5 Cdo 240/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. M. B., bývajúceho v P., proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 7
C 371/2009, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.apríla
2010 sp.zn. 5 Co 103/2010, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 24. februára 2010 č.k. 7 C 371/2009-93
zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na náhradu škody a zaplatenie náhrady nemajetkovej
ujmy. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania, a to ani dodatočne na výzvu súdu. O návrhu navrhovateľa
na oslobodenie od súdnych poplatkov bolo rozhodnuté tak, že súd mu toto oslobodenie
nepriznal. Pretože súdny poplatok v lehote určenej súdom navrhovateľ nezaplatil
a o následkoch nezaplatenia bol poučený, súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
tak, že žiadnemu z účastníkov toto právo nepriznal.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2010
sp.zn. 5 Co 103/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej
správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania.
Toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave napadol MUDr. D. B. (pôvodný
navrhovateľ) dovolaním z 18. mája 2010.
Z obsahu spisu vyplýva, že MUDr. D. B. zomrel X.. Konanie o dedičstve po ňom bolo
vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 46 D 277/2011
a skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve z 18. augusta 2011 pod sp.zn. 46 D 277/2011,
Dnot 40/2011 a jediným dedičom sa stal Mgr. M. B., ktorý podaním z 8. januára 2013,
doručeným súdu 13. júna 2013 oznámil súdu prvého stupňa, že dovolanie berie späť.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť,
dovolací súd konanie uznesením zastaví. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon právneho nástupcu pôvodného
dovolateľa (navrhovateľa), ktorým vzal dovolanie späť, konanie o dovolaní zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ z procesného hľadiska
späťvzatím dovolania zavinil, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla mu
povinnosť nahradiť trovy tohto konania. Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na rozhodnutie o priznaní
náhrady trov tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2013
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová