5 Cdo 255/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A.,, proti žalovanému K.,, zastúpenému Mgr. M. Z., advokátom v D., P., o zaplatenie 18 331,74 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V, pod sp.zn. 16 C 125/2001, na

dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, zo 6. marca 2012, sp.zn. 5

Co 462/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

  Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.  

  O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 6. októbra 2010, č.k. 16 C 125/2001-360

(v poradí tretím) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13 997,88 € spolu

s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 13 997,88 € od 19. januára 2001 až

do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie sumy 4 333,87 € zastavil. Žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v sume 6 190 € do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia

§ 451, § 456 veta prvá, § 458 ods. l, veta prvá a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovaním dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu na strane žalovaného zhodnotením prenajatých priestorov žalobcom

stavebnými úpravami vo výške 13 997,88 €, na ktorú sumu žalovaného zaviazal.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. marca 2012, sp.zn. 5 Co 462/2010

(v poradí tretím) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej potvrdil,

v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 6924,74 €. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcu JUDr. E. S. vo výške 1368,92 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v

zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008. Odvolací

súd podľa ustanovenia § 220 O.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil

v časti náhrady trov konania z dôvodov, že súd prvého stupňa zrejme nedopatrením

opomenul do náhrady trov konania žalobcu započítať aj poplatok žalobcom zaplatený za

odvolanie vo výške 22 135 Sk (734,70 €). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný prípustnosť

ktorého odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f) O.s.p. Namietal nesprávnosť

aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na uvedený prípad, pretože túto otázku rieši

osobitný zákon č. 116/1990 Zb.   V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový

a právny stav veci. Navrhol, aby dovolací súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol

a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia.

Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), predtým,

než by sa napadnutým rozsudkom krajského súdu zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti,

skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.

Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia  

§ 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca  

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť (§ 240 ods. 2 O.s.p.). Lehota je

však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 49 ods. 1 O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho

poplatku sa doručuje iba zástupcovi.

Z ustanovenia § 240 ods. 1 prvej vety O.sp. vyplýva, že účastník môže podať

dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý

rozhodoval v prvom stupni.

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná,

ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 2 O.s.p.).

Z ustanovenia § 57 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov

alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď

došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom

mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom

lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Ako vyplýva z doručeniek založených v spise (č.l. 401), rozsudok Krajského súdu  

v Bratislave zo 6. marca 2012, sp.zn. 5 Co 462/2010 bol doručovaný právnej zástupkyni

žalobcu, ktorej bol doručený 13. apríla 2012 a právnemu zástupcovi žalovaného, ktorému bol

rovnako doručený 13. apríla 2012. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť

dňa 13. marca 2012, kedy aj začala plynúť jednomesačná lehota na možnosť podania

dovolania. Keďže koniec tejto lehoty, deň 13. máj 2012 bola nedeľa, bol posledným dňom

na možnosť podania dovolania v zákonnej lehote pondelok, 14. mája 2012.

Zo spisu vyplýva, že žalovaný podal dovolanie osobne na Okresnom súde Bratislava

V až 17. mája 2012 (štvrtok), teda oneskorene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie

žalovaného podľa ustanovenia   § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. decembra 2012

  JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová