5 Cdo 281/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. A. J., zastúpenej JUDr. V. K., proti odporcovi Mgr. N. K., zastúpenému JUDr. M. K., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18 C 52/2008,
o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. februára 2010, sp.zn.
5 Co 245/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie odporcu o d m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania v sume
62,70 € k rukám JUDr. V. K., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. augusta 2009, č.k. 18 C 52/2008-74 zrušil
účastníkom konania právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v N., na ulici D., ktorý
pozostáva z 2 izieb, z kuchyne a príslušenstva. Za ďalšiu nájomníčku bytu určil
navrhovateľku. Odporcovi uložil povinnosť z predmetného bytu sa vysťahovať a byt vypratať
do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Navrhovateľke priznal náhradu trov konania
vo výške 100%. O zrušení práva spoločného nájmu bytu rozhodol podľa § 705 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o zrušení
práva spoločného nájmu bytu a navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala jeho zrušenia.
Pri rozhodovaní o tom, ktorý z účastníkov konania bude byt ďalej užívať, vychádzal
z ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka a do úvahy vzal mieru pričinenia sa
účastníkov o získanie bytu, stanovisko prenajímateľa, príčinu rozvratu manželstva, záujem
dieťaťa toho času plnoletého, pracovné zaradenie a sociálne pomery účastníkov konania, ako
i skutočnosť, že u osôb, ktoré zostanú v byte bývať, budú splnené predpoklady pre pokojné a usporiadané spolužitie. Súd pri rozhodovaní prihliadol najmä na záujem dieťaťa – syna
účastníkov konania, ktorý má odvodené právo bývania a v čase podania návrhu bol ešte
maloletý. O bytovej náhrade rozhodol v zmysle § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka tak, že
navrhovateľka je povinná zabezpečiť odporcovi náhradný byt, pretože neboli preukázané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by odporca mal nárok iba na náhradne
ubytovanie.
Krajský súd v Nitre na odvolanie odporcu rozsudkom zo 17. februára 2010, sp.zn.
5 Co 245/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny
v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,44 €
na účet jej právnej zástupkyne JUDr. V. K., v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v časti
výroku o zrušení práva spoločného nájmu bytu účastníkov konania a určenia ďalšieho
nájomcu, ako aj s odôvodnením o povinnosti vysťahovať sa z predmetného bytu a byt
vypratať v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku prvostupňového súdu v tejto časti považoval za vecne správne a zodpovedajúce
zákonu. Mal za to, že prvostupňový súd správne zrušil právo spoločného nájmu bytu, keďže
účastníci konania sa ohľadne ďalšieho nájmu bytu po rozvode nedohodli, a správne rozhodol
aj o tom, že navrhovateľka bude ďalšou nájomníčkou bytu, keď pre také rozhodnutie boli
dostatočné dôvody. Rozsudok prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania
zmenil podľa § 220 O.s.p. a v zmysle § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podal dovolanie odporca,
ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Nesúhlasil s argumentáciou odvolacieho súdu uvedenou v jeho rozhodnutí a mal za to, že
na základe vykonaných dôkazov mal byť určený za ďalšieho nájomcu bytu. V dôvodoch
dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.
Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu odmietnuť a zaviazať ho k náhrade trov
dovolacieho konania vo výške 125,40 € ( za 2 úkony poskytnutej právnej služby).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
K časti dovolania, ktorou odporca napadol potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho
súdu, dovolací súd uvádza, že podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti nevykazuje
znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale
potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu
prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie
nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou odporca napadol výrok rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania zmenil, jeho prípustnosť treba posudzovať podľa § 239 O.s.p., a nie podľa § 238
O.s.p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle § 167 ods. 1 veta druhá
O.s.p. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky. Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov
1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
vo výroku o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je
prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu v tejto časti z ustanovenia § 239
O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 a § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou,
či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak
konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení
dovolací súd nezistil.
K námietke dovolateľa týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, dovolací súd
považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd
nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto
dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je
samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241
ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.).
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Z dovolania odporcu vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu,
teda aj v časti týkajúcej sa výroku o trovách odvolacieho konania. Ako už bolo spomenuté,
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v tejto časti treba posudzovať
podľa § 239 O.s.p., a nie podľa § 238 O.s.p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu
uznesenia v zmysle § 167 ods. 1 veta druhá O.s.p., a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku
vo veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú
povahu, a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2
(pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie
o trovách konania.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu v súlade s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania
proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal navrhovateľke náhradu, ktorá spočíva v odmene
advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol navrhovateľke vypracovaním
vyjadrenia k dovolaniu z 23. septembra 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej
odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky vo výške 55,49 €, čo pri pripočítaní náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,21 €
predstavuje spolu 62,70 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. mája 2011
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová