5Cdo/28/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne: D.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX B., právne zastúpená JUDr. Alenou Bábikovou, advokátkou so sídlom Vyšehradská 4, 851 06 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody 1.660,- Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 14C/187/2015, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/195/2019-156 zo dňa 29.10.2019, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanej nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody 1.660,- Eur (suma 1.600,- Eur nesprávne uvedená v rozsudku súdu prvej inštancie ako aj v uznesení odvolacieho súdu) spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 6K/64/2012 a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. októbra 2019 sp. zn. 3Co/195/2019-156 odvolanie žalobkyne odmietol podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané a žalovanej nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni doručený 24.06.2019. Posledným dňom, kedy mohla žalobkyňa využiť svoje právo podať proti nemu odvolanie bol 09.07.2019. Žalobkyňa podala odvolanie na pošte dňa 11.07.2019, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na jeho podanie. Žalobkyňou predložené dôkazy (súpis odoslaných poštových zásielok a potvrdenie Slovenskej pošty a.s. o ich podaní dňa 09.07.2019) nepreukázali podanie odvolania na poštev odvolacej lehote. Z obsahu spisu vyplynulo, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci bolo súdu doručené v poštovej obálke podanej na pošte Bratislava I dňa 11.07.2019, a preto bolo potrebné za deň, kedy bolo odvolanie odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho súdu, považovať deň 11.07.2019.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP tvrdiac, že bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. Dovolateľka uviedla, že z Listových zásielok vnútroštátny styk vydaných Slovenskou poštou a.s. bod 1 vyplýva, že pokiaľ sa podáva list 2 triedy, tento sa doručuje druhý deň po dni podania, a z bodu 4.1 vyplýva, že list 1. a 2. triedy je možné o.i. podať aj podaním pri priehradke pošty, a to vyplatením hotovosti (4.1.2. Poštových podmienok). Cenu za listové zásielky vyberá Slovenská pošta a.s. bod 7 Poštových podmienok. Neobstojí tvrdenie krajského súdu o tom, že z poštovej obálky vyplýva, že bola podaná na pošte Bratislava I dňa 11.07.2019, nakoľko listová zásielka zo dňa 09.07.2019 bola z pošty Bratislava 41 doručená na poštu Bratislava 1 dňa 11.07.2019 odkiaľ bola tohto dňa doručená na Okresný súd Bratislava I. Dovolateľka ďalej uviedla, že odvolací súd bol povinný v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie na objasnenie sporných tvrdení a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania. Z ustanovenia § 107 ods. 1 písm. c) CSP vyplýva, že doručujúci orgán je aj poštový podnik a z ust. § 121 ods. 5 CSP potom vyplýva, že lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Dovolateľka tiež poukázala na skutočnosť, že v rozsudku súdu prvej inštancie ako aj v uznesení odvolacieho súdu je nesprávne uvedená žalovaná suma 1.600,- Eur a správne má byť uvedená žalovaná suma 1.660,- Eur.

4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť podaného dovolania z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f/ CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nesprávny postup videla v tom, že odvolací súd odmietol odvolanie ako oneskorene podané, pričom nesprávne vyhodnotil včasnosť podaného odvolania tým, že vychádzal z pečiatky pošty na poštovej obálke a nezohľadnil jej dôkazy preukazujúce včasnosť podania. Odvolaciemu súdu vytkla aj nesprávnosť v určení žalovanej sumy, kedy oba súdy nižšej inštancie namiesto 1.660,- Eur uviedli sumu 1.600,- Eur a porušenie povinnosti v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie na objasnenie sporných tvrdení.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

11. Dovolací súd sa oboznámil s obsahom spisu a k námietke včasnosti podania odvolania uvádza nasledovné. Z obálky priloženej k odvolaniu vyplýva, že táto bola odovzdaná na poštovú prepravu na pošte Bratislava 1 dňa 11.07.2019. Dovolateľka namietala túto skutočnosť, pričom predložila dva dôkazy, ktoré mali podporiť jej tvrdenie, že odvolanie podala včas, teda 09.07.2019. Prvým dôkazom bol súpis odoslanej pošty v excelovskej tabuľke, ktorú si vedie dovolateľka pre vlastné účely, nemá povahu verejnej listiny a druhý dôkaz je potvrdenie pošty Bratislava 41 zo dňa 09.07.2019 o zaplatení sumy 6,20 Eur za poskytnuté poštové služby, bez bližšej špecifikácie či určenia, aké služby boli poskytnuté. Z týchto dovolateľkou dvoch predložených dôkazov nie je možné vyvodiť, že odvolanie podala na pošte včas, teda 09.07.2019. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít niekoľkokrát judikovala, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).

12. Pokiaľ dovolateľka tvrdila, že odvolanie podala na pošte dňa 09.07.2019 mala predložiť dôkaz preukazujúci túto skutočnosť, tvrdenie, že tak urobila samo o sebe pochybnosti nevyvoláva a dôkazné bremeno prešlo na dovolateľku. Ako dôkaz by mohol slúžiť napríklad podací lístok. Údaj na obálke s pečiatkou 11.07.2019 sa považuje za pravdivý, dovolateľka neprodukovala dôkaz ani tvrdenie o pochybnostiach postupu pošty. Dovolací súd uvádza, že pri liste 2. triedy nie je možná služba reklamácie ani sledovania zásielky. Potvrdenka o zaplatení slúži len na účtovné účely, nie je možné párovať ju s konkrétnymi zásielkami hlavne v prípade expedovania väčšieho množstva zásielok. Každá strana nesie dôkazné bremeno týkajúce sa tých skutkových predpokladov, ktoré sú pre ňu priaznivé z pohľadu právnej normy, ktorej účinkov sa v sporovom súdnom konaní domáha. Z uvedeného potom možno urobiť záver, podľa ktorého strana, ktorá sa domáha určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáha, nedošlo.

13. Vo vzťahu k nesprávne uvedenej žalovanej sume 1.600,- Eur v rozsudku súdu prvej inštancie ako ajv uznesení odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že nejde o pochybenie, ktoré by zakladalo dôvodnosť podaného dovolania. V súlade s ust. § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Keďže ide o zrejmú chybu v písaní, dovolateľkou avizovaný nedostatok je možné odstrániť opravným uznesením. Nesprávna žalovaná suma uvedená v záhlaví a dôvodoch rozsudku však sama osebe nespôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces s ohľadom na procesný výsledok sporu

- žaloba bola zamietnutá.

14. Dovolateľka ďalej uviedla, že odvolací súd bol povinný v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie na objasnenie sporných tvrdení a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania.

15. V súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie iba v zákonom ustanovených prípadoch - teda v situácii, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch je nariadenie pojednávania ponechané iba na vôľu súdu, preto, ak odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania, nemôže ísť o odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Odvolací súd má možnosť, nie povinnosť rozhodovať bez pojednávania a zásadne je len na rozhodnutí príslušného senátu odvolacieho súdu, či túto možnosť využije. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné, čo je na úvahe odvolacieho senátu. V kontexte na vyššie uvedené, teda neunesenie dôkazného bremena zo strany dovolateľky ohľadne tvrdenia o preukázaní včasnosti podaného odvolania nešlo o situáciu, kedy by zákon odvolaciemu súdu ukladal povinnosť nariadiť pojednávanie.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže sa nepreukázala dôvodnosť podaného dovolania, dovolací súd dovolanie ako nedôvodné podľa ust. § 448 CSP zamietol.

17. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Dovolací súd dovolanie žalobkyne zamietol ako nedôvodné, žalovanej by preto patril nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Keďže žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd jej proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok