2006. Konštatoval, že predpokladom úspešnosti žaloby je
správne označenie účastníkov konania tak, aby mali vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo
pasívnu. Dospel k záveru, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý
sa vôbec netýkal žalovaného, pretože tento ho vôbec neuzatváral. Uviedol, že predmetnú
Dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu R. z 10. mája 2007 uzatvárali
výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu
na R. a táto sa týkala výlučne ich práva hlasovania v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993
Zb. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného žalobu zamietol. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Okresný súd Bratislave III uznesením z 8. decembra 2008, č.k. 21 C 104/2007-123
nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v odvolacom konaní. Mal za to, že
majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. mája 2010, sp. zn. 5 Co 34/2009,
5 Co 35/2009 žalobcom odvolaniami napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval vecnú
správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Uviedol, že na určení
neplatnosti právneho úkonu Dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu R. z 10.
mája 2007 nie je na strane žalobcu naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm.
c) O.s.p. Mal za to, že namietaným obsahom uznesenia bolo len prenesené znenie v tom čase
platného ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky
č. 630/2005 Z.z., a preto aj keby takéto uznesenie (dohoda) boli eventuálne neplatné, použila
by sa v danom prípade pri rozpočte dodaného tepla na ohrev teplej vody a na vykurovanie
za obdobie roka 2006 úprava ustanovenia § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky. Na základe
uvedeného dospel k záveru, že ani prípadným vyhovením žalobe by na právnom postavení
žalobcu nedošlo k žiadnej zmene, a preto otázka pasívnej legitimácie žalovaného v konaní
stráca akýkoľvek význam. V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti
jeho dôvodov v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca jeho prípustnosť odôvodnil
ustanovením § 237 písm. f) O.s.p. Namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O.s.p)
K procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. došlo podľa žalobcu tým, že odvolací súd
vyslovil názor, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na potvrdení neplatnosti právneho
úkonu a že žalovaný nie je vecne legitimovaný, pričom vyslovil vlastné presvedčenie, že
odvolací súd mal potvrdiť neplatnosť právneho úkonu žaloby. Za tzv. inú vadu konania
dovolateľ označil „scestné“ závery súdov nižších stupňov vzťahujúce sa k ustanoveniu § 5
ods. 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. Namietal, že súdy nepreskúmali rozpor medzi ustanovením
vyhlášky č. 630/2005 Z.z. a zákonom č. 657/2004 Z.z., a preto nevyvodili objektívny záver. Žalobca taktiež namietal nesprávne právne závery súdov o neexistencii predpokladov
na oslobodenie od súdnych poplatkov v odvolacom konaní. Vo viacerých dodatkoch
k dovolaniu (27. júna 2010, 7. júla 2010, 6. septembra 2010, 16. septembra 2010 a 4. októbra
2010) žalobca ďalej bližšie rozvádzal uvedené dovolacie dôvody, najmä v nich zdôrazňoval
vlastné právne závery o existencii vecnej legitimácie žalovaného v konaní ako aj názor,
že nebolo jeho povinnosťou preukazovať naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žiadal,
aby dovolací súd „potvrdil dovolanie a vec vrátil na ďalšie pokračovanie“.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov nižších stupňov
považuje za vecne správne, že súdy správne zistili skutkový stav veci a správne ho posúdili.
Navrhol, aby dovolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zároveň žiadal priznať
náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
spočívajúca v tom, že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 237
písm. f) O.s.p.] tým, že 1/ „súd druhého stupňa vyslovil záver, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na potvrdení neplatnosti právneho úkonu“, 2/ odvolací súd „odvolanie žalobcu
nesprávne odmietol, ktorý nemohol pred súdom obhájiť neplatnosť právneho úkonu a dokázať
pasívnu legitimáciu žalovanému vo veci“ ako aj tým, že 3/ právny úkon uznesenia schôdze
z 10. mája 2007 je nezákonný, čo je dôvod na potvrdenie naliehavého právneho záujmu.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Ustanovenie § 237 písm. f) O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne
do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci
zaujatým v napadnutom rozhodnutí.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci
súdom sa vo všeobecnosti neodníma účastníkovi možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle citovaného ustanovenia. V danom prípade žalobca, ako vyplýva z obsahu dovolania,
uvedenými dovolacími dôvodmi namieta nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového
stavu, ktorého však prípadná nesprávnosť zakladá vadu podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.,
nie vadu podľa § 237 písm. f) O.s.p. Treba zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie je síce
relevantným dovolacím dôvodom (v tom zmysle, že ním možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie), samo osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania (nie je vadou konania
v zmysle § 237 O.s.p.). Uvedený záver možno taktiež aplikovať aj pre ďalší žalobcom
v dovolaní uvádzaný dovolací dôvod, a to, že v postupe súdov nižších stupňov došlo k tzv.
inej vade konania, za ktorú dovolateľ označil „scestné“ závery súdov nižších stupňov
vzťahujúce sa k ustanoveniu § 5 ods. 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. Aj v tejto dovolacej
námietke sa dovolateľ ohrádza proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím
súdom, ktoré, ako bolo vyššie uvedené, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ okrem toho tvrdí, že súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru
o nesplnení podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, dovolací súd aj v tomto
prípade poznamenáva, že rozhodnutím o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nebola
žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať. Aj pre tento prípad platí, že Občiansky súdny
poriadok dáva odňatie možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým
procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky
splnenia podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku). Pokiaľ by sa aj prípadne súdy pri
rozhodovaní (posudzovaní tejto otázky) dopustili omylu v aplikácii práva, mal by ich postup za následok (len) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov
dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú mu
poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm.
a) vyhlášky vo výške 55,49 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
vyhlášky (t.j. 7,21 € )] a po pripočítaní DPH v sume 11,91 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje spolu 74,61 €, ktorú sumu zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému k rukám jeho
právneho zástupcu do troch dní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. januára 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová