5 Cdo 26/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ JUDr. B. B., 2/ MUDr. M. G., 3/ Mgr. Z. E., proti odporcovi P., IČO :   X., o obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 8 C 375/2010, o dovolaní navrhovateliek proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 26. septembra 2011, č.k. 8 C 375/2010-49, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno uznesením z 26. septembra 2011, č.k. 8 C 375/2010-49 návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 6 C 24/2005 zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že neboli splnené podmienky zo strany navrhovateliek, ktoré by preukázali dôvodnosť podaného návrhu na obnovu konania. Vyhodnotil ako zavádzajúce tvrdenie navrhovateliek, že ich právny predchodca v pôvodnom konaní nemohol podať mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľky vo svojom návrhu neuviedli žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré bez svojej viny ich právny predchodca nemohol použiť v pôvodnom konaní a boli by spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 138/2008 z 25. februára 2010 vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 27C 579/99, na ktoré sa navrhovateľky odvolávali, nebolo možné vyhodnotiť ako rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by bol súd v pôvodnom konaní (vedenom pod sp.zn. 6C/24/2005) viazaný, a tiež nešlo o rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke, o ktorej súd (v pôvodnom konaní) rozhodol sám a príslušný orgán o nej rozhodol odlišne.

Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu (nesprávne označenom ako „rozsudok“) podala dovolanie JUDr. B. T.T., ktorá však nepredložila plnú moc na zastupovanie navrhovateliek v dovolacom konaní.

Súd prvého stupňa postupujúc vo veci v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p. vyzval uznesením zo 4. januára 2012 č.k. 8 C 375/2010-57 navrhovateľky na odstránenie vád dovolania, vrátane predloženia plnomocenstva na zastupovanie v dovolacom konaní pre JUDr. B. T.. Prípisom z 19. januára 2012 oznámili navrhovateľky súdu, že plná moc bola udelená pre JUDr. B. T. na konanie do jeho právoplatného skončenia, a to vrátane podania odvolania. Zrejme však JUDr. T. zmeškala zákonnú lehotu na podanie odvolania a dovolanie podala bez ich vedomia a splnomocnenia. Žiadali, aby bolo považované za bezpredmetné.

Z ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. vyplýva, že ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 255 a § 226 O.s.p. platia pre konania na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.

Dovolací súd vzhľadom na podanie navrhovateliek vyhodnotil jeho obsah ako dispozitívny úkon zo strany účastníčok konania, smerujúci k späťvzatiu dovolania.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) postupoval podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a konanie o dovolaní navrhovateliek zastavil.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. marca 2012

  JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová