Najvyšší súd
5 Cdo 241/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. S.S., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom so sídlom vo V. n. T., proti žalovaným 1/ M. D.D., 2/ Š. G.G., obom
zastúpeným JUDr. M. O., advokátkou so sídlom v P.,,
3/ N. J.J., 4/ H. S. (údajne zomrela č.l. 121, poznámka ceruzkou), 5/ H. R., 6/ Ing. Š. S., 7/ S.
S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej
na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4 C 115/2006, o dovolaní žalovaných 1/
a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. mája 2011, sp.zn. 1 Co 18/2011 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalované 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania
v sume 128,58 € do rúk alebo na účet JUDr. M.G., advokáta so sídlom vo V. n.T., do troch
dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 26. októbra 2010, č.k. 4 C 115/2006-86
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
číslo X., k.ú. H., a to k parcele čísloX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1 052 m2, k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., a to k parcele číslo X. -
záhrady vo výmere 941 m2, číslo X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 470 m2, číslo
X. - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 457 m2, číslo X. - záhrady vo výmere 4 m2, číslo X. - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 75 m2 a tieto vyporiadal tak, že novovytvorené nehnuteľnosti tak, ako
sú zapísané na geometrickom pláne a výkaze výmer Ing. P. z 12. júna 2004, číslo plánu
34331450 047/04, a to:
- parcelu číslo X. - záhradu vo výmere 480 m2, číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 470
m2, číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 9 m2, ako aj parcelu číslo X. - záhradu vo výmere
4 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu
Ing. M. S.,
- parcelu číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 448 m2 a číslo X. - záhradu vo výmere 461
m2, zapísané na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného 7/ S. S.,
- parcelu číslo X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1052 m2, zapísanú na liste
vlastníctva číslo X., k.ú. H., ako aj parcelu čísloX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
75 m2, zapísanú na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H. prikázal do podielového spoluvlastníctva
žalovanej v 1/ M. D.
a žalovanej 2/ Š. G. v pomere po jednej polovici. Ďalej zaviazal žalobcu Ing. M. S. vyplatiť
žalovanej 3/ mal. N. J. za jej podiel sumu
267,- eur, žalovaného v 7/ S. S. vyplatiť žalovanej 3/ N. J.
za jej podiel sumu 252,- eur, žalovanú 1/ M. D. a žalovanú 2/ Š. G., a to každú z nich
vyplatiť žalovanej 3/ mal. N. J. za jej podiel sumu po 98,- eur, a to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcu, žalovaného 7/
a žalované 1/ a 2/ nezaviazal na úhradu za ich podiel ostatným žalovaným. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 141
ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím k stanovisku stavebného úradu
Mesta H., k tej skutočnosti, že prichádza do úvahy reálna deľba tak, ako to navrhol žalobca a
súhlasili s tým aj ostatní podieloví spoluvlastníci, zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov tohto konania (keďže k mimosúdnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi
nedošlo).
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. mája 2011, sp.zn. 1 Co 18/2011 rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal. Konštatoval, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie
v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Mal za to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa má podklad v zistení skutkového
stavu. So súdom prvého stupňa sa stotožnil aj v aplikácii ustanovení § 141 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 ods. Občianskeho zákonníka. Poukázal na fakt, že
v predmetnej veci bol podkladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva geometrický plán č. 34331450047/04 z 12. júna 2004, vyhotovený geodetom Ing. P. voči ktorému účastníci
konania nevzniesli zásadne rozporné pripomienky. Konštatoval, že žalované 1/ a 2/
v priebehu konania jednoznačne deklarovali, že s takto navrhovaným spôsobom rozdelenia
nehnuteľností súhlasia a po opakovaných otázkach zo strany súdu obe žalované potvrdili, že
súhlasia s návrhom žalobcu a nežiadajú vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, čo je
nepochybne zistené v zápisniciach o pojednávaní a v zápisniciach o výsluch žalovaných 1/
a 2/. Mal za to, že nepriznanie náhrady za spoluvlastnícke podiely nehnuteľností nemožno
hodnotiť ako vyvlastnenie bez náhrady alebo porušovanie ústavných práv žalovaných 1/ a 2/,
pretože tieto sa v priebehu prvostupňového konania jasne vyjadrili, že tieto náhrady nežiadajú
a svojich náhrad za podiely sa takto výslovne vzdali. O trovách konania rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalované 1/ a 2/. Namietali, že
procesný postup oboch súdov bol nesprávny, že vydaniu takýchto rozhodnutí nepredchádzalo
zákonné konanie súdu, v ktorom by bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov všetkých účastníkov, ako aj rovnaké procesné postavanie účastníkov
v konaní. Uviedli, že síce súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a žiadali reálne
rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov, žiadali ale prikázať reálnu časť
zo spoločnej veci, tú časť, ktorá zodpovedá výške ich spoluvlastníckeho podielu, ktorú ako
vlastníčky do rozhodnutia súdu vlastnili v ideálnom pomere k veci. Ďalej uviedli, že nikdy
nesúhlasili, že v prípade, ak by ich podiely po vyporiadaní boli vo výmere menšie, že
nepožadujú za ne primeranú náhradu. Konania súdov označili za špekulatívne a účelové,
čomu podľa ich názoru svedčí aj konštatovanie odvolacieho súdu v odôvodnení jeho
rozhodnutia, že „po opakovaných otázkach zo strany súdu obe žalované potvrdili, že súhlasia
s návrhom žalobcu a nežiadajú vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, čo je
nepochybne zistené v spise v zápisniciach o pojednávaní a zápisniciach o výsluchu
žalovaných 1/ a 2/“, čo neoprel ani dátumovo ani označením čísla listu súdneho spisu.
V konaní ďalej namietali aj nesprávne právne posúdenie veci. Navrhli, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť a zároveň žiadal priznať náhradu trov
dovolacieho konania.
Žalovaní 3/ až 6/ (7/) sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpené advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalovaných 1/ a 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie
žalovaných 1/ a 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Pokiaľ ide o námietku dovolateliek, že ich súdy svojím postupom ukrátili v práve
na spravodlivý súdny proces dovolací súd uvádza, že podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup
k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý
proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka
súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne
a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Porušenie práva na spravodlivý proces spájajú dovolateľky so skutočnosťou, že
v konaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a žiadali reálne rozdelenie podľa
výšky spoluvlastníckych podielov, žiadali prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, tú časť
ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu, ktorú ako vlastníčky do rozhodnutia súdu
vlastnili v ideálnom pomere z veci. Nikdy sa nevyjadrili, že v prípade, ak by súd rozhodol, že
by ich podiely po vyporiadaní boli vo výmere menšie, že nepožadujú za ne primeranú
náhradu. Vytýkali odvolaciemu súdu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, kedy
(s poukazom na číslo listu, prípadne dátum pojednávania) sa vyjadrili, že súhlasia s návrhom
žalobcu a nežiadajú vyplatenie náhrady za ich spoluvlastnícke podiely.
Obsah spisu nesvedčí opodstatnenosti námietok žalovaných 1/ a 2/. Zo zápisnice
z pojednávania pred súdom prvého stupňa z 26. októbra 2010 (č.l. 79-82 spisu) dovolací súd
zistil, že žalovaná 1/ na pojednávaní potom, ako sa právny zástupcu žalobcu vyjadril, že
„trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
podľa ním podaného návrhu“ (strana 2, ods. 5 zápisnice), žalovaná 1/ vo svojom mene, ako
aj v mene žalovanej 2/ doslovne uviedla : „po ozrejmení návrhu žalobcu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva udáva, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí“ (strana 2, ods. 6
zápisnice). V zápisnici z tohto pojednávania je ďalej zachytené, že po vyhlásení dokazovania
právny zástupca žalobcu priamo do zápisnice nadiktoval znenie rozsudku (ktoré sa následne
premietlo aj do výroku rozsudku), ostatní žalovaní na záver uviedli, že proti vyššie
uvedenému nemajú žiadne námietky (str. 3, ods. 2).
Aj námietku žalovaných 1/ a 2/, že v konaní nebolo zabezpečené rovnaké procesné
postavenie účastníkov konania, dovolací súd považuje za neopodstatnenú.
Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny
proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného
postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd.
Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje § 18 O.s.p., podľa
ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný
zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie
a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo
vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115
O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123
O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Zo spisu
nevyplýva, že by v prejednávanej veci súdy v prípade dovolateliek nerešpektovali niektoré
z týchto práv. Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by nezachovali rovnosť účastníkov konania
alebo že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnili. Dovolanie preto podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. prípustné nie je.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalované 1/ a 2/ v dovolaní namietajú, že napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ boli opodstatnené (dovolací
súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovanými 1/ a 2/ vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaných 1/ a 2/ nemožno vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom
na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca náhradu trov dovolacieho konania
uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho
konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú mu poskytol
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovaných 1/ a 2/ (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 5
vyhlášky vo výške 121,17 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
vyhlášky (t.j. 7,41 €)] predstavuje spolu 128,58 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. apríla 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová