5 Cdo 25/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej P.s.r.o.,.. so sídlom v B.,.. zastúpenej Advokátskou kanceláriou V.,.. so sídlom v B.,.. IČO X.,.. proti povinnej M. B.,.. bývajúcej v J.,..,.. o zaplatenie 337,..70 € s príslušenstvom,.. vedenej
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 13 Er 41/2012,.. o dovolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. novembra 2012 sp. zn. 8 Co E 45/2012,..
takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
sumy 337,..70 € s príslušenstvom. Uviedla,.. že exekučným titulom je k návrhu pripojený
rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri R.sp.zn. IIB1010125,.. ktorým uložil povinnej zaplatiť oprávnenej istinu 337,..70 €,.. úrok
vo výške 23,..00 % ročne zo sumy 337,..70 € od 2. júna 2010 do zaplatenia istiny,.. úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 337,..70 € od 2. júna 2010 do zaplatenia istiny,..
sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po
dni poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru do dňa 1. júna 2010 vo výške
111,..91€,.. náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,..19 €,.. všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V prevyšujúcej časti rozsudok žalobný návrh vo
veci samej zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. októbra 2011
a vykonateľnosť 30. októbra 2011. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Spišská Nová
Ves o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 26. januára 2012,.. č.k. 13 Er 41/2012-13
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na ustanovenia
smernice 93/13/EHS,.. judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,.. § 41 ods.1 a 2,.. § 44 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku,.. § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka,.. § 45 ods. 1,.. 2 a 3
zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V prvom rade konštatoval,.. že úverová zmluva
zo 17. júla 2007 a na ňu nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru,..
uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,.. ako aj v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol,.. že na vzťah účastníkov konania založený touto
zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľskoprávnej úpravy
obsiahnuté v Občianskom zákonníku,.. čo táto zmluva nerešpektovala. Navyše mal za to,.. že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky. Uviedol,.. že takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným
právnym aktom,.. pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Konštatoval,.. že
za neprijateľné podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka je potrebné považovať
dojednanie rozhodcovskej doložky vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní alebo síce ak spotrebiteľ má právo vybrať si medzi rozhodcovským
súdom a štátnym súdom,.. ale ak by podľa takejto doložky začalo konanie,.. spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dospel k záveru,.. že rozhodcovská doložka
nebola osobitne dojednaná,.. ale vyplýva zo štandardnej zmluvy,.. je súčasťou úverových
podmienok oprávneného,.. a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenie § 44 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. septembra 2012,.. sp.zn. 8 Co E 45/2012
na odvolanie oprávnenej uznesenie okresného súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov,..
ktoré súd prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí. Odvolaciu námietku oprávnenej,.. že
súd pri preskúmaní exekučného titulu prekročil rámec svojej právomoci zverenej mu
Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z.z.,.. nepovažoval za dôvodnú,.. pričom
uviedol dôvody,.. pre ktoré bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené
v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska,.. či nejde o rozhodnutie ničotné,.. ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky. K odvolacej námietke oprávnenej o nesprávnom výklade
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol,.. že posúdenie neprimeranej podmienky
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa a jej následné vyhodnotenie
ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Mal za to,.. že rozhodcovskú doložku je
potrebné považovať za neprijateľnú podmienku z dôvodu,.. že spotrebiteľ sa nemôže v prvom
rade domáhať svojich práv na všeobecnom súde,.. povinná si rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami.
K námietke oprávnenej,.. že jej právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy len
plnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách uviedol,.. že
z exekučného titulu,.. ani výpisu Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva,.. že Stály
rozhodcovský súd zriadený pri R. ktorý vydal rozhodcovský rozsudok,.. je stálym
rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle
§ 67 zákona č. 510/2002 Z.z.,.. pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona
č. 483/2001 Z.z. oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z nebankových subjektov.
Taktiež s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 1 a § 84 až 87 O.s.p. uviedol,.. prečo sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu
vzdialenosti miesta bydliska povinnej od rozhodcovského súdu. Na záver konštatoval,.. že
neobstojí ani námietka oprávnenej,.. že napadnutým rozsudkom dôjde reálne k úplnému
odňatiu jej práva na súdnu ochranu,.. pretože tento spôsob vybavenia veci,.. ani rozhodcovský
rozsudok nezakladá prekážku res iudicata.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Dôvodnosť dovolania
odvodila z ustanovení § 237 písm. a/,.. d/,.. e/ a f/ O.s.p.,.. § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.
a § 238 ods. 3 O.s.p. Namietala,.. že súdy rozhodli vo veci,.. ktorá nepatrí do ich právomoci
(§ 237 písm. a/ O.s.p.),.. lebo súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať
(ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky a nesmie ani preskúmavať vecnú správnosť
rozhodnutia označeného za exekučný titul. Mala za to,.. že v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,.. a teda bolo v súlade so
zákonom rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Považovala za neprijateľné,.. aby exekučný
súd skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,.. rozhodcovské konanie,.. ani
zmluvu,.. na základe ktorej bol vydaný,.. nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania
o zrušení rozhodcovského rozsudku,.. hoci bol podľa zákona potrebný. Namietala,.. že
uvedeným konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy
Slovenskej republiky,.. keďže vo veci je rozhodcovským rozsudkom daná prekážka
právoplatne rozhodnutej veci „res iudicata“. Uviedla,.. že ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok,.. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,.. kasačný súd alebo súd konajúci
o opravnom prostriedku,.. ale len ako tzv. exekučný súd. Poukázala na to,.. že exekučný súd
nie je súdom,.. ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu
a v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia,.. ktoré je exekučným
titulom. Za významnú považovala aj okolnosť,.. že Súdny dvor Európskej únie v žiadnom zo
svojich rozhodnutí,.. týkajúcich sa výkladu smernice 93/13/ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách,.. vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľskej
zmluve,.. nevyslovil nekalosť takého dojednania per se,.. ale trvá na tom,.. že nekalosť môže
byť daná len pri splnení niektorých podmienok. Ďalej namietala,.. že zákonodarca mal úmysel
dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa,.. kde uplatnia svoje práva,.. a preto nie je na mieste,..
aby súd nahrádzal vôľu spotrebiteľa,.. a to nezákonným zásahom do práv oprávnenej. Ak
povinný nemá záujem na uplatňovaní si svojich práv,.. ak žiadnym spôsobom nenapravil vôľu
napadnúť rozhodcovský rozsudok,.. považovala za absurdné,.. aby túto jej vôľu nahrádzal
súd. Bola toho názoru,.. že ak povinný svoju vôľu prejavil podpisom zmluvy,.. ktorá doložku
obsahovala,.. súd svojim konaním zasiahol do práv oprávnenej,.. ako aj povinného slobodne
prejaviť svoju vôľu. Napadla aj právne závery súdov nižších stupňov o neprijateľnosti
podmienky,.. za ktorú považovali súdy zmluvné dojednanie účastníkov o rozhodcovskej
doložke uvedenej v zmluve o úvere. Vyslovila názor,.. že rozhodcovská doložka,.. ktorou sa
všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu,.. nie je v z zmysle
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1995 nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
Odňatie práva oprávnenej konať
pred súdom sa odrazilo v tom,.. že uznesenia súdu prvého stupňa,.. ako aj odvolacieho súdu,..
neboli dostatočne odôvodnené. Namietala,.. že vo vzťahu k jej námietkam v odvolaní sa
odvolací súd obmedzil len ich citáciu,.. nepotvrdil a ani nepoprel opodstatnenosť jej tvrdení
v odvolaní,.. čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie,.. a k odňatiu
možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Navrhla,.. aby dovolací súd
uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie,..
alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenia súdu prvého a druhého stupňa a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,..
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p.,.. skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),.. či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,.. ktoré možno dovolaním napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,.. pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,.. ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,.. b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,.. ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu,.. ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,.. ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení,.. že je dovolanie prípustné,.. pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu,.. b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,.. c/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu,.. ktoré napadla oprávnená dovolaním,.. nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa,.. dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,.. len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),.. ak
a/ sa rozhodlo vo veci,.. ktorá nepatrí do právomoci súdov,.. b/ ten,.. kto v konaní vystupoval
ako účastník,.. nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,.. c/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,.. d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,.. e/ sa nepodal návrh na začatie
konania,.. hoci podľa zákona bol potrebný,.. f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať
pred súdom,.. g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,.. ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p.,.. možno ním napadnúť aj rozhodnutia,.. proti ktorým je inak
dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999,.. R 34/1995 a tiež rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998
a č. 23/1998).
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho,.. že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je zistenie,.. že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/,.. c/,.. g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namieta,.. že súdy v danom prípade rozhodli vo veci,.. ktorá nepatrí do
ich právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.).
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne
veci,.. ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,.. pracovných,.. rodinných,.. obchodných a
hospodárskych vzťahov,.. pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy (viď bližšie § 7 ods. 2 O.s.p.). Iné veci prejednávajú a
rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,.. len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).
Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania,..
ktorá má ten dôsledok,.. že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej,.. ale musí konanie
zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci
súdu je daná,.. ak súd rozhodol vo veci,.. o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.
V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p.
nevyvodzuje z toho,.. že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať
v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba,.. že v rozpore so zákonom preskúmavali
rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke a že bez zákonom zvereného oprávnenia
v exekučnom konaní skúmali existenciu (platnosť) rozhodcovskej zmluvy. Dovolateľka
tu teda namieta,.. že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii
ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) nejde
zo strany oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov,.. ale o námietku inú,.. ktorú
dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov
súdov (ich právneho posúdenia veci),.. na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.
Oprávnená takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237
písm. a/ O.s.p.) dostatočne nezohľadňuje,.. že ňou napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v exekučnom konaní,.. v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (viď
napríklad ustanovenia § 29,.. § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).
Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru,.. že námietka dovolateľky o existencii
vady konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. nie je opodstatnená. Súdy rozhodovali vo veci,..
ktorá patrí do ich právomoci.
Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. d/ O.s.p.,.. keď
poukázala na prekážku rei iudicatae.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,.. nemôže sa
prejednávať znova.
Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy,.. ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy,.. keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,.. o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté,.. a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb.
Ten istý predmet konania je daný vtedy,.. ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení,.. z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva
z rovnakého skutku).
Pre posúdenie,.. či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,.. nie je významné,..
ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej,.. ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy,.. pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)
bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak,.. nesprávne,.. či neúplne. Pokiaľ
ide o totožnosť účastníkov,.. nie je významné,.. či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,.. kto bol v skoršom konaní žalobcom,.. je
žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného,.. resp. či ten,.. kto v skoršom
konaní vystupoval ako žalovaný,.. má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie
žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,.. ak v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,.. či už z dôvodu univerzálnej alebo
singulárnej sukcesie.
Z obsahu spisu vyplýva,.. že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej P.so sídlom
v B.proti povinnej M. B.,.. bývajúcej v J. o vymoženie 337,..70 € s príslušenstvom,.. vedenej
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 13 Er 41/2012,.. na základe rozhodcovského
rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri R.. z 30.
septembra 2011,.. sp.zn. IIB1010125,.. nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci
nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie
uvedená vada konanie nezaťažila.
Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm.e/
O.s.p.,.. ktorej sa mali,.. ako to vyplýva z obsahu dovolania,.. dopustiť zrejme tým,.. že
skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku,.. hoci povinná nevyvinula žiadnu
aktivitu na takýto prieskum. Oprávnená túto vadu namieta neopodstatnene.
Ustanovenie § 237 písm.e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku
jednej z neodstrániteľných podmienok konania,.. návrhu na začatie konania; ak konanie
prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad,.. kedy súd môže konať aj bez návrhu,..
je treba konanie zastaviť.
Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,.. o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od
jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho –
obsahového – hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku
návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.e/ O.s.p.,.. ale o námietku
inú,.. ktorú oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu
a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci),.. na ktorých v danom prípade
založili svoje rozhodnutia.
Oprávnená v dovolaní tiež namieta,.. že súdy jej v konaní odňali možnosť pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom,.. ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,.. je
procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,.. ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. namieta porušenie jej práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to,.. aby
jeho záležitosť bola spravodlivo,.. verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,.. že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,.. obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania,.. aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi,.. navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,.. aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný,.. teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom,.. prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97),.. resp. toho,.. aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov,.. ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,.. II. ÚS 251/03).
K odňatiu možnosti oprávnenej pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd malo podľa jej názoru dôjsť tým,.. že súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,.. hoci pre takéto rozhodnutie
neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu)
odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,.. t.j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,.. ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,.. ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce
zo zákona,.. a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,.. t.j. oprávnenie posúdiť,.. či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom,.. ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky),.. na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,.. nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie,.. či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,.. má v spotrebiteľskej
veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich
samostatné odvetvie práva,.. a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode
spotrebiteľa.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu
v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy,.. resp. s jej neplatnosťou,.. nebránia
ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“),.. napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto
ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,.. ktorými môžu byť aj
iné subjekty než spotrebiteľ,.. pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada
(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži
svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by
nadbytočné),.. v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu
princípu,.. ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená,.. že aj keď účastník
rozhodcovského konania,.. ktorým je spotrebiteľ,.. nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní,.. je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv
spotrebiteľa.
V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť
a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu,.. že nebola individuálne dojednaná,..
a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy
uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva,.. že rozhodcovská doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy,.. keďže sa v nej výslovne uvádzalo,.. že
jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky pre úver,.. a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2. Obchodných
podmienok pre úver. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi,.. ktorými súdy v exekučnom
konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto
neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom.
Dovolateľka ďalej tvrdila,.. že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237
písm.f/ O.s.p.,.. ktorej sa súd dopustil tým,.. že jej neumožnil riadne a zákonným spôsobom
uplatniť svoje práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Oprávnená nemala
možnosť podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal ani týmito
odvolacími dôvodmi oprávnenej,.. ktoré v podanom odvolaní uviedla. Dovolateľka uviedla,..
že pred vydaním poverenia na výkon rozhodnutia súd nemá preskúmavaciu právomoc (zrejme
vo vzťahu k exekučnému titulu).
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,.. že vyššie uvedená námietka
dovolateľky,.. týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia
odvolacieho súdu,.. nie je dôvodná.
To,.. že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu,.. jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.
Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje,.. aby na každý argument strany,.. aj na taký,.. ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný,.. bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,.. ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,.. vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,.. séria A,.. č. 303-A,.. s. 12,..
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994,.. séria A,.. č. 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,.. že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,.. ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,.. t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie,.. čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov,.. ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),.. prípadne
iný účastník konania,.. stručne,.. jasne a výstižne vysvetlí,.. ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie,.. z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil,.. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to,.. aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak,.. použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku,.. ale iba na tie,.. ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia,.. ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru,.. že rozhodnutia súdov nižších
stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav a citoval právne predpisy,.. ktoré aplikoval na prejednávanú vec,.. a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu
vysvetlil.
Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody,.. pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktiež
vysvetlil,.. prečo sa nestotožnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie
dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany oprávnenej,.. keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,.. prečo
nemohlo byť vyhovené žiadosti požadovanej súdnym exekútorom. Jeho rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné,.. zjavne neodôvodnené,.. resp. ústavne nekonformné,.. pretože
odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,.. že skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,..
a že aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to,.. že
odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.
Dovolateľka v dovolaní namieta,.. že konanie je postihnuté inou vadou,.. ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).
Iná vada konania je procesná vada,.. ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná,.. ak mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť,.. že dovolací súd môže pristúpiť
k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy,.. keď je dovolanie
z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).
Dovolateľka napokon tvrdí,.. že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu,.. pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,.. ak súd nepoužil správny právny
predpis,.. alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,.. nesprávne ho ale interpretoval,..
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom,.. samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). Aj za predpokladu,.. že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,.. mohli mať
za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia,.. ale nezakladali by súčasne
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie,.. či odvolací súd
(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,.. prichádzalo do úvahy až vtedy,..
keby dovolanie bolo procesne prípustné,.. ale o taký prípad v danej veci nejde.
Prípustnosť dovolania oprávnenej nevyplýva ani z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.,..
v zmysle ktorého dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,.. ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,.. ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku,.. že je dovolanie prípustné,.. pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu,.. alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,..
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4. V uvedenom ustanovení je upravená prípustnosť dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu,.. kým v uvedenej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť,.. že v danom prípade prípustnosť
dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p.,.. a iné vady konania v zmysle § 237
O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
oprávnenej v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,.. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu,.. proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,..
odmietol. Pritom,.. riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,.. nezaoberal sa
napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenej,.. ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu,.. že nepodala návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2013
JUDr. Vladimír Magura,..
v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová