5 Cdo 255/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke J. T., naposledy bývajúcej v S., vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 9D 608/2008 o dovolaní dediča E. D.D., zastúpeného JUDr. S. B. proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 25. júna 2010, sp.zn. 9CoD 50/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

JUDr. Ľ. T., notárka ako súdna komisárka, na základe poverenia Okresného súdu

Trebišov, osvedčením o dedičstve z 9. februára 2009, č.k. 9 D 608/2008

Dnot 247/2008-15, osvedčila dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej nehnuteľnosti

zapísané v katastrálnom území S. na LV č. X., parcela číslo X. o výmere 298m2, zastavané

plochy a nádvoria, parcela číslo X. o výmere 92m2, záhrady a rodinný dom súpisné číslo X.,

postavený na parcele č. X., v podiele 5/8 pod X. a X. (ďalej len „nehnuteľnosti“) nadobudli

dedičia E. D., D. D. a J. D. medzi sebou v rovnakom pomere po 5/24-in.

Dedič J. D. písomným podaním z 12. februára 2009 požiadal Okresný súd Trebišov

o pokračovanie v konaní o dedičstve. Žiadosť odôvodnil tým, že sa rozhodol svojho

dedičského podielu vzdať v prospech dedičky D. D..

Okresný súd Trebišov následne po prerokovaní veci súdnou komisárkou

JUDr. Ľ. T. uznesením z 20. marca 2009, č.k. 9D 608/2008-26 schválil dohodu o vyporiadaní

dedičstva tak, že nehnuteľnosti nadobudli dedičia E. D. v podiele 5/24-in a D. D. v podiele

10/24-in. Súd zároveň zaviazal dedičov E. D., D. D. a J. D. zaplatiť odmenu a náhradu hotových výdavkov, zvýšené o DPH, súdnemu komisárovi JUDr. Ľ. T. za prejednanie

dedičstva v celkovej výške 278,46 €, každý dedič po 92,82 €. Ďalším výrokom súd zaviazal

E. D. a D. D. zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 41,50 €

do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Uvedené uznesenie napadol odvolaním dedič E. D.. Krajský súd v Košiciach, ako súd

odvolací, uznesením z 25. júna 2010, sp. zn. 9CoD 50/2009, potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bola schválená dohoda o vyporiadaní

dedičstva a výroku o súdnom poplatku. V odôvodnení uznesenia sa odvolací súd stotožnil so

skutkovými zisteniami ako aj s právnym názorom súdu prvého stupňa a uviedol, že tento

dohodu o vyporiadaní dedičstva správne schválil. Ďalším výrokom odvolací súd zrušil výrok

o odmene notára a náhrade jeho hotových výdavkov a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie E. D., ktorý navrhol napadnuté

uznesenie, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vydané uznesenie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.). Uviedol, že v predmetnom

dedičskom konaní boli uzatvorené dve dohody o vyporiadaní dedičstva, pričom on súhlasil

len s prvou dohodou, ktorú aj podpísal. Ďalej uviedol, že druhú dohodu nepodpísal,

keďže s jej znením ani nemohol súhlasiť, pričom sa o jej uzatvorení dozvedel až vtedy, keď

mu boli zo súdu prvého stupňa doručené písomnosti, týkajúce sa veci.

Vo vyjadrení k dovolaniu, účastník konania J. D. poukázal na skutočnosť, že dovolateľ

sa zúčastnil na opätovnom prejednaní dedičstva a zápisnicu o prejednaní dedičstva podpísal,

pričom jej fotokópiu priložil k vyjadreniu.

Účastníčka konania D. D. uviedla, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach

a úkonoch, ktoré v predmetnom dedičskom konaní urobila. JUDr. Ľ. T., notárka, vo vyjadrení

k dovolaniu stručne charakterizovala priebeh predmetného dedičského konania pričom

uviedla, že všetci dedičia, vrátane dovolateľa, podpísali zápisnicu o prejednaní dedičstva, kde

sa schválila navrhovaná dohoda dedičov (druhá dohoda o vyporiadaní dedičstva).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok

prípustný, nakoľko podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)

alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie

uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, pričom ale nešlo o prípad podľa § 239 ods. 2 O.s.p.), je zrejmé, že ide

o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal

otázkou, či je dovolanie prípustné podľa § 237 O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z uvedených vád, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolací súd skúmal najmä

otázku, či rozhodnutím odvolacieho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, nebola

dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by sa pokračovalo v konaní o dedičstve

a uzatvorila dohoda o vyporiadaní dedičstva v neprítomnosti niektorého z dedičov

(dovolateľa), hoci na taký postup by nebol zákonný dôvod, išlo by o odňatie možnosti konať

pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by rozhodnutie odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu prechádzalo, bolo touto alebo niektorou inou z uvedených vád postihnuté.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkmi predmetného dedičského konania boli E. D.

(dovolateľ), J. D. a D. D., ktorí spolu uzavreli (v poradí druhú) dohodu o vyporiadní

dedičstva, ktorú prvostupňový súd uznesením z 20. marca 2009 schválil. O účasti dovolateľa

v tejto časti dedičského konania svedčí zápisnica napísaná 11. marca 2009 v Notárskom úrade

JUDr. Ľ. T., ktorú všetci účastníci, vrátane dovolateľa, podpísali. Tvrdenie dovolateľa, že

nebol účastníkom druhej dohody o vyporiadanie dedičstva, že s ňou nesúhlasí a teda ju ani

nepodpísal, sa nepreukázalo.

Vo vzťahu k dôvodom dovolania uvedenými dovolateľom, t.j. že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd uvádza, že tieto sú síce podľa § 241

ods. 2 písm. b/, c/ relevantnými dovolacími dôvodmi, sami o sebe ale prípustnosť dovolania

nezakladajú (nemajú základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobujú

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie uvedených dôvodov dovolania, prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad však v tejto veci

nejde.

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa  

§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie E. D. ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom

konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p.

a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová