5 Cdo 250/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. Š.Š., zastúpenej JUDr. I. R.R., proti žalovaným 1/ M. F. a 2/ A. F.F., o odstránenie dažďových zvodov, vedenej na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 5 C 252/2006, o dovolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2009, sp.zn. 10 Co 88/2008, 10 Co
89/2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. mája
2009, sp.zn. 10 Co 88/2008, 10 Co 89/2008 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa z 24. júna 2008, č.k. 5 C 252/2006-161 z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia
vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 24. júna 2008, č.k. 5 C 252/2006-161
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala odstránenia dažďových zvodov z tej strany
rodinného domu a hospodárskej budovy žalovaných 1/, 2/, ktorá susedila s jej pozemkom,
ktorému zodpovedali parcely KN č. X. a KN č. X.kat. územie H.. Zároveň vyslovil, že
o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. S poukazom
na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že objektom rodinného domu
a hospodárskou budovou (sklady) žalovaní 1/, 2/ nezasiahli
do pozemku žalobkyne, lebo obidva objekty sú osadené na pozemku, ktorý vlastnia. Dažďové
zvody na hospodárskej stavbe tvoria príslušenstvo strechy, ktoré je súčasťou tejto stavby a umiestnením zasahujú nad pozemok žalobkyne, ale neobťažujú ju nad mieru primeranú.
Pozemok môže žalobkyňa užívať, lebo obmedzenie v šírke odkvapového žľabu alebo
dažďového zvodu nie je obťažovaním nad mieru primeranú. Toto umiestnenie bolo dohodnuté
účastníkmi ešte v roku 1990.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 13. mája 2009, sp.zn.
10 Co 88/2008, 10 Co 89/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil a zároveň ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil aj
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. mája 2008, č.k. 5 C 252/2006-144, ktorým
prvostupňový súd priznal znalcovi Ing. M. F., CSc., bytom Š.Š., znaleckú odmenu za podaný
znalecký posudok a doplnok k nemu vo výške 11 624,--Sk. Mal za to, že prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania vo veci samej správne rozhodol, avšak vec nesprávne
právne posúdil, keď zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie § 127 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 126 Občianskeho
zákonníka a ustálil, že ak by rozhodol v zmysle žaloby žalobkyne a nariadil odstránenie
dažďových žľabov, ktoré sú súčasťou stavby, týmto právnym zásahom by spôsobil, že
dažďová voda by stekala na pozemok žalobcov (odvolací súd mal zrejme na mysli žalovaných 1/, 2/ - pozn. dovolacieho súdu) a tým by spôsobovala škodu a to by bolo v rozpore s dobrými
mravmi.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila
ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom a realizovať procesné práva vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Za takú vadu označila skutočnosť, že odvolací súd vec prejednal a rozhodol
na pojednávaní dňa 13. mája 2009 napriek tomu, že jej právna zástupkyňa ospravedlnila svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a požiadala o jeho odročenie. Mala
za to, že kolízia pojednávaní u právneho zástupcu v spojení so skutočnosťou, že trvala
na osobnej účasti svojej právnej zástupkyne, je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania. Namietala, že odvolací súd dôvod, pre ktorý právna zástupkyňa žalobkyne
o odročenie pojednávania požiadala a svoju neúčasť ospravedlnila, neskúmal. Taktiež
namietala, že odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p., keď ju nevyzval na vyjadrenie sa k možnému použitiu ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch
dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci.
Žalovaní 1/, 2/ navrhli dovolanie žalobkyne zamietnuť a zaviazať ju k náhrade trov
dovolacieho konania v sume 190,11 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
K odňatiu možnosti žalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým,
odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 13. mája 2009 napriek tomu, že jej
právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní
a požiadala o jeho odročenie.
Dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa vytýka túto vadu konania dôvodne.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie na 13. mája
2009. Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/
dňa 30. apríla 2009 a právnej zástupkyni žalobkyne dňa 4. mája 2009 (č.l. 207 spisu).
Podaním zo dňa 11. mája 2009, doručeným odvolaciemu súdu dňa 13. mája 2009 (č.l. 209
spisu) právna zástupkyňa žalobkyne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu kolízie so skôr nariadenými pojednávaniami na Okresnom súde Košice II
(predvolania na pojednávania predložila vo fotokópii) a zároveň požiadala o jeho odročenie,
nakoľko žalobkyňa so substitučným zastúpením nesúhlasila a trvala na jej osobnej účasti
na pojednávaní. Odvolací súd predmetnej žiadosti nevyhovel, pojednávanie vykonal
v neprítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne a vo veci meritórne rozhodol.
Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva
je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS 85/06).
Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie
musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého
účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,
ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.
určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho
neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka
o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd vždy podľa konkrétnych,
individuálnych okolností prípadu. Či sú v tej – ktorej veci dôležité dôvody pre odročenia
pojednávania dané, posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôležitého dôvodu
môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti
účastníka o odročenie pojednávania.
Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom
k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu
neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy
a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych.
Súd má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V každom prípade
musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo
na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov).
Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia
s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno
spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Ak v takom prípade súd, napriek
žiadosti o odročenie pojednávania, prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka a jeho
právneho zástupcu, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. (R 41/2002, R 32/2002).
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne svoju
neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila kolíziou s inými, skôr nariadenými
pojednávaniami a nesúhlasom žalobkyne so substitučným zastúpením. Z tohto dôvodu
požiadala o odročenie pojednávania. Ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu boli odvolaciemu súdu doručené pred začatím
pojednávania. Ak teda odvolací súd za danej skutkovej situácie prejednal a rozhodol vec
v neprítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne, odňal jej možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľka v dovolaní ďalej namietala, že odvolací súd porušil ustanovenie
§ 213 ods. 2 O.s.p., keď ju nevyzval na vyjadrenie sa k možnému použitiu ustanovenia § 126
Občianskeho zákonníka.
Dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa vytýka aj túto vadu konania dôvodne.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.)
v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby
sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie
posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie
argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandučnej povinnosti
opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd
mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa žalobu žalobkyne zamietol, keď s poukazom
na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že objektom rodinného domu
a hospodárskou budovou (sklady) žalovaní 1/, 2/ nezasiahli do pozemku žalobkyne, lebo
obidva objekty sú osadené na pozemku, ktorý vlastnia. Zo zápisnice o pojednávaní pred
odvolacím súdom, konanom dňa 13. mája 2009 (č.l. 213 spisu), z neúčasti na ktorom sa
právna zástupkyňa žalobkyne ospravedlnila a ktoré žiadala odročiť, vyplýva, že predsedníčka
senátu poučila prítomného právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/, ako aj žalovaných 1/, 2/,
podľa § 213 ods. 2 O.s.p. o možnosti použitia ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka v uvedenej veci. Nakoľko sa právna zástupkyňa žalobkyne ani žalobkyňa predmetného
pojednávania nezúčastnili, mal odvolací súd aj právnu zástupkyňu žalobkyne vyzvať, aby sa
k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrila. Keďže tak neurobil, zaťažil konanie vadou
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Je pritom právne irelevantné, že nesprávne právne posúdenie
veci prvostupňovým súdom podľa § 127 Občianskeho zákonníka a potrebu použitia
ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka v danej veci uviedla žalobkyňa ako odvolací
dôvod v podanom odvolaní.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
v dovolaním napadnutom výroku podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. decembra 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová