5 Cdo 281/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. A. J., zastúpenej JUDr. V. K., proti odporcovi Mgr. N. K., zastúpenému JUDr. M. K., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18 C 52/2008,

o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre   zo 17. februára 2010, sp.zn.

5 Co 245/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odporcu o d m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania v sume

62,70 € k rukám JUDr. V. K., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. augusta 2009, č.k. 18 C 52/2008-74 zrušil

účastníkom konania právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v N., na ulici D., ktorý

pozostáva z   2 izieb, z kuchyne a príslušenstva. Za ďalšiu nájomníčku bytu určil

navrhovateľku. Odporcovi uložil povinnosť z predmetného bytu sa vysťahovať a byt vypratať

do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Navrhovateľke priznal náhradu trov konania

vo výške 100%. O zrušení práva spoločného nájmu bytu rozhodol podľa § 705 ods. 1

Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o zrušení

práva spoločného nájmu bytu a navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala jeho zrušenia.

Pri rozhodovaní o tom, ktorý z účastníkov konania bude byt ďalej užívať, vychádzal

z ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka a do úvahy vzal mieru pričinenia sa

účastníkov o získanie bytu, stanovisko prenajímateľa, príčinu rozvratu manželstva, záujem

dieťaťa toho času plnoletého, pracovné zaradenie a sociálne pomery účastníkov konania, ako

i skutočnosť, že u osôb, ktoré zostanú v byte bývať, budú splnené predpoklady pre pokojné a usporiadané spolužitie. Súd pri rozhodovaní prihliadol najmä na záujem dieťaťa – syna

účastníkov konania, ktorý má odvodené právo bývania a v čase podania návrhu bol ešte

maloletý. O bytovej náhrade rozhodol v zmysle § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka tak, že

navrhovateľka je povinná zabezpečiť odporcovi náhradný byt, pretože neboli preukázané

žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by odporca mal nárok iba na náhradne

ubytovanie.

Krajský súd v Nitre na odvolanie odporcu rozsudkom zo 17. februára 2010, sp.zn.

5 Co 245/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny

v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,44 €

na účet jej právnej zástupkyne JUDr. V. K., v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v časti

výroku o zrušení práva spoločného nájmu bytu účastníkov konania a určenia ďalšieho

nájomcu, ako aj s odôvodnením o povinnosti vysťahovať sa z predmetného bytu a byt

vypratať v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Odôvodnenie napadnutého

rozsudku prvostupňového súdu v tejto časti považoval za vecne správne a zodpovedajúce

zákonu. Mal za to, že prvostupňový súd správne zrušil právo spoločného nájmu bytu, keďže

účastníci konania sa ohľadne ďalšieho nájmu bytu po rozvode nedohodli, a správne rozhodol

aj o tom, že navrhovateľka bude ďalšou nájomníčkou bytu, keď pre také rozhodnutie boli

dostatočné dôvody. Rozsudok prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania

zmenil podľa § 220 O.s.p. a v zmysle § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podal dovolanie odporca,

ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Nesúhlasil s argumentáciou odvolacieho súdu uvedenou v jeho rozhodnutí a mal za to, že

na základe vykonaných dôkazov mal byť určený za ďalšieho nájomcu bytu. V dôvodoch

dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu odmietnuť a zaviazať ho k náhrade trov

dovolacieho konania vo výške 125,40 € ( za 2 úkony poskytnutej právnej služby).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236  

a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel  

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

K časti dovolania, ktorou odporca napadol potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho

súdu, dovolací súd uvádza, že podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti nevykazuje

znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a   3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale

potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu

prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou odporca napadol výrok rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania zmenil, jeho prípustnosť treba posudzovať podľa § 239 O.s.p., a nie podľa § 238

O.s.p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle § 167 ods. 1 veta druhá

O.s.p. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky. Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov

1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

vo výroku o   trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z   tých rozhodnutí, ktoré sú

taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je

prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu v tejto časti z ustanovenia § 239

O.s.p. nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 a § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení

dovolací súd nezistil.

K námietke dovolateľa týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto

dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle § 237 O.s.p. (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241

ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.  

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.  

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z dovolania odporcu vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu,

teda aj v časti týkajúcej sa výroku o trovách odvolacieho konania. Ako už bolo spomenuté,

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v tejto časti treba posudzovať

podľa § 239 O.s.p., a nie podľa § 238 O.s.p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu

uznesenia v zmysle § 167 ods. 1 veta druhá O.s.p., a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku

vo veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú

povahu, a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie.

Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2

(pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie

o trovách konania.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli

dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu v súlade s § 218 ods. 1

písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.  

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal navrhovateľke náhradu, ktorá spočíva v odmene

advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol navrhovateľke vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu z 23. septembra 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky vo výške 55,49 €, čo pri pripočítaní náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,21 €

predstavuje spolu 62,70 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. mája 2011

  JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová