Najvyšší súd Slovenskej republiky
5 Cdo 254/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D.P.M.K., a.s., B. č. 6, K., proti žalovanému J.D., bývajúcemu v B.č. X., zastúpenému JUDr. B.N., advokátkou v K., L.č. X., o zaplatenie 1.010,- Sk s príslušenstvom, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 8 C 421/2002, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2006, sp. zn. 2 Co 460/2005, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo 14. októbra 2005, č.k. 8 C 421/02-78 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.010,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 25.1.2001 do zaplatenia a trovy konania 3.872,- Sk na účet právneho zástupcu Mgr. P.F., advokáta v K., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný dňa 24.1.2001 použil prostriedok MHD bez platného cestovného lístka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného uznesením z 30. novembra 2006, sp. zn. 2 Co 460/2005 jeho opravný prostriedok ako oneskorene podaný podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 19.11.2005. Lehota na podanie odvolania začala plynúť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 O.s.p. dňom po doručení, teda 20.11.2005. Posledným dňom na podanie odvolania bol 15. deň, t.j. 4.12.2005, ale keďže tento deň pripadol na nedeľu, posledným dňom lehoty bol pondelok 5.12.2005. Keďže žalovaný podal odvolanie osobne na súde až 14.12.2005, podal ho po lehote, ktorá je stanovená v § 204 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 5.2.2007 dovolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že jeho včas podané odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poukázal na tú skutočnosť, že rozsudok mu bol doručený 2.12.2005 a odvolanie bolo podané 14.12.2005, keď jeho právny zástupca bol dlhodobo práceneschopný. Odvolacia lehota bola preto splnená. Domáhal sa aj zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutie nepovažoval za správne a poukazoval na to, že bolo vydané na základe nepravdivých údajov žalobcu. V dovolaní podrobne popisoval skutkový stav veci.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či ich opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 1. júla 2007 (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého je s poukazom na ustanovenie § 372o zák. č. 273/2007 Z.z. potrebné vec právne posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalovaným je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto rozhodnutie neboli splnené. O taký prípad však v prejednávanej veci nejde.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Z ustanovenia § 24 ods. 1 O.s.p. vyplýva pre účastníka konania možnosť dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Svoje procesné práva a povinnosti potom vykonáva prostredníctvom tohto zástupcu.
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď na celé konanie alebo len na určité úkony.
Podľa § 28 ods. 2 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocentvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.
Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili, voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd (§ 28 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 49 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný udelil plnomocentvo na zastupovanie pred súdom prvého stupňa JUDr. J.D., bytom K., Č. č. X. v plnom rozsahu (viď č.l. 20 spisu). Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto v súlade s § 49 ods. 1 O.s.p. doručované tomuto právnemu zástupcovi, ktorý ho prevzal osobne dňa 19.11.2005. Lehota na odvolanie preto začala žalovanému plynúť 20.11.2005 a uplynula v pondelok 5.12.2005. Odvolanie bolo podané osobne až dňa 14.12.2005, teda po uplynutí zákonnej lehoty.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že lehota na podanie odvolania mu začala plynúť až dňa 2.12.2005, kedy osobne prevzal rozsudok súdu prvého stupňa, je potrebné uviesť, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý doručoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zároveň právnemu zástupcovi žalovaného a aj žalovanému, nebol správny. Nadbytočné doručenie rozhodnutia súdu prvého stupňa aj osobne žalovanému, ktorý mal v konaní zástupcu pre celé prvostupňové konanie, nemá však za následok začatie plynutia ďalšej lehoty na podanie odvolania tomuto účastníkovi konania. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. V 3/1973 a ZSP č. 24/1998) lehota na podanie odvolania začína plynúť účastníkovi od doručenia rozhodnutia jeho zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie (§ 49 ods. 1 O.s.p.) a nie od prípadného nadbytočného a procesne nesprávneho doručenia rozhodnutia osobne účastníkovi konania.
Z uvedeného je preto zrejmé, že bol v plnom rozsahu zachovaný zákonný postup pre doručovanie rozsudku určený príslušnými procesnými ustanoveniami, v prípade dodržania ktorých je zásielka riadne doručená. Keďže odvolanie žalovaného bolo podané osobne až dňa 14.12.2005 (viď č.l. 81 spisu), v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., bolo odvolacím súdom ako oneskorene podané odmietnuté.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: