5 Cdo 25/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej P.s.r.o.,.. so sídlom v B.,.. zastúpenej Advokátskou kanceláriou V.,.. so sídlom v B.,.. IČO X.,.. proti povinnej M. B.,.. bývajúcej v J.,..,.. o zaplatenie 337,..70 € s príslušenstvom,.. vedenej

na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 13   Er   41/2012,.. o dovolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. novembra 2012 sp. zn. 8 Co E 45/2012,..

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 337,..70 € s príslušenstvom. Uviedla,.. že exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným

pri R.sp.zn. IIB1010125,.. ktorým uložil povinnej zaplatiť oprávnenej istinu 337,..70 €,.. úrok

vo výške 23,..00 % ročne zo sumy 337,..70 € od 2. júna 2010 do zaplatenia istiny,.. úrok

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 337,..70 € od 2. júna 2010 do zaplatenia istiny,..

sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po

dni poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého   úveru do dňa 1. júna 2010 vo výške

111,..91€,.. náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,..19 €,.. všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V prevyšujúcej časti rozsudok žalobný návrh vo

veci samej zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. októbra 2011

a vykonateľnosť 30. októbra 2011. Súdny exekútor   požiadal   Okresný   súd   Spišská Nová

Ves o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 26. januára 2012,.. č.k. 13 Er 41/2012-13

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na ustanovenia

smernice 93/13/EHS,.. judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,.. § 41 ods.1 a 2,.. § 44 ods.

1 a 2   Exekučného poriadku,.. § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka,.. § 45 ods. 1,.. 2 a 3

zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V prvom rade konštatoval,.. že úverová zmluva

zo 17. júla 2007 a na ňu nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru,..

uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,.. ako aj v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol,.. že na vzťah účastníkov konania založený touto

zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľskoprávnej úpravy

obsiahnuté v Občianskom zákonníku,.. čo táto zmluva nerešpektovala. Navyše mal za to,.. že

rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky - rozhodcovskej doložky. Uviedol,.. že takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným

právnym aktom,.. pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Konštatoval,.. že

za neprijateľné podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka je potrebné považovať

dojednanie rozhodcovskej doložky vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov

v rozhodcovskom konaní alebo síce ak spotrebiteľ má právo vybrať si medzi rozhodcovským

súdom a štátnym súdom,.. ale ak by podľa takejto doložky začalo konanie,.. spotrebiteľ by bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dospel k záveru,.. že rozhodcovská doložka

nebola osobitne dojednaná,.. ale vyplýva zo štandardnej zmluvy,.. je súčasťou úverových

podmienok oprávneného,.. a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. S poukazom

na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenie § 44 Exekučného poriadku zamietol žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. septembra 2012,.. sp.zn. 8 Co E   45/2012

na odvolanie oprávnenej uznesenie okresného súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov,..

ktoré súd prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí. Odvolaciu námietku oprávnenej,.. že

súd pri preskúmaní exekučného titulu prekročil rámec svojej právomoci zverenej mu

Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z.z.,.. nepovažoval za dôvodnú,.. pričom

uviedol dôvody,.. pre ktoré bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené

v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska,.. či nejde o rozhodnutie ničotné,.. ktoré

nevyvoláva žiadne právne účinky. K odvolacej námietke oprávnenej o nesprávnom výklade

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol,.. že posúdenie neprimeranej podmienky

podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa a jej následné vyhodnotenie

ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Mal za to,.. že rozhodcovskú doložku je

potrebné považovať za neprijateľnú podmienku z dôvodu,.. že spotrebiteľ sa nemôže v prvom

rade domáhať svojich práv na všeobecnom súde,.. povinná si rozhodcovskú doložku osobitne

nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami.

K námietke oprávnenej,.. že jej právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy len

plnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách uviedol,.. že

z exekučného titulu,.. ani výpisu Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva,.. že Stály

rozhodcovský súd zriadený pri R. ktorý vydal rozhodcovský rozsudok,.. je stálym

rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle

§ 67 zákona č. 510/2002 Z.z.,.. pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona

č. 483/2001 Z.z. oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z nebankových subjektov.

Taktiež s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 1 a § 84 až 87 O.s.p. uviedol,.. prečo sa

stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu

vzdialenosti miesta bydliska povinnej od rozhodcovského súdu. Na záver konštatoval,.. že

neobstojí ani námietka oprávnenej,.. že napadnutým rozsudkom dôjde reálne k úplnému

odňatiu jej práva na súdnu ochranu,.. pretože tento spôsob vybavenia veci,.. ani rozhodcovský

rozsudok nezakladá prekážku res iudicata.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Dôvodnosť dovolania

odvodila z ustanovení § 237 písm. a/,.. d/,.. e/ a f/ O.s.p.,.. § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.

a § 238 ods. 3 O.s.p. Namietala,.. že súdy rozhodli vo veci,.. ktorá nepatrí do ich právomoci

(§ 237 písm. a/ O.s.p.),.. lebo súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať

(ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky a nesmie ani preskúmavať vecnú správnosť

rozhodnutia označeného za exekučný titul. Mala za to,.. že v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,.. a teda bolo v súlade so

zákonom rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Považovala za neprijateľné,.. aby exekučný

súd skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,.. rozhodcovské konanie,.. ani

zmluvu,.. na základe ktorej bol vydaný,.. nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania

o zrušení rozhodcovského rozsudku,.. hoci bol podľa zákona potrebný. Namietala,.. že

uvedeným konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy

Slovenskej republiky,.. keďže vo veci je rozhodcovským rozsudkom daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci „res iudicata“. Uviedla,.. že ak je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok,.. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne

príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,.. kasačný súd alebo súd konajúci

o opravnom prostriedku,.. ale len ako tzv. exekučný súd. Poukázala na to,.. že exekučný súd

nie je súdom,.. ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu

a v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia,.. ktoré je exekučným

titulom. Za významnú považovala aj okolnosť,.. že Súdny dvor Európskej únie v žiadnom zo

svojich rozhodnutí,.. týkajúcich sa výkladu smernice 93/13/ES o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách,.. vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľskej

zmluve,.. nevyslovil nekalosť takého dojednania per se,.. ale trvá na tom,.. že nekalosť môže

byť daná len pri splnení niektorých podmienok. Ďalej namietala,.. že zákonodarca mal úmysel

dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa,.. kde uplatnia svoje práva,.. a preto nie je na mieste,..

aby súd nahrádzal vôľu spotrebiteľa,.. a to nezákonným zásahom do práv oprávnenej. Ak

povinný nemá záujem na uplatňovaní si svojich práv,.. ak žiadnym spôsobom nenapravil vôľu

napadnúť rozhodcovský rozsudok,.. považovala za absurdné,.. aby túto jej vôľu nahrádzal

súd. Bola toho názoru,.. že ak povinný svoju vôľu prejavil podpisom zmluvy,.. ktorá doložku

obsahovala,.. súd svojim konaním zasiahol do práv oprávnenej,.. ako aj povinného slobodne

prejaviť svoju vôľu. Napadla aj   právne závery súdov nižších stupňov o neprijateľnosti

podmienky,.. za ktorú považovali súdy zmluvné dojednanie účastníkov o rozhodcovskej

doložke uvedenej v zmluve o úvere. Vyslovila názor,.. že rozhodcovská doložka,.. ktorou sa

všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu,.. nie je v z zmysle

smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1995 nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

Odňatie práva oprávnenej konať

pred súdom sa odrazilo v tom,.. že uznesenia súdu prvého stupňa,.. ako aj odvolacieho súdu,..

neboli dostatočne odôvodnené. Namietala,.. že vo vzťahu k jej námietkam v odvolaní sa

odvolací súd obmedzil len ich citáciu,.. nepotvrdil a ani nepoprel opodstatnenosť jej tvrdení

v odvolaní,.. čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie,.. a k odňatiu

možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Navrhla,.. aby dovolací   súd

uznesenie krajského súdu zmenil   a poveril súdneho   exekútora vykonaním exekúcie,..

alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenia súdu prvého a druhého stupňa a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,..

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241  

ods. 1 O.s.p.,.. skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),.. či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,.. ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,.. pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle  

§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,.. ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,.. b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,.. ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu,.. ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,.. ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení,.. že je dovolanie prípustné,.. pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu,.. b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,.. c/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu,.. ktoré napadla oprávnená dovolaním,.. nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa,.. dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení  

§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,.. len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),.. ak

a/ sa rozhodlo vo veci,.. ktorá nepatrí do právomoci súdov,.. b/ ten,.. kto v konaní vystupoval

ako účastník,.. nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,.. c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,.. d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,.. e/ sa nepodal návrh na začatie

konania,.. hoci podľa zákona bol potrebný,.. f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať

pred súdom,.. g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,.. ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných   v § 237 O.s.p.,.. možno ním napadnúť aj rozhodnutia,.. proti ktorým je inak

dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999,.. R 34/1995 a tiež rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho,.. že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie,.. že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/,.. c/,.. g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta,.. že súdy v danom prípade rozhodli vo veci,.. ktorá nepatrí do

ich právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne

veci,.. ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,.. pracovných,.. rodinných,.. obchodných a

hospodárskych vzťahov,.. pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy (viď bližšie § 7 ods. 2 O.s.p.). Iné veci prejednávajú a

rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,.. len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania,..

ktorá má ten dôsledok,.. že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej,.. ale musí konanie

zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci

súdu   je daná,.. ak súd rozhodol vo veci,.. o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p.

nevyvodzuje z toho,.. že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba,.. že v rozpore so zákonom preskúmavali

rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke a že bez zákonom zvereného oprávnenia

v exekučnom konaní skúmali existenciu (platnosť) rozhodcovskej zmluvy. Dovolateľka  

tu teda namieta,.. že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii

ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) nejde  

zo strany oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov,.. ale o námietku inú,.. ktorú

dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov

súdov (ich právneho posúdenia veci),.. na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Oprávnená takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237  

písm. a/ O.s.p.) dostatočne nezohľadňuje,.. že ňou napadnuté rozhodnutie bolo vydané

v exekučnom konaní,.. v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (viď

napríklad ustanovenia § 29,.. § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru,.. že námietka dovolateľky o existencii

vady konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. nie je opodstatnená. Súdy rozhodovali vo veci,..

ktorá patrí do ich právomoci.

Dovolateľka   prípustnosť   dovolania   vyvodzovala   z   § 237 písm. d/ O.s.p.,.. keď

poukázala na prekážku rei iudicatae.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,.. nemôže sa

prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy,.. ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.  

O tú istú vec ide vtedy,.. keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,.. o ktorom už

bolo právoplatne rozhodnuté,.. a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb.

Ten istý predmet konania je daný vtedy,.. ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení,.. z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva  

z rovnakého skutku).

Pre posúdenie,.. či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,.. nie je významné,..

ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej,.. ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy,.. pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak,.. nesprávne,.. či neúplne. Pokiaľ

ide   o totožnosť účastníkov,.. nie je významné,.. či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,.. kto bol v skoršom konaní žalobcom,.. je

žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného,.. resp. či ten,.. kto v skoršom

konaní vystupoval ako žalovaný,.. má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie

žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,.. ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,.. či už z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva,.. že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej P.so sídlom

v B.proti povinnej M. B.,.. bývajúcej v J. o vymoženie 337,..70 € s príslušenstvom,.. vedenej

na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 13 Er 41/2012,.. na základe rozhodcovského

rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri R.. z   30.

septembra 2011,.. sp.zn. IIB1010125,.. nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci

nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom   na   uvedené   dovolateľkou   vytýkaná   vyššie

uvedená vada konanie nezaťažila.

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm.e/

O.s.p.,.. ktorej sa mali,.. ako to vyplýva z obsahu dovolania,.. dopustiť zrejme tým,.. že

skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku,.. hoci povinná nevyvinula žiadnu

aktivitu   na takýto prieskum. Oprávnená túto vadu namieta neopodstatnene.

Ustanovenie § 237 písm.e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania,.. návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad,.. kedy súd môže konať aj bez návrhu,..

je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,.. o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od

jej doručenia   (§   44   Exekučného   poriadku).   V   tomto   prípade   z   určujúceho   –

obsahového – hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku

návrhu   na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.e/ O.s.p.,.. ale o námietku

inú,.. ktorú oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci),.. na ktorých v danom prípade

založili svoje rozhodnutia.

Oprávnená v dovolaní tiež namieta,.. že súdy jej v konaní odňali možnosť pred súdom

konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Dôvodom,.. ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,.. je

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,.. ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

O.s.p. namieta porušenie jej práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to,.. aby

jeho záležitosť bola spravodlivo,.. verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,.. že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,.. obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania,.. aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi,.. navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,.. aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný,.. teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).  

Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom,.. prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97),.. resp. toho,.. aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov,.. ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,.. II. ÚS 251/03).

K odňatiu možnosti oprávnenej pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo podľa jej názoru dôjsť tým,.. že súd prvého stupňa zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,.. hoci pre takéto rozhodnutie

neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu)

odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,.. t.j.  

vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,.. ktorým je právny vzťah založený

právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,.. ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona,.. a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,.. t.j. oprávnenie posúdiť,.. či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom,.. ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky),.. na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,.. nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie,.. či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,.. má v spotrebiteľskej

veci   za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej

úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich

samostatné odvetvie práva,.. a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej

nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode

spotrebiteľa.  

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy,.. resp. s jej neplatnosťou,.. nebránia

ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon

o rozhodcovskom konaní“),.. napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto

ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,.. ktorými môžu byť aj

iné subjekty než spotrebiteľ,.. pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada

(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži  

svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto

ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti

skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu

v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by

nadbytočné),.. v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta

sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu

princípu,.. ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená,.. že aj keď účastník

rozhodcovského konania,.. ktorým je spotrebiteľ,.. nevyužije možnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní,.. je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv

spotrebiteľa.  

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu,.. že nebola individuálne dojednaná,..

a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy

uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva,.. že rozhodcovská doložka bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy,.. keďže sa v nej výslovne uvádzalo,.. že

jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné

podmienky pre úver,.. a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2. Obchodných

podmienok pre úver. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi,.. ktorými súdy v exekučnom

konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto

neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom.  

Dovolateľka ďalej tvrdila,.. že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237

písm.f/ O.s.p.,.. ktorej sa súd dopustil tým,.. že jej neumožnil riadne a zákonným spôsobom

uplatniť svoje práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Oprávnená nemala

možnosť podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku

nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal ani týmito

odvolacími dôvodmi oprávnenej,.. ktoré v podanom odvolaní uviedla. Dovolateľka uviedla,..

že pred vydaním poverenia na výkon rozhodnutia súd nemá preskúmavaciu právomoc (zrejme

vo vzťahu k exekučnému titulu).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,.. že vyššie uvedená námietka

dovolateľky,.. týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia

odvolacieho súdu,.. nie je dôvodná.

To,.. že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu,.. jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje,.. aby na každý argument strany,.. aj na taký,.. ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný,.. bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o

argument,.. ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,.. vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,.. séria A,.. č. 303-A,.. s. 12,..

§ 29; Hiro Balani   c. Španielsko z 9. decembra 1994,.. séria A,.. č. 303-B; Georgiadis c.

Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,.. že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,.. ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,.. t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie,.. čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov,.. ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),.. prípadne

iný účastník konania,.. stručne,.. jasne a výstižne vysvetlí,.. ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie,.. z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil,.. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to,.. aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.  

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak,.. použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku,.. ale iba na tie,.. ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia,.. ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru,.. že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy,.. ktoré aplikoval na prejednávanú vec,.. a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu

vysvetlil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody,.. pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktiež

vysvetlil,.. prečo sa nestotožnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany oprávnenej,.. keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,.. prečo

nemohlo byť vyhovené žiadosti požadovanej súdnym exekútorom. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné,.. zjavne neodôvodnené,.. resp. ústavne nekonformné,.. pretože

odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,.. že skutkové a právne závery

súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,..

a že aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného

v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to,.. že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.

Dovolateľka v dovolaní   namieta,.. že konanie je postihnuté inou vadou,.. ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).

Iná vada konania je procesná vada,.. ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných  

v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná,.. ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť,.. že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy,.. keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Dovolateľka napokon tvrdí,.. že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu,.. pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,.. ak súd nepoužil správny právny

predpis,.. alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,.. nesprávne ho ale interpretoval,..

alebo ak   zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom,.. samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Aj za predpokladu,.. že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,.. mohli mať  

za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia,.. ale nezakladali by súčasne

prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie,.. či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,.. prichádzalo do úvahy až vtedy,..

keby dovolanie bolo procesne prípustné,.. ale o taký prípad v danej veci nejde.

Prípustnosť dovolania oprávnenej nevyplýva ani z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.,..

v zmysle ktorého dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,.. ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,.. ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku,.. že je dovolanie prípustné,.. pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu,.. alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,..

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4. V uvedenom ustanovení je upravená prípustnosť dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu,.. kým v uvedenej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

  Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť,.. že v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p.,.. a iné vady konania v zmysle § 237

O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

oprávnenej v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,.. ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu,.. proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,..

odmietol. Pritom,.. riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,.. nezaoberal sa

napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej,.. ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu,.. že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2013

JUDr. Vladimír Magura,..

v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová