5 Cdo 255/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke J. T., naposledy bývajúcej v S., vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 9D 608/2008 o dovolaní dediča E. D.D., zastúpeného JUDr. S. B. proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach z 25. júna 2010, sp.zn. 9CoD 50/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
JUDr. Ľ. T., notárka ako súdna komisárka, na základe poverenia Okresného súdu
Trebišov, osvedčením o dedičstve z 9. februára 2009, č.k. 9 D 608/2008
Dnot 247/2008-15, osvedčila dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej nehnuteľnosti
zapísané v katastrálnom území S. na LV č. X., parcela číslo X. o výmere 298m2, zastavané
plochy a nádvoria, parcela číslo X. o výmere 92m2, záhrady a rodinný dom súpisné číslo X.,
postavený na parcele č. X., v podiele 5/8 pod X. a X. (ďalej len „nehnuteľnosti“) nadobudli
dedičia E. D., D. D. a J. D. medzi sebou v rovnakom pomere po 5/24-in.
Dedič J. D. písomným podaním z 12. februára 2009 požiadal Okresný súd Trebišov
o pokračovanie v konaní o dedičstve. Žiadosť odôvodnil tým, že sa rozhodol svojho
dedičského podielu vzdať v prospech dedičky D. D..
Okresný súd Trebišov následne po prerokovaní veci súdnou komisárkou
JUDr. Ľ. T. uznesením z 20. marca 2009, č.k. 9D 608/2008-26 schválil dohodu o vyporiadaní
dedičstva tak, že nehnuteľnosti nadobudli dedičia E. D. v podiele 5/24-in a D. D. v podiele
10/24-in. Súd zároveň zaviazal dedičov E. D., D. D. a J. D. zaplatiť odmenu a náhradu hotových výdavkov, zvýšené o DPH, súdnemu komisárovi JUDr. Ľ. T. za prejednanie
dedičstva v celkovej výške 278,46 €, každý dedič po 92,82 €. Ďalším výrokom súd zaviazal
E. D. a D. D. zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 41,50 €
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uvedené uznesenie napadol odvolaním dedič E. D.. Krajský súd v Košiciach, ako súd
odvolací, uznesením z 25. júna 2010, sp. zn. 9CoD 50/2009, potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bola schválená dohoda o vyporiadaní
dedičstva a výroku o súdnom poplatku. V odôvodnení uznesenia sa odvolací súd stotožnil so
skutkovými zisteniami ako aj s právnym názorom súdu prvého stupňa a uviedol, že tento
dohodu o vyporiadaní dedičstva správne schválil. Ďalším výrokom odvolací súd zrušil výrok
o odmene notára a náhrade jeho hotových výdavkov a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie E. D., ktorý navrhol napadnuté
uznesenie, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vydané uznesenie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.). Uviedol, že v predmetnom
dedičskom konaní boli uzatvorené dve dohody o vyporiadaní dedičstva, pričom on súhlasil
len s prvou dohodou, ktorú aj podpísal. Ďalej uviedol, že druhú dohodu nepodpísal,
keďže s jej znením ani nemohol súhlasiť, pričom sa o jej uzatvorení dozvedel až vtedy, keď
mu boli zo súdu prvého stupňa doručené písomnosti, týkajúce sa veci.
Vo vyjadrení k dovolaniu, účastník konania J. D. poukázal na skutočnosť, že dovolateľ
sa zúčastnil na opätovnom prejednaní dedičstva a zápisnicu o prejednaní dedičstva podpísal,
pričom jej fotokópiu priložil k vyjadreniu.
Účastníčka konania D. D. uviedla, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach
a úkonoch, ktoré v predmetnom dedičskom konaní urobila. JUDr. Ľ. T., notárka, vo vyjadrení
k dovolaniu stručne charakterizovala priebeh predmetného dedičského konania pričom
uviedla, že všetci dedičia, vrátane dovolateľa, podpísali zápisnicu o prejednaní dedičstva, kde
sa schválila navrhovaná dohoda dedičov (druhá dohoda o vyporiadaní dedičstva).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok
prípustný, nakoľko podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)
alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie
uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, pričom ale nešlo o prípad podľa § 239 ods. 2 O.s.p.), je zrejmé, že ide
o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal
otázkou, či je dovolanie prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie
postihnuté niektorou z uvedených vád, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,
v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolací súd skúmal najmä
otázku, či rozhodnutím odvolacieho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, nebola
dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by sa pokračovalo v konaní o dedičstve
a uzatvorila dohoda o vyporiadaní dedičstva v neprítomnosti niektorého z dedičov
(dovolateľa), hoci na taký postup by nebol zákonný dôvod, išlo by o odňatie možnosti konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by rozhodnutie odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu prechádzalo, bolo touto alebo niektorou inou z uvedených vád postihnuté.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkmi predmetného dedičského konania boli E. D.
(dovolateľ), J. D. a D. D., ktorí spolu uzavreli (v poradí druhú) dohodu o vyporiadní
dedičstva, ktorú prvostupňový súd uznesením z 20. marca 2009 schválil. O účasti dovolateľa
v tejto časti dedičského konania svedčí zápisnica napísaná 11. marca 2009 v Notárskom úrade
JUDr. Ľ. T., ktorú všetci účastníci, vrátane dovolateľa, podpísali. Tvrdenie dovolateľa, že
nebol účastníkom druhej dohody o vyporiadanie dedičstva, že s ňou nesúhlasí a teda ju ani
nepodpísal, sa nepreukázalo.
Vo vzťahu k dôvodom dovolania uvedenými dovolateľom, t.j. že rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd uvádza, že tieto sú síce podľa § 241
ods. 2 písm. b/, c/ relevantnými dovolacími dôvodmi, sami o sebe ale prípustnosť dovolania
nezakladajú (nemajú základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobujú
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie uvedených dôvodov dovolania, prichádzalo
do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad však v tejto veci
nejde.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie E. D. ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom
konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. januára 2011
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová